Mužská homosexualita

1. Mužská homosexualita (www.hmsx.sk)

2. Chlapec si musí zamilovať s ním existujúceho muža (otca), aby sa ako chlap mohol zamilovať do (príťažlivej) ženy.Homosexuál nie je chorý, iba mu niečo chýba.Každý muž túži byť kráľom svojho hradu, nedobytnou a obdivovanou pevnosťou, udatným rytierom a chýrnym milencom. Ale čo ak si myslí, že na to nemá? Čo ak si myslí, že toho nie je schopný? Pohroma!Infantilnosť, intrigy a snahy niektorých členov homosexuálnej komunity o separáciu nie sú hodné muža!Spoločnosť sa musí naučiť tolerantnosti kvôli vnútornej rôznorodosti každej navonok jednoliatej a „nepohodlnej“ skupiny.

3. Pohlavná príslušnosť človeka • Som muž alebo žena? • gonády, genetika, hormóny, psychika • Priťahuje ma muž alebo žena? • psychika • Biologické pohlavie (primárne, sekundárne, terciárne pohlavné znaky) • Psychické pohlavie (kvartérne pohlavné znaky, pohlavná identita) • Úplná porucha pohlavnej identity (transsexualizmus) • Čiastočná porucha pohlavnej identity (transvestizmus duálnej roly) • Diskrepancia v biologicky a psychicky identickom pohlaví bez túžby byť ženou či preobliekať sa za ženu (homosexualita)

4. Biologicky nejednoznačné pohlavie – vývinová porucha. • Psychické pohlavie je takmer vždy jednoznačné, ale nemusí korešpondovať s biologickým pohlavím! • Úplná, neúplná inverzia a špecifikum: • Biologicky som muž, ale psychicky som ženou a túžim sa na ženu zmeniť i biologicky, priťahujú ma muži (stály a erotický charakter). • Biologicky som muž, a hoci z času na čas zastávam rolu ženy, nechcem meniť svoje biologické pohlavie, priťahujú ma (prevažne) ženy (prechodný a voči iným mužom viac-menej neerotický charakter). • Biologicky som muž a nemám túžbu byť ženou, ani sa občas vydávať za ženu, ale vo svojej pohlavne role sa dlhodobo cítim nekomfortne, akoby nehodný svojej roly, chronicky nevyspelý až nemohúci vo svojej pohlavnej role, priťahujú ma muži (relatívne stály a erotický charakter).

5. Čo je homosexualita? • Homosexualita je odchýlka od štandardného a majoritného (hetero)sexuálneho správania, ktoré je u človeka biologicky prirodzené, evolučne výhodné a spoločensky najviac akceptované. • Erotická i emočná náklonnosť k jedincom toho istého pohlavia (potláčaním, popieraním emočnej náklonnosti často hovoríme o egodystonickej homosexualite alebo o tzv. bisexualite). • V myslení, postojoch, správaní, preferovaných činnostiach, neverbálnej komunikácii atď. čiastočná až nápaditá podobnosť s opačným pohlavím. • Vyvrcholenie (vrchol pomyselného ľadovca) dlhodobej psychickej nepohody – zmätku z rodového nenaplnenia erotizáciou túžby byť milovaný a prijatý vzorom mužskosti.

6. Príčiny vzniku homosexuality • Vývin psychického pohlavia človeka je sprostredkovaný a prebieha kontinuálne sprocesom formovania rodovej identity a konformity (komplexný, dlhodobý a od istého veku nezvratný proces trvajúci minimálne dve desaťročia života indivídua). Predpokladá sa, že najvýznamnejšie medzníky daného vývinu sú v útlom detstve. Genetický základ je na rozvoj, výsledný, plnohodnotný a pre človeka typický prejav psychickej sexuality nepostačujúci. • Biologické teórie vzniku homosexuality • výskum pohlavne dimorfných mozgových štruktúr, anatómie, morfológie tváre, tela vrátane 2D:4D pomeru (digitratio), SHR pomeru (shoulder:hipratio) • Psychosociálne teórie vzniku homosexuality • psychologické a environmentálne faktory v zmysle vplyvov vonkajšieho prostredia na dieťa (vplyv výchovy a problém adaptácie)

8. Je pravda niekde v strede? • Tvrdenia: • Prenatálne ovplyvňovanie vývinu jedinca fetálnymiandrogénmi (ovplyvňovanie centier predného hypotalamu, ktoré sú významné pre formovanie pohlavnej identity a sexuálnej orientácie). • Psychosociálne faktory (najmä emočná absencia otca) sú doplnkové faktory. • Pohlavná identita sa formuje vo vzájomnej súčinnosti biologických predispozícií a vplyvov prostredia. • Xq28, vplyv prenatálneho účinku testosterónu, epigenetika, vplyvy rodiny a širšieho prostredia, psychika?

