1 / 12

Martin ako centrum slovenskej kultúry

Martin ako centrum slovenskej kultúry. DOMINIKA DUPKALOVÁ. O meste.

aloha
Download Presentation

Martin ako centrum slovenskej kultúry

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Martin ako centrum slovenskej kultúry DOMINIKA DUPKALOVÁ

  2. O meste... • V súčasnosti často rezonuje otázka „Čo v minulosti priťahovalo umelcov, politikov, vedcov a vôbec tvorcov moderných národných dejín do tohto kraja, ktorý okrem ťažko vyrobeného chleba nemohol do svojho menu toho už veľa ponúknuť“? • samotné mesto Martin bolo od roku 1340 slobodným kráľovským mestom, no ruže mu počas feudalizmu veľa nekvitli • určitú osvetu importovali olejkári a šafraníci. Podstatný prelom nastal v polovici 19. storočia, keď Turčania podporili revolučné vystúpenie štúrovcov • v tomto období začala v Martine premena na významné stredisko nielen slovenskej kultúry, ale aj vedy, umenia, časopisectva, peňažníctva i politiky • Martin sa stal centrom slovenského národného a spoločenského hnutia

  3. Matica slovenská V druhej polovici 19. storočia sa Martin prihlásil k moderným európskym duchovným prúdom, ktorých slovenským ohlasom bolo emancipačné hnutie vedené poprednými vzdelancami. V dňoch 6.-7. júna 1861 sa zišlo v Martine zhromaždenie aktivistov a delegátov z rôznych kútov Slovenska a prijalo odvážny programový dokument Memorandum slovenského národa. Jednou y požiadaviek Memoranda bolo aj založenie celonárodnej kultúrnej ustanovizne v štýle "matíc", aké si medzičasom založili niektoré iné slovanské národy v uhorskej monarchii. Roku 1863 sa naozaj podarilo založiť Maticu slovenskú a jej sídelným mestom sa stal Martin.

  4. Pokračovanie o Matici slovenskej... • - pôvodná budova Matice slovenskej bola postavená v r. 1863 - 1875 podľa projektu J.N. Bobulu architektom Milanom Urbánom zo Vsetína • pôvodne neskoro klasicistická budova bola začiatkom 20. storočia dočasne upravená pre štátne úrady • nad bránou budovy je pamätná doska odhalená v r. 1919 • v areáli 1. budovy Matice slovenskej sa nachádza aj pomník S.H.Vajanského a Matičný park • v 19. storočí účinkovala Matica slovenská len 12 rokov, ale toto krátke obdobie čulej aktivity stačilo na to, aby sa Martin premenil na intelektuálne centrum • zaslúžila sa o jazykové zjednotenie Slovákov a vytvorila komunikačnú platformu pre slovenských vlastencov z rôznych častí krajiny a rôznych odborov činnosti • v porovnaní s podobnými ustanovizňami ďalších slovanských národov dosiahla najväčší rozmach

  5. Stále o Matici slovenskej... • uhorská vláda Maticu slovenskú na základe vykonštruovaných obvinení násilne zatvorila • mnohé z jej funkcií však vzápätí prevzali ďalšie martinské inštitúcie - Turčianske kasíno, ženský spolok Živena, Kníhtlačiarsky účastinársky spolok, Národný dom, Muzeálna slovenská spoločnosť a i- po páde habsburskej monarchie sa roku 1919 obnovila aktivita Matice slovenskej • revolučné zmeny v roku 1989 umožnili Matici vrátiť sa k spolkovému usporiadaniu a obnoviť pôvodný rozsah činností • na začiatku 3. tisícročia predstavuje neštátnu verejnoprávnu ustanovizeň, ktorá svoju činnosť vyvíja na odborných pracoviskách v Martine i v Bratislave a vo vyše dvoch desiatkach domov a oblastných pracovísk na celom Slovensku • jej spolkovú základňu tvorí takmer 60 tisíc členov združených vo vyše 600 miestnych odborov • významnú rolu zohráva jednak pri udržiavaní regionálnej kultúry, jednak pri organizovaní a podpore krajanského života Slovákov v zahraničí 

