Modlitba

1. Modlitba Nebojte sa „Pôjdeme do kolien“

2. Modlitba Žiaden korešpondenčný seminár, žiadna príručka, ale stretnutie so živým Bohom Skúsenosť: Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán

3. Modlitba – akt viery

4. Modlitba – kráčanie viery Modlitba = akt viery = čin, skutok Kto to skúsi? A čo spravíš, keď padneš, keď to nepôjde na 1. krát? Cieľ nie je, aby si vedel, ale aby si urobil – aby si sa modlil, aby modlitba bola pre teba každodennou skúsenosťou a stretnutím so živým Bohom

5. Modlitba Modlitba nie je o modlitbe, o nejakom rituáli, o pekných myšlienkach a pocitoch Modlitba je o Bohu! A o tebe.

6. Modlitba – „Čas pre Boha“ V tých dňoch vyšiel na vrch modliť sa a strávil celú noc v modlitbe s Bohom (Lk 6,12). Kto? Ježiš! Strávil čas (celú noc) s Bohom (v modlitbe). Exkluzívny čas pre Boha – v tej chvíli patrím iba jemu, celým srdcom

7. Modlitba – akt viery Na čom stojí viera? Na Božom Slove – urobím, čo povie Čo nám hovorí Božie Slovo?

8. Ježiš – učiteľ modlitby Raz sa na ktoromsi mieste modlil. Keď skončil, povedal mu jeden z jeho učeníkov: „Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov.“ (Lk 11,1-2) Nevieš sa modliť? Obráť sa priamo na Ježiša, choď ku zdroju!

9. Ježiš – učiteľ modlitby A keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci, ktorí sa radi postojačky modlievajú v synagógach a na rohoch ulíc, aby ich ľudia videli. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu. Ale keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti. Keď sa modlíte, nehovorte veľa ako pohania. Myslia si, že budú vypočutí pre svoju mnohovravnosť.

10. Ježiš – učiteľ modlitby Nenapodobňujte ich; veď váš Otec vie, čo potrebujete, prv, ako by ste ho prosili. Vy sa budete modliť takto: Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo, buď tvoja vôľa, ako v nebi tak i na zemi. Chlieb náš každodenný daj nám dnes a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom. A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého. (Mt 6,5-13)

11. Ježiš – učiteľ modlitby nemodlite sa ako pokrytci = kvôli ľuďom podobenstvo o farizejovi a mýtnikovi modlitba v chráme / dva postoje

12. Ježiš – učiteľ modlitby Farizej sa postavil a takto sa v sebe modlil: „Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodlivci, cudzoložníci alebo aj ako tento mýtnik. Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám.“ Mýtnik stál celkom vzadu a neodvážil sa ani oči k nebu zdvihnúť, ale bil sa do pŕs a hovoril: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu.“ (Lk 18,11-13)

13. Ježiš – učiteľ modlitby nemodlite sa ako pohania = názor, že ukecáme Boha ako sa teda máme modliť?

14. Ježiš – učiteľ modlitby • vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere • modli sa k svojmu Otcovi (Abba) • tvoj Otec ťa odmení • váš Otec vie, čo potrebujete, prv, ako by ste ho prosili. • modlite sa takto: Otče náš ... nielen ako formulku – je to inšpirácia, základ modlitby

15. Ježiš sa modlí Vystúpil sám na vrch modliť sa. Zvečerilo sa a on tam bol sám (Mt 14,23). Včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil (Mk 1,35). No zvesť o ňom sa tým väčšmi šírila a schádzali sa veľké zástupy, aby ho počuli a dali sa uzdraviť zo svojich chorôb. On sa však utiahol na púšť a modlil sa (Lk 5,15-16).

16. Ježiš sa modlí Asi o osem dní po týchto slovách vzal so sebou Petra, Jána a Jakuba a vystúpil na vrch modliť sa. Ako sa modlil, zmenil sa vzhľad jeho tváre a jeho odev zažiaril belobou(Lk 9,28-29).

17. Ježiš sa modlí Tu Ježiš prišiel s nimi na pozemok, ktorý sa volá Getsemani, a povedal učeníkom: „Sadnite si tu, kým odídem tamto a pomodlím sa.“ ... Trochu poodišiel, padol na tvár a modlil sa: „Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty.“ ... Znova odišiel a modlil sa: „Otče môj, ak ma tento kalich nemôže minúť a musím ho piť, nech sa stane tvoja vôľa.“ ... Nechal ich, znova sa vzdialil a tretí raz sa modlil tými istými slovami (Mt 26,36-44).