9. Pre hrdosť do slepej uličky • Biológovia dodnes neposkytli ľudstvu relevantný dôkaz toho, že homosexualita vzniká na základe určujúceho vplyvu genetiky/epigenetiky či intrauterinného hormonálneho pôsobenia. • Výsledky výskumov (napr. komplexné analýzy tváre – nízky priemerný vek, nízky počet účastníkov výskumu atď.) mali vždy medzery, nedostatky, neboli postačujúce k zovšeobecneniam alebo aplikovateľné na ľudí (človek ako jediný tvor má psyché – dušu). • Prezentácia výsledkov bola neraz taká, aby nenarušila účel realizácie výskumu; obraz opodstatnenosti účinného boja proti diskriminácii homosexuálov.

10. Hľadanie pravdy nahradil lobbying. • Pokusy niektorých psychoterapeutov verejne prezentovať cenné analýzy, vyhodnotenia prípadových štúdií boli po revolučnej a rekordne rýchlej „očiste“ homosexuality vnímané ako posledné výkriky konzervatívcov a bigotných „bláznov.“ • Iný pohľad na homosexualitu rázne odmietaný kvôli pocitu osobnej i davovej krivdy a enormnému tlaku dotknutých osôb (rôzni ľudia na rôznych postoch). • Dve preklasifikovania homosexuality členmi APA a jej vyškrtnutie zo zoznamu porúch, ktoré akceptovala i WHO v roku 1992.

11. Ako sa menil odborný pohľad na homosexualitu... • ...zmenil sa rýchlejšie ako myslenie ľudí i realita.

12. Charakteristiky muža • Muž je nositeľom prirodzeného športového/bojovného ducha, silnej osobnosti a dominancie (kontrola, moc, ovládanie až agresivita, hrdosť, nebojácnosť, priebojnosť, dravosť, zdatnosť, sila...). • Vnútorné i vonkajšie prejavy mužnosti a typickej mužskostipredstavujú výhodu v intersexuálnom pohlavnom výbere a umožňujú uplatnenie dominancie (zvyšujú pravdepodobnosť výhry) v intrasexuálnejkompetícii. • Muž pozná mieru (intenzita prežívania, doba trvania, prejav) v zahanbení sa i v ľútosti(vosti). Takmer vo všetkom si volí možnosť, ktorá zdôrazní jeho prevahu či silu. • Pozor! Mužskosť nie je drzosť, bezohľadnosť, intolerancia, chorobná agresivita, egoizmus, emočný chlad...!

13. Charakteristiky homosexuálneho muža • Posun k feminimite(viac psychickej ako somatickej). • Neurotická, menejcenne sa cítiaca bytosť s homoerotickými predstavami, sklonom k sebadramatizovaniu a infantilizmu. • Hlboko zakorenený chybný obraz o mužskosti/ženskosti. • S vyšším počtom feminizovaných znakovsa u homosexuálneho muža zvyšujedepresívnosť, úzkosť, nespokojnosť, poruchy príjmu potravy a túžba „byť čičíkaný“ vzorom mužskosti, ktorú podľa seba sám nedosiahol. • Intersexuálna „zmrazenosť“ a intrasexuálnaindisponibilita. • Rozpor tvorený intrasexuálnoukompetíciou a intrasexuálnym výberom prebiehajúcimi simultánne.