  6. Ako vlastne vyzerá 

  7. Národný cintorín v Martine Od začiatku do dnes • - založenie cintorína súviselo s osvietenskými reformami 18. storočia • v roku 1785 bol vykonaný súpis cintorínov a krýpt, z tohto dokumentu je známe, že cintorín založili pred piatimi rokmi a toto je zatiaľ prvý známy doklad o jeho existencii • prvým Martinčanom, o ktorom je správa, bol Ján Lauček. • cintorín slúžil aj pre obyvateľov priľahlých obcí • Cintorín sa pomaly zapĺňal, preto sa v roku 1865 po dohode rozšíril o ďalší pozemok. No i tento priestor sa čoskoro zaplnil. A tak 8. júla 1903 za richtára Samuela Šimka mesto kúpilo od baróna Júliusa Révaia • o krátky čas, v roku 1909, v obecnom zastupiteľstve rokovali o kúpe ďalšieho pozemku, ktorého vlastníkom bol taktiež barón Július Révai • po takýchto krokoch nadobudol dnešné rozmery • po ďalšom mapovaní v roku 1912 bol do pozemkovej knihy zapísaný ako parcela č. 1878/1 s výmerou 23 580 m2. • - cintorín dnes tvoria dve parcely a jeho plochu rozdeľujú hlavné uličky do šiestich blokov

  8. Návšteva cintorínu v dnešnej podobe Krásna jesenná príroda nám prikrášlila výlet.. Národný cintorín v Martine je miestom posledného odpočinku mnohých významných osobností slovenského života. Nachádza sa v centre mesta na Sklabinskej ulici. Bol založený koncom 18.storočia pôvodne ako mestský cintorín. V roku 1967 bol vyhlásený za Národný cintorín a národnú kultúrnu pamiatku. Svoj celonárodný význam si získal v druhej polovici 19. storočia, keď bola starostlivosť oň zverená Matici slovenskej. Martin ako miesto Národného cintorína nebol vybraný náhodne, v 19. storočí bol totiž strediskom slovenskej kultúry.

  9. Slovenská národná knižnica • takmer 190 rokov sa stará o diela, ktoré dokumentujú minulý a súčasný duchovný a materiálny vývin slovenského národa • je pokračovaním úsilia vynikajúcich slovenských vlastencov a vzdelancov bernolákovskej a štúrovskej generácie, na tradíciách spolkových, cirkevných, šľachtických a školských knižníc, ktoré sa stali súčasťou súčasnej Slovenskej národnej knižnice. • je samostatná knižnica v Martine, do roku 2000 súčasť Matice slovenskej • vznikla v Martine zasadnutím valného zhromaždenia 1. mája 1941 • sídli v novej budove Matice slovenskej. • spočiatku plnila zberateľskú a vydavateľskú funkciu a jej cieľom bolo podporiť národniarske aktivity na Slovensku • národniari vyzvali vydavateľov aby vždy jeden exemplár z každej publikácie poslali do národnej knižnice. Mnohí z nich knižnici venovali svoje vlastné zbierky, ktoré tvoria jadro SNK • od roku 1989 sa venuje opäť aj spolkovej činnosti a jej prioritné úlohy sa stávajú napr. centrum výmeny zahraničných a domácich dokumentov • v súčasnosti je 3 000 000 knižničných jednotiek a každý rok pribúda 3 000 titulov

  10. Základné úlohy SNK • starostlivosť o národný dokumentový fond – nielen nové dokumenty a ich získavanie, ale aj zachovanie pôvodných diel (mikrofilmy) • starostlivosť o literatúru o Slovákoch a o Slovensku vydanú v zahraničí • starostlivosť o historické knižničné fondy • - koordinácia bibliografie a metodickej činnosti národného knižničného systému - vytváranie programu pracovníkmi knižnice

  11. Ďakujem že ste si na mňa našli aspoň chvíľu času  Spracovala

More Related