18. Ježiš sa modlí On v dňoch svojho pozemského života so silným výkrikom a so slzami prednášal prosby a modlitby tomu, ktorý ho mohol zachrániť od smrti; a bol vyslyšaný pre svoju bohabojnosť (Hebr 5,7). Keď sa všetok ľud dával krstiť a keď bol pokrstený aj Ježiš a modlil sa, otvorilo sa nebo, zostúpil na neho Duch Svätý v telesnej podobe ako holubica a z neba zaznel hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.“ (Lk 3,21-22).

19. Ježiš sa modlí Ježišova veľkňazská modlitba (Jn 17): Otče, ... večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista (Jn 17,3) Týmito slovami začína Katechizmus katolíckej cirkvi

20. Každý, kto prosí, dostane Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria. Alebo je medzi vami človek, čo by podal synovi kameň, keď ho prosí o chlieb? Alebo keby pýtal rybu, čo by mu dal hada? Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom; o čo skôr dá váš Otec, ktorý je na nebesiach, dobré veci tým, čo ho prosia. (Mt 7,7-11)

21. Každý, kto prosí, dostane Ježiš modlitbu prosby ponúka svojím učeníkom ako prostriedok spojenia s milujúcim a štedrým Otcom v nebesiach. Povzbudzuje ich, aby prosili a dáva im silné prisľúbenie: Proste a dostanete (... bude vám dané). Každý, kto prosí, dostane (... berie). Prosba kresťana, Ježišovho učeníka, má viesť k skúsenosti: Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán (Ž 34,9), aby vaša radosť bola úplná (Jn 16,24).

22. Každý, kto prosí, dostane Ak niekomu niečo chýba, nech si prosí od Boha, ktorý dáva všetkým štedro a bez výčitky, a dostane (Jk 1,5). Aby si mohol vyznať: Pán je môj pastier, nič mi nechýba (Ž 23,1). Na týchto základoch stojí aj Pavlovo poučenie: O nič nebuďte ustarostení. Ale vo všetkom modlitbou, prosbou a so vzdávaním vďaky prednášajte svoje žiadosti Bohu. A Boží pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi (Flp 4,6-7).

23. Nič nemáte, lebo neprosíte Žiadostiví ste, a nemáte. Vraždíte a závidíte, a nemôžete nič dosiahnuť. Hádate sa a bojujete. Nič nemáte, lebo neprosíte. Prosíte, a nedostávate, lebo zle prosíte; chcete to využiť na svoje náruživosti. (Jk 4,2-3)

24. Nič nemáte, lebo neprosíte Ľudia tohto sveta nariekajú, že im chýbajú mnohé veci, potrebné ku šťastiu. Chybou je, ak takýto postoj ovláda aj kresťana. Jakub uvádza jeho príčinu: a., nič nemáte, lebo neprosíte; b., prosíte, a nedostávate, lebo zle prosíte. Kresťan nie je budhista, ktorý sa má zriecť túžob po živote (šťastí, láske, ...) a ich naplnení. Svoje žiadosti má prednášať Bohu. Často nemáme, lebo vôbec neprosíme, a ešte to vydávame za znak našej pokory a chudoby. Prosba je však otázka poslušnosti: Proste a dostanete.

25. Nič nemáte, lebo neprosíte Na druhej strane prosíme a aj tak nemáme – lebo zle prosíme. Podľa Božieho Slova nesprávnou je prosba podľa tela (hriešnej prirodzenosti) a v duchu tohto sveta (Jk 4,1-4; Ž 66,18). Ježiš chce formovať svojho učeníka, aby jeho prosba bola správna – a účinná.

26. Ak budete prosiť Otca, dá vám Veru, veru, hovorím vám: Ak budete o niečo prosiť Otca v mojom mene, dá vám to. (Jn 16,23)

27. Ak budete prosiť Otca, dá vám Ježiš sa nikdy okrem jednej výnimky nemodlil k Bohu, ale k Otcovi. Aj svojich učeníkov napomína, aby prosili Otca – veď Otec vás miluje (Jn 16,27). Kresťan verí v Boha, všemohúceho Otca. V takejto viere sa môže modliť ako Ježiš: Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul. A ja som vedel, že ma vždy počuješ (Jn 11,41-42). Mnohí prosia Boha, ale neveria, že je to naozaj ich milujúci Otec, ktorý je všemohúci – lebo Bohu nič nie je nemožné (Lk 1,37).