14. Časté je i nevhodné správanie, ale aj strach, úniky, pocity smútku a nenaplnenia. • Vonkajšia mužnosť neznamená hneď prejavy typickej mužskosti sálajúce zvnútra. • Dochádza k znevýhodneniu muža pri uspokojovaní potreby súťažiť, vyhrávať, upevňovať svoje postavenie, obhájiť, právom zastávať svoju dominantnú pozíciu vo vzťahoch, k znevýhodneniu pri procese posilňovania sebavedomia (primárne následkami genderovejnonkonformity, rodového zanedbania, neprijatia a následného nenaplnenia v mužskej pohlavnej role, sekundárne následkami nízkej akceptácie homosexuálneho statusu a jeho mylnej interpretácie).

15. Príklad obrazu otca homosexuálneho syna • Empatia a pocit zodpovednosti za niekoho (za niečiu výchovu) ostali nevyvinuté, vždy absentoval prirodzený cit a spontánnosť, do popredia sa dostávali odpozorované až umelé prejavy citu a neprirodzené reakcie. On akoby už roky žil vo svojom svete, v ktorom je všetko správne len podľa jeho pravidiel a ktorý sa nesmie narušiť. Zaoberal sa najmä samým sebou a svojím svetom. Popri tom si plnil základné manželské i otcovské povinnosti a veľmi rád odložil alebo úplne zrušil aktivity, ktoré robiť nemusel (napr. spoločnú hru s deťmi). Jeho život, najmä detstvo bolo podľa neho kruté a on sa vždy snažil byť lepším otcom, ako bol ten jeho. Dnes je hrdý na seba a na to, ako to všetko dobre zvládol. Jeho správanie podľa neho nikdy nepotrebovalo žiadne zásahy, žiadnu zmenu. Napriek tomu vyžaduje pozornosť ženy, jej častú pomoc, usmernenie, odobrenie aktivity či postrčenie do niečoho. Chce byť samostatný, nezávislý či nikým „nezmanipulovateľný,“ ale v skutočnosti taký nie je. Nevedel a nevie nič skutočne oceniť, chybu si priznáva iba naoko a iba v nutných prípadoch. Vo vnútri si neverí, je nevyrovnaný, vždy stojaci bokom, vzťahovačný, akoby sa s láskou nikdy nechcel a nevedel podeliť, akoby mal pocit, že o ňu musí bojovať aj dnes a že si ju zaslúži mať celú len a len pre seba. Navonok je ale všetko v poriadku, čo aj patrične dáva najavo. Názory, ktoré sa dotýkajú jeho ega neprijíma, kompromis je takmer nemožný. Je dobrý herec a klamár, on však vždy nevinný...

16. A čo matka? • Vykonávateľka duševnej kastrácie syna. • Využíva synovu neprimeranú naviazanosť na ňu, ktorú sama spôsobila, komplikuje jeho proces osamostatňovania sa. • Častý obraz matky – Striedanie fázy „čičíkania“ a fázy hystérie. • Ňou iniciovaný vnútorný hlas (aj dospelého) syna: „Toto nesmieš!“ navodzuje pocit viny. • Matka potláča synove snahy správať sa „drsne,“ dominantne, slobodne a spontánne, inak by stratila svoju prevahu. Jej animus (podľa Junga mužská časť ženy) syna ničí. Živočíšnosť, jednoduchosť, priamosť, dravosť, pudová sila, hrubá energia, súťaživosť a spontánnosť syna boli vďaka matke zatlačené kdesi mimo synovho osobného obrazu seba ako muža.   • Formovanie pedantného intelektuála alebo rojka, ktorého potlačená agresivita sa mení na hnev voči sebe alebo iným. Jeho dehonestovaná mužskosť spočiatku s drsnými až utláčajúcimi sympatizuje, neskôr sa aj erotizuje.

17. Kazia to obaja! • V útlom veku syna zlyháva prirodzený proces vnútornej separácie od matky a identifikácia s mužom – otcom. • Synovi chýba istota muža, osvojenie si jeho prevahy a dominancie, pretože otec stojí bokom a matka zapĺňa maximum priestoru (ovplyvňuje synove rozhodnutia, ovláda jeho myseľ, je obsiahnutá vo všetkom, čo robí, pozná a úzkostlivo stráži každý synov krok), často dominantná. • Oboma rodičmi je u syna permanentne potláčaná tvorivá iniciatíva, zdravé sebapresadzovanie, sťažená adaptácia v kolektíve rovesníkov (sekundárny jav, domino efekt). • Obaja rodičia dokopy vyvolávajú u syna strach z mužskosti, poníženie mužskosti, nedôveru, neistotu, izolovanie sa (vytváranie vlastného sveta v identite „ani muž – ani žena“).

