Imidžizmus

1. Imidžizmus

2. anglo-americké literárne hnutie, obdobie 1912 – 1917 • z angl. image – obraz, názov podľa francúzskeho názvu antológie Des Imagistes (1914) • ďalšia antológia – Niekoľko imagistických básnikov (1915) s predhovorom Richarda Aldingtona

3. Thomas Ernest Hulme Ezra Pound Amy Lowellová • Richard Aldington Hilda Doolittleová (H. D.) Wallace Stevens

4. Poetry (USA) The Egoist (GB) (založila ho Harriet Monroe 1912)

5. Hlavné znaky poetiky imidžizmu • v oblasti obraznosti: • konkrétnosť básnického obrazu, používať presné slovo, vyvarovať sa vágnych, dekoratívnych, rétorických výrazov a abstrakcií (Pound: obraz = „vyjadrenie komplexného intelektuálneho a emocionálneho významu v časovom okamihu“– spojenie intelektu a cítenia do obrazu, ktorý pôsobí okamžite) • poézia musí byť presná a konkrétna, nesmie pojednávať o neurčitých všeobecnostiach, na rozdiel od symbolizmu medzi zobrazovanou vecou a čitateľom nestojí symbol (už nie – „pieseň sa vtedy dobrou stane,/ ak sa to presné pospája v nej s hmlou“ – Verlaine; nie náznak, „hmla“, ale konkrétny obraz) • písať dobre = písať presne; jazyk má byť zbavený metafyziky a neurčitej všeobecnosti • oproti mystickosti a tajomnosti symbolizmu presnosť,prísnosť a strohosť imidžizmu

6. v oblasti veršovej techniky • namiesto voľného verša a pravidelného rytmu voľný verš a úsilie napodobňovať rytmus bežnej hovorovej reči a vytvárať nové rytmy (Eliot: „Nijaký verš nie je voľný pre toho, kto chce odviesť dobrú prácu.“; Aldington: „Netrváme na tom, že ´voľný verš´je jedinou metódou, ako písať poéziu. Bojujeme za ´voľný verš´ ako za princíp slobody. Veríme, že básnickú individualitu možno lepšie vyjadriť voľným veršom než konvenčnými formami. V poézii znamená nová kadencia novú myšlienku.“) • v oblasti témy • absolútna sloboda, voľný výber témy • vplyv impresionizmu Forda Madoxa Forda (presne a priamo vyjadrovať svoje impresie) • vplyv tradičnej japonskej poézie (tanka, haiku) – stručnosť, hutnosť, jasnosť • imidžisti predstavujú tú líniu básnikov, u ktorých pri tvorbe hrá dôležitejšiu úlohu skôr intelekt než emócie • básne imidžistov mali pôsobiť predovšetkým na zmysly a cez ne na rozum

7. Hlavné zásady z Poundovej eseje Niekoľko varovaní (A Few Don’t’s)z marca 1913 v časopise Poetry: • 1. priamo vyjadriť „predmet“, či už objektívny, alebo subjektívny • 2. nepoužiť ani jediné slovo, ktoré neprispieva k vyjadreniu obrazu • antirétorickosť; slová v poézii sú nielen výrazom istých pocitov, ale sú aj zakódovanou formou ľudského poznania • 3. pokiaľ ide o rytmus, komponovať poéziu ako hudobnú frázu, nie podľa metronómu • dôležitosť hudby – Pound: „Poézia vädne a vysychá, keď opustí hudbu alebo aspoň predstavovanú hudbu, ďaleko za ňou. Básnici, ktorí sa nezaujímajú o hudbu, sú alebo sa stávajú zlými básnikmi.“

8. Richard Aldington: predhovor k antológii Niekoľko imidžistických básnikov(1915) a Amy Lowellová: Tendencie v modernej americkej poézii (1917): • 1. používať presné slovo, nie takmer presné • 2. vyhýbať sa všetkým ošúchaným klišéovitým výrazom • 3. vytvárať nové rytmy, nie kopírovať staré • 4. umožniť absolútnu slobodu vo výbere témy • 5. vytvárať pevné, určité obrazy, vyjadrovať jasný obraz („poézia nesmie pojednávať o neurčitých všeobecnostiach, nech sú akékoľvek skvelé a nech akokoľvek znejú“) • 6. chápať koncentráciu ako samotnú podstatu poézie • 7. myšlienku skôr naznačovať ako konštatovať

9. tradičná poézia so svojimi rytmickými schémami imidžistom nestačila na vyjadrenie pocitov a myšlienok, preto hľadali nový výraz • odmietanie dekoratívnosti pseudoromantickej poézie • F. S. Flint – 1915 v časopise The Egoist: imidžizmus – výraz nespokojnosti so súčasným stavom anglickej poézie • propagácia poézie ostrých zmyslových vnemov, akýsi nový impresionizmus, ale impresionizmus presných kontúr a zreteľných farieb, nie odtieňov (Zdeněk Vančura) • imidžistická estetika – zovretosť, kondenzovanosť, striedmosť a vecnosť básnického výrazu, antirétorickosť • výrazný podiel imidžistov na vzkriesení angloamerickej poézie na začiatku storočia, keď viktoriánska poézia nestačila reflektovať požiadavky doby • whitmanovská tradícia americkej poézie: Walt Whitman – Ezra Pound – William Carlos Williams – Charles Olson – Allen Ginsberg

10. záverečná fáza imidžizmu (1914 - 1915) – vorticizmus– akási anglická obdoba futurizmu (Wyndham Lewis – časopis Blast, Ezra Pound) • dôraz na vírivý pohyb, energiu – blízkosť s futurizmom • od imidžizmu sa líši väčšou antimimetickosťou, abstrakciou a dôrazom na formu • odmietnutie Marinettiho futurizmu a obhajoba nového geometrického umenia – väčší dôraz na dynamickosť, akciu, proces (podstatné meno > sloveso) • „Vír (vortex) je bod maximálnej energie. V mechanike predstavuje najvyššiu účinnosť. Používame slová najvyššia účinnosť v presnom zmysle, ako v knihe o mechanike... Ľudský vír má v moci osnovu budúcnosti. Vorticizmus je umenie predtým, než prešlo do stavu ochabnutosti, vypracovania sekundárnych (odvodených) aplikácií.“– E. Pound • vortex – energia, ktorú básnik mení na formu • blízkosť k výtvarnému umeniu – dôraz na vizuálnu stránku básnictva • nemožnosť čistej abstrakcie v literatúre – slovo je zaťažené sémantikou

11. H. D. (Hilda Doolittle) Oreáda Rozvír sa, more – rozvír svoje špicaté sosny. Vyšpľachni svoje veľké sosny na naše skaly. Vrhni na nás svoju zeleň – Prikry nás svojimi jazierkami jedlí.