Vtáky a biotopy na polome v Tichej doline (TANAP), ich ekologický, ochranársky a lesnícky význam

1. Vtáky a biotopy na polome v Tichej doline (TANAP), ich ekologický, ochranársky a lesnícky význam Jano Topercer Botanická záhrada UK Blatnica

2. Čas a priestor • roky 2006, 2007, 2008 a 2009 (2., 3., 4. a 5. rok po smršti z 19. novembra 2004) • hniezdne obdobia (apríl – jún) • Tatry (TANAP), NPR Tichá dolina • dolná a stredná časť s mozaikou narušených (ľuďmi, smršťou, podkôrnikmi) i nenarušených biotopov

3. Ciele • prispieť k poznaniu vplyvov smršti, podkôrnikov, lesníkov a ochrancov prírody na štruktúru zoskupení vtákov, ich biotopov a vzťahov k prostrediu so zreteľom na: • polohu • mŕtve drevo • lesnícke (ne)zasahovanie • vysvetliť význam zistení pre biogeografiu, ekológiu, ochranu prírody a lesníctvo • vysvetliť, čo najviac prekáža pri uplatňovaní získaných poznatkov v praxi

4. Metódy • „všetky testy z dolinovej cesty“ = ako bežný návštevník • jeho pohľad, jeho záujmy (napr. budúci náučný chodník) • čo najmenej vyrušovania, čo najmenej závislosti od „mocných“ • 2 pásové transekty • os na dolinovej ceste, začiatok v ústí, dĺžka 2370 m a 3530 m, šírka 2 × 35 = 70 m, spolu 10 sčítacích návštev • 1 bodový transekt • - “ -, 20 sčítacích bodov 300 m od seba, dĺžka 5700 m, spolu 3 sčítacie návštevy • spolu 62 biotopových premenných (v máji 2008 a júni 2009 na 50 resp. 20 bodoch) • spolu 20 hodín zaznamenávania potravného správania • sumárna štatistika, korelácie, CCA, logistická regresia

5. Biotopy I. • 10 typov [%]: neťažený polom 36.2, živý les 25, ťažený polom 8.5, lúky 7, odumretý les 5.8, umelé výsadby 5.6, vysokobylinné nivy 5.2, mokrade 3.8, cesty 2.4, sutiny 0.5 • 9 druhov stromov, dominuje smrek obyčajný • 21 druhov krov, dominuje jarabina vtáčia • stredná výška 2.7 m (1.5 – 4.5 m; n = 20) • pokryvnosť 18.6 % (0 – 60 %; n = 50 plôšok 5 × 5 m) • disperzia výrazne plôškovitá, nevyrovnaná, zatiaľ dosť medzernatá (prázdnych asi 26 % plôšok) • zmladené plôšky vitálne, rozpínavé  cyklická zámena smreka a jarabiny v horských smrečinách (Michalko a kol. 1986) • obnova hlavne vegetatívna (porovnajte Dietze & Clark 2008) • vysvetlenie veľkej druhovej bohatosti drevín • stredná intenzita disturbancií (Petraitis a kol. 1989) • okrajový efekt regionických ekotonov (Topercer 1995, 2000)

6. Biotopy II. • novozistené typy európskeho významu (NATURA 2000): • Vo4 Nížinné až horské vodné toky s vegetáciou zväzu Ranunculion fluitantis a Callitricho-Batrachion (3260) a dominantným machom kosierikom Palustriella commutata • Br4 Horské vodné toky a ich drevinová vegetácia s vŕbou sivou Salix elaeagnos (3240) • Br6 Brehové porasty deväťsilov (6430) s dominantným Petasites kablikianus • Ra3 Prechodné rašeliniská a trasoviská (7140) zazemnených ramien • Sk3 Silikátové sutiny v montánnom až alpínskom stupni (8110)

7. Vtáky I.

8. Vtáky II.

9. Vtáky III.

10. Vtáky IV.: bohatosť, diverzita, počty

11. Vtáky a ich biotopy I. • prvé 2 osi CCA vysvetľujú 24.6 % premenlivosti v početnostiach druhov a 38.2 % premenlivosti vo vzťahoch medzi druhmi a prostredím

12. Vtáky a ich biotopy II. p1 = 

13. Význam I.: biogeografia, ekológia, OP • značná celková bohatosť (51 druhov), alfa-diverzita (H‘ = 2.8), početnosť zoskupení (450 – 650 párov.km-2), podiel druhov prírodoochranne významných (21.57 %), podiel tiahnúcich nehniezdičov (7.84 %), celoplošná silná teritorialita hniezdičov a komplexita ich biotopov  • ústia a dolné časti dolín sú (napriek polomom) nezastupiteľné pri zachovaní druhovej a biotopovej rozmanitosti, migráciach a rozptyle bioty (o. i. maximá druhovej bohatosti i početnosti vtákov, krov a bylín – Topercer 1995, 1996, 2000) • neťažené polomy majú veľký prírodoochranný význam a poskytujú vhodné (mikro)biotopy pre mnohé druhy vtákov (porovnajte Kocian a kol. 2005), a to nielen hniezdiská • neťažené polomy sú vtákmi osídlené príliš husto a príliš rozmanito na to, aby sa prípadná ťažba a podobné zásahy v polome významne nedotkli úspešnosti ich hniezdenia, zberu potravy, možností nocovania, ukrývania a pod.