18. Inak homosexuálne a inak ako homosexuálne • Existuje niekoľko alternatív výchovných vzorov, ich kombinácií, zmien, výchovných modelov, ako i možnosť narušenia klasického modelu rodiny odchodom alebo smrťou rodiča v istom štádiu vývinu dieťaťa. • Iná minulosť, iná kvalita psychickej nepohody a rôzne prejavy, vyjadrenia rôzne silného homosexuálneho „stavu.“ • Psychický a sexuálny vývin dieťaťa ovplyvní, hoci nie práve smerom k homosexualite, aj iný negatívny vzor, výchovný model, napr. otec zvrchovaný, ponižujúci, zneisťujúci submisívnych a vo všetkom sa podriaďujúcich partnerky a syna (neschopnosť viazať sa, promiskuita, tyrania...), matka neustále zasahujúca do súkromia syna, manipulátorka, ktorej vplyv čiastočne odráža silná osobnosť partnera a otca dieťaťa (strach z intimity, potlačená impulzivita/agresivita a i.)

19. Homosexualita a bisexualita • Jeden z častých spôsobov prezentácie osobnej homosexuality v praktickom živote. • Často egodystonická homosexualita vplyvom bigotného alebo netolerantného prostredia, ktoré „núti“ muža vyhľadávať, nadobúdať najprv erotické skúsenosti a zážitky so ženami. Erotická náklonnosť k nim však nie je porovnateľná s opačnou skúsenosťou. • Minimálna erotická náklonnosť k opačnému pohlaviu, hoci s významnou citovou náklonnosťou, nie je cieľom živočíšneho pudu, ale prehlbovaním minulých zážitkov voľbou rozumu. Muž a žena sú výrazne odlišní! • Odmietanie pettingu či spoločného života s iným mužom a ďalších „usvedčujúcich“ prejavov. • Niekedy fetišizmus zameraný na penisy.

20. Ojedinelý prejav dlhodobo spoločensky izolovaných ľudí, ľudí dlhodobo citovo nenaplnených so silnými komplexmi menejcennosti a ľudí inak traumatizovaných. • Muž nemusí byť vždy silno ovplyvnený predsudkami natoľko, aby sám seba radil k bisexuálom. V niektorých prípadoch nie je vďaka minulým zážitkom, postupným alebo radikálnym vážnym (pre zdravý psychický vývin potomka pozitívnejším) zmenám vo vývine pohlavnej identity (homosexualita bez tradičného prejavu) presne vyhranený. Odporúča sa nikam sa neposúvať nasilu, ale počkať, ako sa sexuálna preferencia prirodzene vyvinie. • Použitím výrazu „osoba s homosexuálnymi sklonmi“ sa vyhneme nepríjemnému nálepkovaniu (nálepka „bisexuálny“ alebo „bi-curious“ v mnohých prípadoch lahodí vnútru zainteresovaného viac ako nálepka „gay“).

21. Homosexualita a pedofília • Pedofília – extrémne narušenie integrity osobnosti (nielen v sexualite). • „Chorá a zákerná sestra“ relatívne neškodnej homosexuality. • Násilné, úchylné a nemorálne využitie bezbrannosti maloletého (hladké telo, nevinnosť, panictvo). Postihnutá osoba nie je schopná zdravého spoločenského i intímneho kontaktu so seberovnejšími (prípadne je tento kontakt silno narušený, žitie dvoch rolí až psychopatia). • U mužov s patologickým narušením morálky, ťažko sa ovládajúcich, môže byť vyhrotením stavu potláčanej homosexuality a strachu z odhalenia (napr. zneužívanie detí z chudobných rodín). • Mnohí nepedofilní homosexuáli majú erotické predstavy s neplnoletými, ktoré nikdy neposunú do reality.

