Pravopis, písanie čiarky, vlastné mená, priama reč

1. Pravopis, písanie čiarky, vlastné mená, priama reč Písanie čiarky

2. Písanie čiarky v jednoduchej vete • Oslovenie (,, Mama, otcovi to nepovedz!“ ) • Pozdrav ( Dobrý deň, ako sa máte? ) • Citoslovcia ( Joj, to bolí! ) • Časticu /hodnotiacu, vysvetľovaciu/ žiaľ, zaiste, akiste, naopak, pravda, bohužiaľ, samozrejme, chvalabohu / ( Má radosť, zaiste, veď vyhral. ) • Voľný prístavok ( Ján Amos Komenský, nazývaný učiteľ národov, doprial deťom hru) POZOR! (My Slováci sme slovanský národ) • Viacnásobný vetný člen (Natrhala nám čerešňových, jabloňových kvetov )dva druhy kvetov • ALE! ( Čiarku nepíšeme v postupne sa rozvíjajúcom prívlastku – Mala rada biele jabloňové kvety. ) jeden druh kvetov

3. V jednoduchejvetečiarkouoddeľujeme • Vsuvky s trpným a činným príčastím ( Počítač mi, jednoducho povedané, nepomohol v učení na skúšku. ) • Rozvitý prechodník ( Pozerala film, žehliac bielizeň. ) • Časti názvu inštitúcie ( Materská škola, Borská 2, 841 04 Bratislava )

4. Čiarku v jednoduchej vete nepíšeme • Ak spájajúci výraz čo, kde, kto je súčasťou konštrukcie ( Nemá kto pomôcť ) • V údaji o čase a mieste v liste ( Košice 6. 10. 2008) • Čiarku píšeme aj medzi vetami ktoré nie sú spojené spojkou ( Stromy zakvitli, tráva sa zazelenala. )

5. Čiarky v súvetí

6. PRÍPADY, V KTORÝCH TREBA NAPÍSAŤ VEĽKÉ PÍSMENO • 1. Mená a priezviská (Jožko Mrkvička,) • 2. Privlastňovacieprídavnémená (prípony -ov, -in), ktoré sú odvodené od vlastnýchmien (Štúrov pravopis,) • 3. Pomenovaniapríslušníkovnárodov (Rus, Slovan,) • 4. Pomenovaniaobyvateľov (Slovák, Stredoeurópan,) • 5. Prívlastky v menách historických osobností a na znak úcty (Peter Veľký, Ivan Hrozný,) • 6. Mená a názvy ulíc, námestí, mostov a pod.; zemepisných a astronomických útvarov; inštitúcií a organizácií; novín, časopisov, dokumentov; sviatkovatď. (Ulicaosloboditeľov, Staromestskénámestie, • 7. Osloveniazámenami v listoch, telegramoch, blahoželaniach a inýchpísomnýchprejavoch (ak oslovujeme konkrétne osoby) (blahoželám Ti... prajeme Vám...)

7. PRÍPADY, V KTORÝCH TREBA NAPÍSAŤ MALÉ PÍSMENO • 1. Pomenovaniačlenov politických, náboženských, športových, kultúrnych a inýchskupín (ľavičiar, komunista,) • 2. Pomenovaniajazykov (slovenčina, angličtina) • 3. Názvy vied a vyučovacích predmetov (slovenský jazyk,) • 4. Menánáboženstiev (kresťanstvo,) • 5. Rodové a druhové menárastlín a živočíchov (sokol sťahovavý,) • 5. Vzťahovéprídavnémená, ktoré sú odvodené od vlastnýchmien (slovenský, štúrovský,) • 6. Latinské označeniapádov (nominatív,) • 7. Všeobecné pomenovaniainštitúcií bez uvedenia sídla aleboprívlastku osobnosti (základná škola - Základná škola v Radošine)

8. Priama reč • Ako literárny vyjadrovací prostriedok sa používa v umeleckom jazykovom štýle. Autor ňou dramatizuje, oživuje rozprávanie. Pomocou priamej reči oživíme napríklad rozprávanie, beletrizovaný životopis, ale i charakteristiku.

9. Schémy všetkých troch typov zápisy priamej reči v slovenčine sú takéto: • Uvádzacia veta : ,,Priama  reč./?/!“ • ,,Priama  reč,/?/!“ uvádzacia veta. • ,,Priama  reč,“  uvádzacia veta , ,,priama  reč./?/!“ • Uvádzacia veta sa konči dvojbodkou, priama reč sa začína veľkým písmenom. • Peter iba ticho poznamenal:,,Taktosom to nechcelurobiť."Mama saspýtala:,,A kedy to už bude hotové?"Hájniksazamračil:,,Nech vás tu už nikdy nestretnem!"

10. Uvádzacia veta na konci • Priama reč sa končí čiarkou, otáznikom alebo výkričníkom, uvádzacia veta sa začína malým písmenom. • ,,Takto som to nechcelurobiť," ticho poznamenal Peter.,,A kedy to už bude hotové?" chcelavedieť mama.,,Nech vás tu už nikdy nevidím!" mračil sahájnik. • Vložená uvádzacia veta • Uvádzacia veta sa začína malým písmenom, končí čiarkou, druhá časť priamej reči sa začína malým písmenom. • ,,Takto som to nechcelurobiť," ticho poznamenal Peter, ,,nebudeme pokračovať.",,Veľmisomsa snažila," kývala hlavou, ,,ale nemá to zmysel."