Duševná hygiena v školských zariadeniach

1. ÚNAVA A VÝKONNOSŤ Únava je jeden z najzákladnejších činiteľov znižovania výkonnosti. Je prirodzeným stavom ľudského organizmu, ktorý vzniká po dlhodobej alebo intenzívnej činnosti. Teórie únavy, ktoré vysvetľujú jej vznik a priebeh vychádzajú jednak zo zmien vo výkonných orgánoch človeka /humorálno-lokalistické teórie/, jednak zo zmien v centrálnom nervovom systéme. Humorálno-lokalistické metódy vidia príčinu únavy v otravných látkach /kyseliny – najmä kys. mliečna/, ktoré sa hromadia v pracujúcich orgánoch. Ďalšou príčinou je úbytok energetických /cukor/ a iných potrebných látok /Ca, K, Fe/ v pracujúcich orgánoch a svaloch. Centrálno-nervové teórie príčinu vzniku únavy vidia v zmenách centrálno-nervového systému. Základom týchto zmien je útlm, ktorý chráni organizmus pred vyčerpaním. Únava negatívne vplýva na činnosť psychických procesov žiakov. Prejavuje sa najmä v znížení koncentrácie a stálosti pozornosti, v nesprávnom mechanickom zapamätávaní /ustupuje logická pamäť/, v nepresnej reprodukcii, v poruchách myslenia pri riešení problémov. Únava sa prejavuje aj v zmenách vo vzťahu k učiteľovi, k práci, k uvoľneniu disciplíny, v ľahostajnosti k vlastným chybám a vo zvýšenom napätí. Stupne únavy: počiatočný; ľahký; stredný;ťažký, totálne vyčerpanie. Druhy únavy: telesná, duševná. Duševná hygiena v školských zariadeniach • Psychohygiena v škole – súčasná doba kladie čoraz väčšie nároky na psychiku človeka. Obrovský nárast informácií, vysoká životná úroveň, to všetko prispieva k tomu, že sa človek v podstate už od detstva ocitá v situáciách kladúcich vysoké požiadavky najeho prispôsobivosť, psychickú zdatnosť. • DUŠEVNÁ HYGIENA = systém vedecky prepracovaných pravidiel a rád slúžiacich k udržaniu, prehĺbeniu alebo znovuzískaniu duševnej rovnováhy, duševného zdravia. Ide o takú úpravu životných podmienok človeka, ktoré by u neho vyvolali pocit spokojnosti, osobného šťastia, fyzickej a psychickej zdatnosti a výkonnosti. Známy je vplyv duševnej hygieny na pracovný a školský výkon. Duševná hygiena má vplyv aj na medziľudské vzťahy. Človek s narušenou duševnou rovnováhou vnáša do vzťahov napätie, konflikty; je precitlivený a úzkostlivý. V neposlednom rade má duševná hygiena význam z hľadiska prevencie somatických alebo psychických ochorení. Duševne zdravý človek je voči chorobám odolnejší. Z uvedeného je zjavné, že význam psychohygieny je ďaleko väčší než iba vo vzťahu k výkonnosti. Jej dôležitosť narastá v povolaniach, ktorých podstatou je práca s ľuďmi.