22. Homosexuálny chaos a harašment • Zneužívaní sú i dospelí homosexuáli s výraznými submisívnymi sklonmi a naivitou a sami sa ponúkajúci silno vnútorne zranení neplnoletí. • O homosexualite zvyčajne kolujú dva typy informácií: • Negatívne a útočné (homofóbne) • Pozitívne a nepravdivé (z dielne aktivistov) • Vplyvom tejto dezorientovanosti a pochopiteľným výberom pozitívnych informácií (propagandy homosexuality) sa už 15-roční posúvajú niekam, kam ešte vnútorne nedospeli. I keby boli na ceste k pravej homosexualite, v danom veku je možné mnohé upraviť vhodným prístupom. • Nezdravým prístupom k homosexualite hrozí sexuálna závislosť, ktorá spolu so syndrómom hľadača pokladu (človek vlastne hľadá samého seba) môže viesť k depresiám, pocitom nešťastia a smútku, posadnutosti vzhľadom, promiskuite a i.

23. Homosexualita a spoločnosť • Nie spoločnosť neakceptuje, ale v prvom rade si sám homosexuál dostatočne neuvedomuje, že sa nespráva tak, ako by sa chlap správať mal (spoločnosť má isté očakávania, nároky na charakteristiky muža/ženy, ktoré si nikto nevymyslel, ale jednoducho patria k danému pohlaviu), alebo si uvedomuje, že sa nedokáže správať tak, ako sa to od neho očakáva. Tento stav mu môže navodiť úzkosť, posilniť pocit menejcennosti. • Chlap je vo svojej role šťastný vtedy, ak si osvojí zásady mužskosti, začne ich uplatňovať a rozvíjať vo svojom živote. Len takto získa uznanie a rešpekt od iných chlapov (nie tým, že na nich podá žalobu za výsmech, netoleranciu, iný názor či pokus o diskrimináciu). • Odpor k homosexuálom je možné prekonať zmenou myslenia na oboch (znepriatelených) stranách, šírením pravdy, činnou láskou a toleranciou.

24. Gay PRIDE • Krása muža spočíva v tichu jeho existencie. • „Boj“ za mužskosť každého, kto sa k svojmu pohlaviu priznáva a chce sa cítiť dobre najmä pred sebou samým i pred tými, ktorých má rád, je jeho vlastným bojom. Každý túži zažiť uznanie, úctu a rešpekt, čo aj niečo stojí. Sám homosexuál sa musí naučiť mať rád seba, chcieť sa zdokonaľovať, začať bojovať za uvedomelejšie a odhodlanejšie „JA.“ • Na to, aby svet prestalspájať homosexualitu iba s kauzami úchylných a preafektovaných osôb,nepomôže výstredný pochod za práva homosexuálnych ľudí, ktorých práva sú tiež chránené ústavou a medzinárodnými zmluvami. Sexuálna orientácia osôb sa NIKDE neuvádza! Prezrádza ju „iba“ nevhodné správanie človeka, ktorý sám v sebe rezignoval. • Je potrebné, aby bola dostupná adekvátna pomoc a podpora, ak sa niekto slobodne rozhodne žiť plnohodnotný život v pohlaví, ktoré vnútorne nepoprel. Nestane sa heterosexuálny, ale výrazne sa skvalitní jeho život.

25. Homosexualita a Starý zákon • V Starom zákone sa homosexuálna súlož (obcovanie s mužom) považuje za hriech hodný smrti (Gn 19, 1 – 29, Lv 20, 13). • Text Starého zákona je na prvý pohľad voči homosexuálom nekompromisný, rázny až „krutý“ (celkovo vystupuje veľmi ostro proti mimomanželským a vnútorne nezriadeným sexuálnym aktivitám..., vtedajší trest smrti za niektoré ťažké hriechy navždy zmenil zákon lásky prinesený Ježišom). • Nehovorí o homosexualite ako o hendikepe, ale hovorí o homosexuálnej súloži ako o poblúznení (nezriadenosti) z rozkoše (napr. starogrécke, starorímske hromadné sexuálne orgie, ale i tajné intímne stretnutia ženatých mužov) – o povýšení homosexuality nad zdravý rozum i morálku (stále aktuálne).

