1 / 13

PLANÉTY SLNEČNEJ SÚSTAVY

PLANÉTY SLNEČNEJ SÚSTAVY. Mgr.Erika Filičková. OBSAH. Merkúr Venuša Zem Mars Jupiter Saturn Urán Neptún Pluto. Merkúr.

abel
Download Presentation

PLANÉTY SLNEČNEJ SÚSTAVY

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. PLANÉTYSLNEČNEJ SÚSTAVY Mgr.Erika Filičková

  2. OBSAH • Merkúr • Venuša • Zem • Mars • Jupiter • Saturn • Urán • Neptún • Pluto

  3. Merkúr • Merkúr je najbližšou planétou k Slnku. Bol pomenovaný podľa rímskeho posla bohov (možno preto, že sa pohybuje po oblohe najrýchlejšie zo všetkých planét). Merkúr obehne okolo Slnka približne raz za 88 dní . Merkúr je malou planétou s tretinovým priemerom voči Zemi. • Podmienky na jeho povrchu sú mimoriadne drsné. Slnečný kotúč je na tejto planéte zhruba dva a pol krát väčší ako na Zemi. • Povrch sa môže cez deň v oblasti rovníka rozpáliť až na 400-450 stupňov Celzia. Pri takýchto teplotách sa topia aj niektoré známe kovy, napr. cín a olovo. Avšak počas dlhej noci môže teplota klesnúť na mínus 150 °C až mínus 200 °C. Takéto obrovské rozdiely teplôt sú okrem iného spôsobené aj tým, že Merkúr takmer nemá atmosféru a táto nie je schopná zadržiavať teplo. Obsah

  4. Venuša • Venuša je druhou planétou v poradí od Slnka. Je pomenovaná podľa rímskej bohyne krásy a lásky. Jej dráha sa nachádza vo vnútri dráhy Zeme, takže podobne ako Merkúr sa nikdy nevzdiali ďaleko od Slnka. Maximálna uhlová výchylka Venuše od Slnka môže byť až 48°. A navyše je to po Slnku a Mesiaci najjasnejší objekt pozorovateľný na pozemskej oblohe. • Venuša obehne okolo Slnka zhruba raz za 225 dní. Jej dráha je najmenej eliptická zo všetkých planét Slnečnej sústavy. • Venuša je najpomalšie rotujúcou planétou v Slnečnej sústave. • Teplota na povrchu sa pohybuje v rozmedzí zhruba 440 až 480 °C, čo je v priemere viac ako na dennej strane Merkúru! Pri takejto teplote by sa nachádzali v tekutom stave napr. cín, olovo či zinok. Obsah

  5. Zem • Zem je treťou planétou v poradí od Slnka. Je to doposiaľ jediné teleso vo vesmíre, o ktorom vieme, že je na ňom život. • Zem obehne okolo Slnka približne raz za 365,25 dní, v strednej vzdialenosti necelých 150 miliónov kilometrov. Jedno otočenie okolo osi jej trvá 23 hodín 56 minút a 4 sekundy. • Atmosféra Zeme je do značnej miery ovplyvnená biosférou (živými organizmami) a je zložená z dusíka (78 %), kyslíka (21 %), argónu (necelé 1 %) a zbytok tvorí premenlivé množstvo vodných pár, oxid uhličitý a ďalšie plyny. • Počasie je na Zemi veľmi premenlivé a najmä v stredných šírkach dochádza k veľkým teplotným výkyvom. V rovníkových oblastiach sa zase často vyskytujú tropické búrky. Obsah

  6. Mars • Mars - štvrtá planéta v poradí od Slnka. Bol pomenovaný podľa rímskeho boha vojny zrejme kvôli jeho načervenalému zafarbeniu. Mars obehne okolo Slnka raz za 687 dní, takže rok je tam skoro dvakrát dlhší ako na Zemi. • Mars má pomerne výstrednú dráhu a jeho vzdialenosť od Slnka sa mení od 207 do 249 miliónov kilometrov (stredná vzdialenosť je 228 miliónov km). • Na Marse sa vyskytuje viacero druhov oblačnosti. Vysoké oblaky podobné našim cirom sa skladajú pravdepodobne z ľadových kryštálikov a zrejme vytvárajú aj ranné hmly. Obsah