2. Z psychologického hľadiska, za sebou nemajú nasledovať predmety rovnaké alebo podobné. Prácu treba organizovať tak, aby sa striedavo zaťažovala pamäť, myslenie a pod. a aby sa súčasne zabezpečil odpočinok počas práce. Práceschopnosť žiakov je nerovnomerná aj v priebehu týždňa. V prvý deň týždňa je v dôsledku adaptácie po 2 dňoch odpočinku výkonnosť znížená. Najvýkonnejšími dňami sú utorok, streda a štvrtok. Najnižšia výkonnosť je v piatok. Dôležitou zásadou je aj rovnomerne zaťažovať žiakov. Nepriaznivo pôsobí nedostatočné zaťažovanie, prinízke požiadavky. Na druhej strane ani preťažovanie a privysoké nároky kladené na žiaka nepôsobia priaznivo na rozvoj jeho osobnosti. Prevenciou proti zaťažovaniu je primeraný výber učiva vzhľadom na vekové a zvláštnosti žiakov ako aj ich už získané vedomosti. ZÁŤAŽ = interakcia medzi kladenými požiadavkami na žiaka a vlastnosťami, ktorými je vybavený na ich zvládnutie. Významným prostriedkom na udržanie pracovnej výkonnosti žiakov sú prestávky. Správna organizácia prestávok predpokladá striedanie práce a odpočinku, vhodné stanovenie dĺžky prestávok a náplne tohto odpočinku. Dôležité je stanoviť primeranú dĺžku prestávok, ktoré nemajú byť ani príliš dlhé, ale ani krátke. Časové rozdelenie prestávok má byť usmerňované krivkou vzostupu a poklesu výkonnosti. PROSTRIEDKY DUŠEVNEJ HYGIENY - životospráva - úprava prostredia - úprava sociálnych vzťahov - sebavýchova. Duševná hygiena v školských zariadeniach • ORGANIZÁCIA PRÁCE A PSYCHOHYGIENA Každá činnosť, ak má byť úspešná, vyžaduje primeranú organizáciu. Vo vzťahu k organizácii vlastnej práce učiteľa, tak vo vzťahu k organizácii učebnej práce žiaka platia isté zásady správnej organizácii činnosti: • - do každej práce vnikať postupne • - dodržiavať určitý rytmus práce • - dodržiavať poriadok a systém, dôkladnosť a sústavnoť v práci • - správne striedanie odpočinku a práce • - kladný vzťah k práci a jej spoločenské ohodnotenie • Dôležité je rešpektovať výkonnostné krivky v priebehu dňa. Najväčšia výkonnosť: ráno, medzi 8.-9.hod. Od 9.hod. výkonnosť klesá – najväčší pokles okolo 10.hod., potom výkonnosť opäť stúpa do 11.hod. Najväčší pokles: medzi 12.-13.hod. Pracovný výkon ráno stúpa a kulminuje okolo 10.-11.hod./3.vyuč.hodina/. Z uvedeného vyplýva, že predmety a úlohy vyžadujúce vyššívýkon a náročnejšiu prácu je potrebné zadávať v čase zvýšenej výkonnosti – ráno.

3. V súvislosti s klímou školy sú dôležité otázky: Majú učitelia priestor pre to, aby uplatnili svoje schopnosti a kompetencie v škole? Majú možnosť sa podieľať na zásadných rozhodnutiach, na riadení a kontrole chodu školy? Sú relatívne nezávislí pri rozhodovaní o svojom osobnom raste? Aký je ich status v škole? Ako učitelia vnímajú kvalitu svojej práce? Aké sú vzťahy učiteľov a žiakov? Sociálna klíma v triede Všetko, čo urobíte pre lepšiu komunikáciu v triede, zníži vašu potrebu autoritatívne presadzovať poriadok a znižuje tiež potrebu žiakov sa tejto autorite vzpierať. Trieda sa tak čím ďalej, tým viac stáva miestom načúvania a nie miestom boja a nezmieriteľnosti. John O. Stevens Duševná hygiena v školských zariadeniach • ATMOSFÉRA V ŠKOLE: • Sociálna klíma školy • Može byť ovplyvňovaná: • Organizácia chodu školy – či všetky povinnosti spadajú pod konkrétneho učiteľa (t.z. učiteľ nielen vyučuje svoj predmet, ale rieši aj výchovno-vzdelávacie problémy žiakov) alebo do školy patria aj špecialisti ako psychológ, špeciálny pedagóg a podobne. • Spôsob riadenia školy – byrokratická inštitúcia alebo spoločenstvo ľudí, ktorí si dôverujú. • Otvorená alebo uzavretá klíma školy • Otvorená klíma sa vyznačuje vzájomnou dôverou, zaujatím učiteľov pre pedagogickú prácu. Riaditeľ školy je svojim podriadeným osobným príkladom, učitelia s vedením školy spolupracujú, pomáhajú si navzájom. Pravidlá chodu školy sú zreteľné a stále, povinnosti ľudí a ich potreby sú vyvážené. Správanie pedagogického zboru je otvorené a nepredstierané. • Uzavretú klímu charakterizuje pravý opak – vzájomná nedôvera, nechuť učiť, byrokracia, formálnosť, neosobnosť. To všetko vyvoláva u učiteľov frustráciu z pobytu v škole, čo sa odráža i na ich prístupe k žiakom.