14. Význam II.: lesníctvo • až 31 druhov [60.8 %] (všetky dominanty, ďatle – zvlášť Pictri, drozdy, sýkorky, Bonbon, Motalb, Phooch, Saxrub, Sylcom, Gargla, Nuccar atď.) sa živí na mŕtvom dreve alebo v neťaženom polome  • veterný polom rozrôzňuje a zmnožuje aj potravné zdroje vtákov (v rovnorodých tatranských lesoch dosť obmedzené) • veľký podiel stromových (29.4 %) i dutinových hniezdičov (21.57 %), typické druhy, dobrá prirodzená obnova...  • horské smrečiny nezanikajú: 1) stromové poschodie predsa nie je ekosystém (Zlatník 1959, 1975), 2) beží cyklická zámena smreka a jarabiny, 3) prírodný výber iba sprírodňuje podiel, distribúciu a štruktúru smrečín, 4) to všetko treba „strpieť“ len v zónach A • asi 15 % stojacich suchárov v okolí polomu, celkovo 5 – 6 %, šírenie pomiestne, vrchol v 2007 – 2008  • podpora pre realistické (Grodzki a kol. 2006, Jakuš 2006), nie katastrofické scenáre gradácie podkôrnikov (Novotný 2005)

15. Kritika praktického (ne)rozumu I. • alebo čo najviac prekáža pri uplatňovaní získaných poznatkov v praxi: • nestabilná organizačná štruktúra ŠOP SR a MŽP SR, menená neodborne a neštandardne (viacúrovňové „filtre“, predpojaté zmeny prvostupňových stanovísk...) • primálo odborných a priveľa ideologických, politických a osobných motívov vo vedení MŽP SR i ŠOP SR • primalý dôraz na záujmy ochrany prírody (NATURA 2000) a priveľký na iné záujmy (najmä „rozvojárske“ a priemyselnolesnícke) • neodborný výber a prepúšťanie pracovníkov, neúcta k ich znalostiam • uzatváranie sa, vypínanie spätných väzieb (oponentúry, poradné zbory), bloky, trucy, manipulácie • degradácia systému i ľudských vzťahov

16. Kritika praktického (ne)rozumu II. • ignorovanie potreby vlastného výskumu v ŠOP SR  závislosť od iných (zvlášť od lesníckeho výskumu) • pasívne poznanie (zbyrokratizované, zdirigované) + ignorovanie kritiky = neinformované rozhodnutia • ignorovanie súčasného stavu poznania vedy a bioetiky • mlčanie mnohých vedcov (nemajú čas, chuť, odvahu, sú závislí od výnimiek, od služieb š. p. Lesy SR...) • premorenie doktrínami – kedysi skoroboľševickými („Poručíme větru, dešti“), nedávno trhovomechanickými, teraz neskoroboľševickými („Príroda má slúžiť ľuďom“) • neschopnosť/neochota rozlišovať vedu od ideológií a marketingu skupinových záujmov (predaj dreva, biocídov) • rozdiely v prístupoch a obsahu vzdelávania na vysokých školách prírodovedného a pôdohospodárskeho smeru

17. Zamlčané predpoklady: lesníci • v rámci lesníckych vied je možné riadne posúdiť priaznivosť stavu lesných organizmov a ekosystémov • lesnícke zásahy sú nevyhnutnou podmienkou udržania priaznivého stavu lesných organizmov a ekosystémov, dokonca zárukou ich vývoja k priaznivejším stavom • rola prírodného výberu v lesoch – najmä v prírode vzdialenejších – je minimálna • prírode vzdialenejšie lesné ekosystémy je nevyhnutné „pripraviť“ na prirodzený vývoj lesníckymi zásahmi • veterné smršte, podkôrniky a iné prírodné rušivé činitele (disturbancie) v dlhodobom pohľade zhoršujú stav lesných organizmov a ekosystémov

18. Zamlčané predpoklady: biológovia • riadne posúdenie priaznivosti stavu prírody si žiada širší rámec evolučnej biológie, biológie OP, biogeografie a i. • prírodný výber v lesoch zostáva jednou z určujúcich síl vývoja a môže kedykoľvek nahradiť umelý výber • priaznivý stav/vývoj organizmov i ekosystémov zaručujú také režimy činiteľov, za akých vznikali a vyvíjali sa • veterné smršte, lavíny, suchá, záplavy, podkôrniky a pod. sú súčasťou takých režimov  v dlhodobom pohľade nezhoršujú stav zachovania organizmov a ekosystémov • lesnícke zásahy v prirodzenejších lesoch nie sú súčasťou takých režimov  ani podmienkou a ani zárukou dosiahnutia či udržania ich priaznivého stavu • lesnícke zásahy v neprirodzenejších lesoch síce sú ich súčasťou, no dlhodobo nie významnejšou ako prírodné sily

19. Čo je Experiment • nie prírodné procesy, ale ľudské zásahy do prírody sú experiment: prenikavý, rozsiahly, dlhotrvajúci, fuzzy... • žiadny poriadny experiment nefunguje bez dosť veľkej a reprezentatívnej vzorky kontrolných plôch (control group) vyňatých zo všetkých zámerných zásahov a dávajúcich • obraz o veľkosti a rozdelení prirodzenej premenlivosti prírody • možnosť nestranne testovať odpovede zásahmi ovplyvnené vz. neovplyvnené, robiť platné závery a informované rozhodnutia • prísne chránené rezervácie v 5. stupni ochrany = takéto nezastupiteľné kontrolné plochy (o.i.) • bez nich  slabozraká veda a hospodárstvo, lebo • nevidia/nechcú vidieť celú náhodnú variabilitu prírody • ona ich zas a znova dobehne a zráta im to aj s úrokmi • takáto veda síce experiment vedie, ale nevie odkiaľ, kam...

20. Poďakovanie • M. Badidovej – Štufke, E. Balážovi, M. Brinzíkovi, M. Ceľuchovi, K. Kaliskému, P. Kučerovi, A. Popovičovi a V. Kacerovej za spoluprácu • P. Majkovi a M. Juríkovi za nebránenie v práci • Vám všetkým za pozornosť