  7. Jupiter • Jupiter je piatou planétou v poradí od Slnka, je to zároveň najväčšia planéta slnečnej sústavy, bol teda právom pomenovaný po vládcovi rímskych bohov. • Na oblohe je pozorovateľný po väčšinu roka ako veľmi nápadný objekt. Jupiter obklopuje mohutná atmosféra, ktorá sa skladá prevažne z vodíka (asi 90%) a hélia (okolo 10%). • Jupiter nemá pevný povrch v tom zmysle ako planéty zemského typu. Viditeľný povrch Jupitera, čiže horná vrstva oblačnosti, má charakteristický vzhľad. Striedajú sa na ňom svetlejšie a tmavšie pásy. • Okrem toho sa tam vyskytuje mnoho oválnych útvarov, z ktorých najznámejšia a najstabilnejšia je Veľká červená škvrna, ktorá sa tam nachádza už určite viac ako 300 rokov. Obsah

  8. Saturn • Saturn je v poradí šiesta planéta od Slnka a po Jupiteri druhá najväčšia. Pomenovaný je po rímskom bohovi Saturnovi (ekvivalent gréckeho Kronosa), ktorý je syn Urána a otec Dia (= Jupitera). • Prstence Saturna sú oproti tým ostatným výrazne jasnejšie a výraznejšie. • Saturn má spomedzi všetkých planét najmenšiu hustotu. Je ľahší ako voda, má iba 0,7 násobok jej hustoty. Aj vďaka tomu a veľkej rýchlosti rotácie je najvýraznejšie sploštenou planétou Obsah

  9. Urán • Urán je siedma planéta od Slnka a podľa rozmerov tretia najväčšia. Je pomenovaný podľa gréckeho praboha Urana - vládcu nebies. Urán obehne okolo Slnka zhruba raz za 84 rokov. Je vzdialený od Slnka 2,87 miliardy kilometrov, teda 19,2 krát ďalej ako Zem. • Urán ako jediná z planét má neobvykle veľký sklon osi k rovine obehu okolo Slnka. Je takmer kolmo sklonený, takže sa na svojej dráhe "kotúľa". Na každom póle je 42 rokov deň a rovnako dlho noc. Dosiaľ nie je uspokojivé vysvetlenie, prečo má planéta tak extrémny sklon osi. • Dosiaľ navštívila Urán jediná sonda Voyager 2 začiatkom roka 1986. Obsah

  10. Neptún • Neptún je ôsma planéta od Slnka. Podľa veľkosti je štvrtý, hneď za Uránom, ale je od neho hmotnejší. Pretože dráha Pluta je výrazne excentrická a zasahuje dovnútra dráhy Neptúnu, býva občas Neptún najvzdialenejšou planétou slnečnej sústavy. • Pravdepodobne je aj poslednou veľkou planétou, pretože je veľmi nepravdepodobná možnosť vzniku planét vo väčšej vzdialenosti. Obsah

  11. Pluto • Pluto je väčšinou najvzdialenejšou planétou slnečnej sústavy. Dráha Pluta však zasahuje dovnútra dráhy Neptúnu (bez toho aby sa pretínali - nemôže dôjsť k ich zrážke) a preto kým je Pluto k Slnku najbližšie, je najvzdialenejšou planétou Neptún. • Planéta pravdepodobne dostala svoje meno podľa toho, že je na samom okraji slnečnej sústavy a nachádza sa v trvalom šere. • Pluto je jedinou planétou slnečnej sústavy, ktorá ešte nebola navštívená žiadnou pozemskou sondou. Obsah

  12. POUŽITÁ LITERATÚRA • http://astroportal.sk/sol_syst/mars.html • http://astroportal.sk/sol_syst/venusa.html • http://astroportal.sk/sol_syst/zem.html • http://astroportal.sk/sol_syst/merkur.html • http://astroportal.sk/sol_syst/jupiter.html • http://astroportal.sk/sol_syst/saturn.html • http://astroportal.sk/sol_syst/uran.html • http://astroportal.sk/sol_syst/neptun.html • http://astroportal.sk/sol_syst/pluto.html

  13. ĎAKUJEM VÁM ZA POZORNOSŤ • Môj kontakt: erfil@post.sk

More Related