26. Homosexualita a Pavlove listy • Voľná interpretácia Pavlovho textu (Rim, 1Kor, 1Tim): • Veľmi ľahko sa môže stať, že človek, vzdialený od Boha (prirodzeného morálneho zákona vo svojom srdci), začne blúdiť, zatemní sa mu srdce i myseľ, žije v lži a pácha nehanebnosť. Prirodzene, v nepriateľstve s Bohom a páchaním nehanebnosti, sa (rozčarovanému, vnútorne zlomenému) človekovi sťažuje až znemožňuje (ak takýto stav nemal objektívne príčiny, lež bol a je slobodným a trvalým rozhodnutím sa proti Bohu) vstup do Božieho kráľovstva. • „...bol mi daný do tela osteň, satanov posol, ktorý ma bije po tvári, aby som sa nevyvyšoval (2 Kor 12, 7).“ • Apoštol Pavol (vzdelanec a vojak Šavol) trpel niečím veľmi chúlostivým (zrejme psychickým). • Boh si ho vyberá pre schopnosť zapáliť sa pre vec, schopnosť pokory, milovať bez predsudkov.

27. Aj Ježiš sa nepriamo dotýka homosexuality • Najkrajší text, nepriamo aj o homosexualite, ponúka Ježiš Kristus a tohto textu by sme sa mali držať najviac pre jeho hĺbku, tajomnosť i aktuálnosť: „...sú ľudia neschopní manželstva, pretože sa takí narodili zo života matky, iných takými urobili ľudia a iní sa takými urobili sami pre nebeské kráľovstvo. Kto to môže pochopiť, nech pochopí.“ (Mt 19, 12) Ježiš až dvakrát zdôrazňuje, že je to veľmi náročné na pochopenie a že chápať to je vlastne Božím darom. Nehovorí tu len o povolaní, ale aj o údele, ktorý si človek síce sám nevybral, no práve jeho má daný údel priviesť k vyššiemu cieľu. • Informáciu o homosexualite blízkych či priateľov prijímame tolerantne, diskrétne, zrelo, ako informáciu o dobrovoľnom rozhodnutí sa pre proces prirodzeného boja za mužskosť, nie za heterosexualitu či martýrstvo.

28. Homosexualita a Cirkev dneška • Nechuť púšťať sa do práce s homosexuálmi inšpirovaná aj tlakmi zhora. • Predstavení Cirkvi, zaťažení materializmom, zvyškami dávnej intolerancie, statusu neomylnosti a odstupu od ľudí, pri kontroverzných témach zvyčajne mlčia (nemusíme vysvetľovať dôvody alebo ich vychrlíme bez lásky). • Nízka informovanosť, vzďaľovanie sa od jednoduchého človeka • František – revolučný pápež • „Múdre“ heslo: Nevidím, nepočujem, nehovorím..., ak pre týchto ľudí nič neurobím, nič nepokazím (čakanie na niečo, strach byť iný, neriadenie sa iba protokolom lásky). • Utajované kauzy • Problém nájsť chápavého (empatického) spovedníka, ktorý by mal potrebu, pravú ochotu s farníkom úprimne a dlhodobo zdieľať VŠETKY jeho problémy.

29. Zopár vlastných hypotéz, postrehov • Hoci prípady navonok i vnútorne maskulinných homosexuálnych mužov tvoria v homosexuálnej komunite menšinu, existujú a často sa k svojej pravej sexuálnej orientácii nehlásia. To významne znehodnocuje kvalitu výskumu. • Doterajšie výsledky biologických výskumov homosexuality ma nedokázali presvedčiť. Nie som ani zástanca vrodenosti psychickej sexuality (dedičný je neuroanatomický základ psychických javov, ktorý je väčšinou do značnej miery ovplyvniteľný prostredím). Nie každý je vnímavý na deformáciu rodinného prostredia obrátením rolí rovnako. • Každé rodinné prostredie, jeho vplyvy a niekedy aj zloženie samení inak; proces zmeny je neopakovateľný, neporovnateľný, i keď navonok môže ísť o identickú zmenu (napr. rozvod, smrť).