28. Ak budete prosiť Otca, dá vám Modliť sa k Bohu, ktorý je všemohúcim Otcom, znamená modliť sa s dôverou, spoliehať sa viac na jeho lásku a moc, než na svoju modlitbu, a pokojne očakávať naplnenie svojich potrieb (Mt 6,7-8.25.31-34).

29. Nech prosí s vierou, bez pochybovania Ak niekomu z vás chýba múdrosť, nech si prosí od Boha, ktorý dáva všetkým štedro a bez výčitky, a dostane ju. Ale nech prosí s vierou, bez pochybovania. Lebo kto pochybuje, podobá sa morskej vlne, hnanej a zmietanej vetrom. Taký človek nech sa nenazdáva, že dostane niečo od Pána; - muž s rozpoltenou mysľou, nestály vo všetkom svojom počínaní. (Jak 1,5-8)

30. Nech prosí s vierou, bez pochybovania Kľúčom, ktorý otvára poklanicu Božej štedrosti a moci, je modlitba s vierou: A dostanete všetko, o čo budete s vierou prosiť v modlitbe (Mt 21,22) Nejde tu o vieru v existenciu Božiu (Jk 2,19), ani o uznanie, že to Boh môže učiniť (Mk 9,22-24). Táto viera je istotou, že Boh to chce učiniť (Mk 1,40-41): Majte vieru v Boha (Mk 11,22). Keď uverí, že sa stane, čo povedal, stane sa mu to (Mk 11,23) – táto viera musí byť postavená na Božom Slove, pretože len Boh má moc, aby sa stalo všetko, čo povie (Ž 33,9).

31. Nech prosí s vierou, bez pochybovania Tento postoj je ale podmienený: Verte, že všetko, o čo v modlitbe prosíte, ste už dostali, a budete to mať (Mk 11,24). Ak v modlitbe o niečo prosím (prítomnosť), mám tak činiť s vierou, že som touž dostal (minulosť) a určite to budem mať (budúcnosť). Isté je, že sa teraz modlím a už som to dostal (Boh mi to poslal), ale neviem, kedy to budem mať (kedy mi to doručia). A tak musí byť moja viera vytrvalá – vytrvať v očakávaní až do konca (Hebr 10,35-39).

32. Nech prosí s vierou, bez pochybovania Najväčším problémom sú teda pochybnosti, pretože len ten dosiahne cieľ, kto vo svojom srdci nezapochybuje (Mk 11,23). Nech prosí s vierou, bez pochybovania. Lebo kto pochybuje, nech sa nenazdáva, že dostane niečo od Pána.

33. Doteraz ste o nič neprosili v mojom mene Doteraz ste o nič neprosili v mojom mene. Proste a dostanete, aby vaša radosť bola úplná. (Jn 16,24)

34. Doteraz ste o nič neprosili v mojom mene Ježiš učí svojich učeníkov, aby prosili a aby prosili správne: majú prosiť Otca a majú prosiť s vierou. Teraz obracia ich pozornosť na osobu toho, kto prosí: Doteraz ste o nič neprosili v mojom mene. Naplnenie prisľúbení súvisiacich s prosením sa dotýka v plnej miere len tých, čo sú v jeho mene. Meno označuje v biblickom jazyku osobu. Byť v jeho mene znamená byť v ňom (v Ježišovi Kristovi): V ňom žite: v ňom zakorenení a na ňom postavení (Kol 2,6-7). V jeho mene môžu prosiť tí, čo sa stali jeho učeníkmi skrze vieru srdca a obrátenie života.

35. Doteraz ste o nič neprosili v mojom mene Pre jeho učeníkov (a len pre nich) platia mnohé a silné prisľúbenia: A urobím všetko, o čo budete prosiť v mojom mene, aby bol Otec oslávený v Synovi. Ak ma budete prosiť o niečo v mojom mene, ja to urobím (Jn 14,13-14; 15,16).