4. Podmienky pozitívnej klímy v triede: fyzikálne prostredie – architektonické koncipovanie učebne a spôsob jej vybavenia psychologické prostredie – vzájomné rešpektovanie sa účastníkov spolupráca účastníkov možnosť vzájomného spoľahnutia sa - vzájomná podpora, pomoc otvorenosť a autentickosť konania potešenie a radosť zo spoločenstva humánnosť, ľudskosť v konaní Duševná hygiena v školských zariadeniach • Chcete vedieť ako zlepšiť atmosféru v triede? Opýtajte sa na to žiakov. • Sociálnu klímu (atmosféru) v triede spoločne vytvárajú všetci žiaci, učiteľ ako i vonkajšie podmienky. Každá trieda má svoje zvláštnosti, ktoré prejavuje navonok. Vytvárajú špecifickú klímu pre učiteľovu prácu. Môže to byť klíma pozornej spolupráce, ale tiež klíma povrchnosti pri učení, ľahostajnosť z poznania. Takisto i každý učiteľ vytvára špecifickú klímu pre učenie žiakov. • Prečo je dôležitá pozitívna sociálna klíma v triede: • v pozitívnej atmosfére sa príjemnejšie spolupracuje • väčšia ochota plniť si povinnosti • deti sa tešia do školy, nepociťujú strach • ak dovolíme deťom sedieť pohromade s kamarátmi, budú mať priaznivejšie podmienky na prácu a vzťah k učiteľovi, než keď sú do skupín rozdelené mechanicky

5. Sedem základných etáp, ktorými by sa mal učiteľ riadiť pri zmene klímy v triede: - Zistiť priania žiakov týkajúce sa sociálnej klímy v danej triede. - Zistiť aktuálny stav klímy v triede z pohľadu žiakov i učiteľov (najmenej s týždenným odstupom od bodu 1) - Zistiť, v ktorých oblastiach sa najviac líšia želania žiakov od skutočnosti. Najväčšie rozdiely naznačujú oblasti, kde by si práve sami žiaci najviac želali zmenu. - Pokiaľ sú k dispozícii pohľady i zo strany učiteľov, porovnáme ich názory s názormi žiakov. Rozdiely medzi nimi môžu vypovedať o prípadných nedorozumeniach medzi žiakmi a učiteľmi. - Vybrať oblasti, v ktorých je najdôležitejšie začať so zmenou. - - Premyslieť postupy, ktoré by dovolili zlepšiť klímu triedy.(Napr. zlepšiť vzťahy medzi žiakmi – organizovať akcie mimo triedu a vyučovanie, zaraďovať výučby situácie, v ktorých ide o spoluprácu skôr než o súťaž, riešenie úloh v skupinách, …) - Zámerne intervenovať nielen v triede ale medzi učiteľmi. Pritom je potrebné sledovať reakcie ako učiteľov tak i žiakov a intervenciu modifikovať podľa výsledkov. Intervencie musia byť systematické a dlhodobé (nečakajme zmenu okamžite, skôr až po niekoľkých týždňoch, mesiacoch). Duševná hygiena v školských zariadeniach • Konformita alebo nonkonformita Konformita – tendencia správať sa tak ako to vyžaduje skupina, splývať so skupinou, „nevyčnievať z radu“ Nonkonformita – individualita, nezávislosť na názoroch a požiadavkách skupiny (pozor! nie rebélia, oportunizmus). Škola kladie veľký tlak na konformitu (zo strany učiteľov i žiakov).Veľký tlak na konformitu vyvoláva i rovesnícka skupina. Potreba byť prijímaný, patriť do skupiny je veľmi silná a skupina si často vytvorí svoj zvláštny štýl správania, ktorý je nutné zachovávať ako znak členstva v nej. Skupinový tlak je taký silný, že mu deti dovolia formovať svoje správanie i v oblastiach, kde ich osobné zmýšľanie môže byť so zmýšľaním skupiny v rozpore. Nonkonformita sa často odsudzuje, dieťa, ktoré sa nechce začleniť do kolektívu a prijať normy skupiny sa stáva outsiderom. Pri zlepšovaní klímy v triede je potrebné znížiť tento tlak skupiny na konformitu (úplne sa však nedá a nemôže odstrániť, v každej skupine musia platiť určité pravidlá a normy, podľa ktorých sa členovia riadia) a snažiť sa o vytvorenie ovzdušia porozumenia pre individualitu.