30. Bez vplyvov dlhodobo pôsobiaceho mužského a ženského výchovného elementu na dieťa a interakcií týchto troch elementov, by sa nemohla vyvíjať ani psychická pohlavnosť a sexuálne cítenie dieťaťa. • „Rizikový“ rodič spôsobí dieťaťu menšiu traumu a problém správne sa pohlavne identifikovať, ak dieťa vychováva úplne sám, ako keď natrafí na iného „rizikového“ partnera, s ktorým sa odhodlá vychovávať dieťa spoločne od jeho narodenia/útleho veku. Pravdepodobnosť nájdenia pre dieťa inak „rizikového“ biologického/náhradného rodiča je veľmi vysoká kvôli povahe/poruche hľadajúceho (inak by sa nemohol realizovať, ako to cíti). Iba (inverzne) kompatibilný pár ako celok spôsobí dieťaťu zmätok pohlavnej identity.

31. Prečo je pri pravej homosexualite taká zhoda či podobnosť medzi respondentmi ohľadom nabúrania tradičného modelu rodiny s tradičnými a hlavne zdravými vzťahmi? Prečo pri nej existuje zákonitosť poradia či rozloženia pohlavia súrodencov (mladší alebo najmladší v zložení súrodencov oboch pohlaví, majúci len sestru/sestry, jedináčik)? • Ak platí vyššie uvedené, potom by malo platiť, že ak je homosexuálny prvý syn, s najväčšou pravdepodobnosťou bude homosexuálny aj ďalší v poradí, ak nedošlo k výraznejšej zmene v prístupe rodičov, v zložení tých, ktorí vychovávali, k zmene vo formujúcom prostredí celkovo (presťahovanie, rozvod, odchod, smrť, zmena rodiča, výrazná zmena vo vzťahu rodičov navzájom, nový rodič, zmena kolektívu atď.). A ono to platí.

32. Čo sa týka ďalšieho smerovania duševného vývinu jedinca a možnosti žiť plnohodnotne, sú nezanedbateľné dva fakty: • Vnútorne „slabý“ otec a animus matky dlhodobo ničili mužskú podstatu syna (zvyčajne si to neuvedomovali). • Nie je možné úplne zmeniť to, čo sa v dieťati odohrávalo takmer dve desaťročia, ale zvolením vhodného prístupu je možné v najbližšom desaťročí jeho života mnohé upraviť („získanosť“ automaticky neznamená odstrániteľnosť)! • Dieťa sa zvyčajne stáva obeťou nezdravého vzťahu dvoch dospelých ľudí poznačených vlastnou minulosťou (napr. žena má pocit, že ak nebude ona riadiť rodinu, skúsenosť s jej otcom sa zopakuje..., muž je rýchlo rezignujúci, ľahko zmanipulovateľný).

33. Prečo nie je homosexuálna partnerská láska oslobodzujúca? • Ak muž pracuje na svojej mužskosti, je posilňované sebavedomie, stúpa jeho istota a klesá závislosť od iných. Už nepotrebuje prežívať v tieni iného mužského vzoru, vzdáva sa submisivity (vyjadrenej najmä paralingvistickými prejavmi a rečou tela) a ponižovania sa, začína žiť svoj vlastný život s benefitmi, ktoré si vytvorí sám; vyhľadáva situácie, v ktorých je on sám pánom, prekonáva seba a tvorí tak vlastný vnútorný maskulinný obraz prinášajúci uspokojenie. Toto je veľmi dôležité, pretože mnohí homosexuáli v minulosti prejavovali detskú genderovúnonkonformitu, ktorej následky pretrvávajú dodnes. Týmto následkom musí byť venovaná dostatočná pozornosť.

34. Väzba na partnera v homosexuálnom vzťahu vždy znamená stagnáciu alebo dokonca regres v procese „terapie“ zranenej mužskosti. • Homosexuálny vzťah je voľnejší, nestabilný, rýchlo vedúci k stereotypu. Chyba zvyčajne nie je v „charaktere,“ ale v obraze zranenej mužskosti jedinca a v jeho homosexualite. • Riešením nie je nedobrovoľná samota ani únik do zväzku s osobou opačného pohlavia. • Prioritou nie je byť heterosexuálny, ale dať si šancu nájsť a vybudovať stratené, na čo, žiaľ, naša spoločnosť nie je pripravená, nie je ochotná pracovať s ľuďmi, ktorí oficiálne netrpia žiadnym hendikepom, a tak to, zvyčajne, ostáva v rukách samotného človeka (Nedobrovoľným heslom nielen pri homosexualite je: „Pomôž si sám!“).