36. Doteraz ste o nič neprosili v mojom mene Byť Ježišovým učeníkom a smieť prosiť v jeho mene si nemožno zabezpečiť nejakými vonkajšími formálnymi úkonmi. Charakteristika učeníkov Krista, ktorí smú prosiť v jeho mene, je jasná: Ak ostanete vo mne a moje slová ostanú vo vás, proste o čo chcete, a splní sa vám to (Jn 15,7). A dostaneme od neho všetko, o čo len budeme prosiť, lebo zachovávame jeho prikázania a robíme, čo sa jemu páči (1Jn 3,22).

37. Doteraz ste o nič neprosili v mojom mene Učeníkovo srdce je naplnené Božou vôľou (Mt 7,21; Jn 4,34; Flp 2,13; Hebr 8,10). A toto je dôvera, ktorú máme k nemu, že nás počuje, keď o niečo prosíme podľa jeho vôle. A ak vieme, že nás počuje, nech o čokoľvek prosíme, vieme aj to, že dostaneme, čo sme od neho žiadali (1Jn 5,14-15). Učeník je na prvom mieste ten, kto počúva prosby a žiadosti svojho Majstra, až potom ten, kto prosí a žiada (porovn. Mk 5,8-13.17-19).

38. Volaj ku mne a odpoviem ti Volaj ku mne a vyslyším ťa a oznámim ti veľké, nevystihnuteľné veci, o ktorých nevieš. (Jer 33,3) Toto je tzv. telefónne číslo do neba 

39. Volaj ku mne a odpoviem ti Pán tu sľubuje odpovedať na tvoje volanie ku nemu. Boh vždy odpovie na tvoju prosbu. Otázne je či na túto odpoveď čakáš, či „nezložíš“ skôr ako odpovie. Preto je tu potrebné napomenutie: V modlitbe buďte vytrvalí; bdejte pri nej a vzdávajte vďaky! (Kol 4,2). Ježiš hovorí učeníkom podobenstvo o dvoch priateľoch: Aj keď nevstane a nedá mu preto, že je jeho priateľom, pre jeho neodbytnosť vstane a dá mu, čo potrebuje (Lk 11,5-8).

40. Volaj ku mne a odpoviem ti Rozpovedal im aj podobenstvo, ako sa treba stále modliť a neochabovať. Ubezpečuje v ňom, že Boh vypočuje svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou a nebude k ním nevšímavý. Zároveň si však povzdychol: Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde? (Lk 18,1-8).

41. Volaj ku mne a odpoviem ti a., áno! – ihneď odpovedá a dáva ti presne to, o čo si ho žiadal (Mk 10,51-52); b., počkaj! – dá ti o čo prosíš, ale musíš byť trpezlivý a vytrvalý (Lk 1,13); c., dám ti niečo lepšie! – dá ti niečo, čo je pre teba lepšie ako to, o čo si ho prosil – splní tvoju túžbu, naplní tvoju potrebu, ale nie predstavu (2Kor 12,7-9; Mk 14,35-36; Sk 3,1-8).

42. Spoločná modlitba A zasa vám hovorím: Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach. Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi (Mt 18,19-20).

43. Spoločná modlitba Títo všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou a s jeho bratmi (Sk 1,14).

44. Spoločná modlitba A keď sa pomodlili, zatriaslo sa miesto, na ktorom boli zhromaždení, všetkých naplnil Svätý Duch a smelo hlásali Božie slovo (Sk 4,31).

45. Modlitba príhovoru Vtedy mu priniesli deti, aby na ne položil ruky a pomodlil sa. Ale učeníci ich okrikovali. Ježiš im povedal: „Nechajte deti a nebráňte im prichádzať ku mne, lebo takým patrí nebeské kráľovstvo.“ Potom na ne kládol ruky a odišiel odtiaľ. (Mt 19,13-15)

46. Modlitba príhovoru A tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať zlých duchov, budú hovoriť novými jazykmi, hady budú brať do rúk a ak niečo smrtonosné vypijú, neuškodí im; na chorých budú vkladať ruky a tí ozdravejú. (Mk 16,17-18)

47. Modlitba príhovoru Publiov otec práve ležal v horúčke a trápila ho úplavica. Pavol k nemu vošiel, pomodlil sa, vložil naň ruky a uzdravil ho. (Sk 28,8)