6. DUŠEVNÉ ZDRAVIE ŽIAKOV Duševná hygiena žiaka Keď je činnosť žiaka vhodne organizovaná, jeho práca sa lepšie darí, jeho výkonnosť je lepšia, väčšia je aj jeho spokojnosť a únava sa u neho dostavuje neskôr, ako keď je činnosť živelná, náhodná. Správna organizácia činnosti šetrí energiu žiaka. Podmienky správnej duševnej hygieny žiaka: Žiakov do činnosti treba uvádzať tak, aby žiak nenapínal naraz všetky svoje sily, ale aby ich rozvíjal postupne. V činnosti žiaka má byť rovnomernosť, rytmus, poriadok a systém. Správne striedanie práce a oddychu je ďalšou podmienkou dobrého stavu výkonnosti žiaka. Primerané rozdelenie hodín v týždni Vhodné kombinácie vyučovacích hodín – napr. humanitné predmety a prírodnými Vhodné zaradenie predmetov pred a po poludní - stav myšlienkových procesov žiakov pri dopoludňajšom vyučovaní je výrazne lepší ako pri vyučovaní odpoludňajšom. Duševná hygiena v školských zariadeniach • PODPORA ZDRAVIA V ŠKOLSKOM PROSTREDÍ • Základné podmienky podpory zdravia na školách: • 1. pohoda školského prostredia – vecného – zariadenie učebne, estetika prostredia, mikrookolie školy,... • - sociálneho – pozitívna atmosféra v triede i škole, charakterizovaná akceptáciou, porozumením, dôverou, otvorenosťou, možnosťou spolupráce učiteľov a žiakov atd. • - organizačného – vhodný režim dňa, zdravá výživa, dostatok pohybovej aktivity • 2. zdravé učenie – charakterizované zmysluplnosťou, možnosťou výberu, možnosťou spolupráce, motivujúcim hodnotením • 3. otvorené partnerstvo – škola ako demokratické spoločenstvo (spolupráca vedenia školy, učiteľov, žiakov aj rodičov)

7. DUŠEVNÉ ZDRAVIE UČITEĽOV Duševná hygiena učiteľa Učiteľ by mal vedieť diagnostikovať únavu, napätie, nepohodu, nudu a mal by mať osvojený repertoár techník, taktík ako takejto nepohode predísť, prípadne ako ju meniť, uvoľniť, relaxovať, odreagovať, kanalizovať, tlmiť. Ak je energetická bilancia učiteľa dlhodobo záporná, ak nemá zdroje radosti v živote, dostane sa do stavu – syndróm vyhorenia. Je to úplné fyzické a psychické vyčerpanie, ktoré je dôsledkom dlhodobého pôsobenia stresu a nevhodného vysporiadania sa s psychickou záťažou. Zapríčiňuje únavu, inaktivitu, depresie a negatívny postoj k pracovnému prostrediu, kolegom, ako aj k sebe samému, negatívne sebahodnotenie, poruchy koncentrácie pozornosti, dráždivosť. Syndróm vyhorenia rozlišuje tieto fázy: nadšenie-entuziazmus, stagnácia, frustrácia, apatia, syndróm vyhorenia. Faktormi stresu sú: záťaž a preťaženie, frustrácia, interpersonálne vzťahy, emociálna záťaž. Duševná hygiena v školských zariadeniach • Rešpektovanie pocitov a osobnostných vlastností žiakov. Vzťah učiteľ – žiak by nemal byť napätý, ale naopak žiak by mal cítiť oporu, dôveru, zodpovednosť zo strany učiteľa. • Dôležité sú prestávky medzi jednotlivými hodinami, kedy si žiaci môžu oddýchnuť, zregenerovať sa, načerpať sily napr. chutnou desiatou. Všeobecný význam prestávok je udržanie dobrého stavu výkonnosti žiakov. Veľmi krátke prestávky neumožňujú dostatočný odpočinok a veľmi dlhé zasa rušia pracovné zacielenie žiakov, oslabujú účinok stavu zahriatia žiakov v učebnom procese. • Dostatok pohybu cez prestávky a na hodinách telocviku • Vhodné stravovacie návyky • Veľkosť a zariadenie učební - čisté, dostatočne svetlé, vybavené vhodnými prostriedkami, pomôckami potrebnými k vyučovaniu. • Prístup pedagogického pracovníka ku žiakom. Učiteľ by mal dbať o rešpektovanie potrieb žiakov, rešpektovanie pocitov a osobnostných vlastností žiakov. Vzťah učiteľ – žiak by nemal byť napätý, ale naopak žiak by mal cítiť oporu, dôveru, zodpovednosť zo strany učiteľa.