35. Chlap(c)i, ktorí sa cez otca (alebo muža v role otca) identifikovali minimálne (vplyv otca poznačený nezaujatosťou pomerne skoro zanikol alebo sa napravil, nebol matkou obmedzovaný výrazne, nebol silno deštruovaný, rolu otca čiastočne nahradil iný), v dospelosti a pri svojich homosexuálnych sklonoch majú tendenciu chrániť tých slabších, a tiež častejšie dokážu zaujať aktívnejšiu pozíciu v partnerstve a v sexe. • V porovnaní s druhou skupinou mužov ide o menšinu.

36. Druhá skupina mužov – tí, ktorí sa cez otca (alebo muža v role otca) neidentifikovali (pretože uzurpátorský vplyv matky bol výrazný, otcov záujem či aktívne podieľanie sa na výchovnom procese syna boli minimálne, prípadne dovolil byť manipulovaný ženou, dovolil žene vytlačiť ho z výchovy syna a ukradnúť pred synom jeho atraktivitu) a ich zážitky s ním sú prevažne negatívne, často sprevádzané znechutením až odporom, majú tendenciu zotrvať aj v dospelosti v role utláčaného, nešťastného a slabého. Vo vzťahu aj v sexe sú viac-menej pasívnejší.

37. Prognóza • Počet homosexuálov bude narastať. • Rastie: • počet kríz otcovstva • počet rozvodov s ignorovaním striedavej starostlivosti o dieťa, počet mužov a žien z rozvrátených rodín, „neschopných“ rodičov • zlá ekonomická situácia, ktorá pohodu rodiny a výchovný proces neraz komplikuje • počet neurotikov; tak mužov, ako aj žien • akceptácia homosexuality ako prirodzenosti • úpadok morálky, individualizmus, strach, zbabelosť, hedonizmus, cynizmus, klamstvo, závisť, kríza súcitnosti...

38. „Záchranné“ (tlmiace) opatrenia • Zmeniť obsah informácií a zvýšiť informovanosť nahradením falošných a účelových zdrojov informovanosti v médiách a periodikách nestrannými zdrojmi a pravdivými informáciami. • Posilniť prevenciu a poradenstvo kvalitnou, hĺbkovou, vecnou, modernou a širokospektrálnou sexuálnou výchovou a „výchovou“ mladých manželov. • Dať ľuďom možnosť spätnej väzby, priestor na sebareflexiu, podporovať ich prácu na sebe samých, svojej pohlavnej identite, pomôcť nájsť samých seba vytváraním „zmiešaných“ skupín ľudí osobne, aktívne a pravidelne sa zúčastňujúcich sociálno-psychologických výcvikov, ktoré vedie kňaz, psychológ alebo skúsený odborník (pomáhať môžeme aj individuálne alebo v „jednoliatych“ skupinách, ale v oblasti homosexuality to nebude mať nikdy významný „terapeutický“ efekt).

39. Záver • Dodnes úplne nepoznáme proces formovania danej sexuality, ale odborníci na dušu človeka sú k pravde najbližšie. • I odborný pohľad na homosexualitu sa, žiaľ, menil podľa sociálno-politických pomerov tej-ktorej krajiny, prispôsoboval sa tlakom zvonku a nevyhlo sa mu ani zneužitie právomoci. • Spoločnosť je voči homosexuálom stále kritická, ale je potrebné si uvedomiť aj druhý rozmer – obraz, ktorý ponúka svetu homosexuálna komunita so svojím alibizmom, teatrálnosťou, nedotklivosťou, zaslepenosťou a rozvratom hodnôt. • Cirkev má povinnosť sprostredkovať nezaujatý pohľad na problematiku, vďaka ktorej jej veriaci riešia morálnu dilemu, pristupovať k nim zainteresovane a hlavne otcovsky. • Rodiča niečo spustili. Skorigovať a čiastočne napraviť to môže už len samotný jedinec. Spoločnosť môže byť nápomocná poskytnutím vhodných nástrojov „pomoci,“ vystupovať ako empatický tútor, nie rukojemník plniaci nezmyselné požiadavky ukrivdených, ale zaslepených indivíduí, ktoré majú moc.

40. Ďakujem za pozornosť