1 / 39

Diagnostika učebných štýlov žiakov

Diagnostika učebných štýlov žiakov. učebné štýly typy učebných štýlov diagnostika učebných štýlov. Učebný štýl.

elinor
Download Presentation

Diagnostika učebných štýlov žiakov

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Diagnostika učebných štýlovžiakov učebné štýly typy učebných štýlov diagnostika učebných štýlov

  2. Učebný štýl • postupy učenia, ktoré človek v danom období preferuje,charakterizované svojou orientovanosťou, motivovanosťou, štruktúrou, postĺpnosťou, hĺbkou, prepracovanosťou, flexibilitou • používa sa vo väčšine situácií pedagogického typu • vyvíja sa z vrodeného základu a obohacuje sa v priebehu života • súvisí s osobnosťou človeka, so schopnosťami... • má charakter metastratégie (= stratégia, ktorá riadi priebeh druhých stratégií)

  3. Porovnanie kognitívneho a učebného štýlu:

  4. Typy učebných štýlov: F. Marton, R. Säljö, L. Svenson • a) Povrchový učebný štýl - opiera sa o memorovanie, malá snaha pochopiť zmysel • b) Hĺbkový učebný štýl - snaha postihnúť zmysel učiva, prevažuje proces generalizácie

  5. G. Pask(predstaviteľ informačnej psychológie) → 3 základné stratégie učenia: 1) Holistická (celostná) • snaha uchopiť učivo ako celok, prevaha generalizácie • používanie vhodných analógií, zovšeobecňovania, • schopnosť používať všeobecné pravidlá • učenie sa objavovaním, vynaliezaním

  6. 2) Serialistická (postupná, skladobná) - postup krok za krokom k jednotlivým časťam učiva a) produktívni serialisti– postupujú logicky, k ďalšiemu učivu prejdú po dôkladnom zvládnutí predchádzajúceho učiva b) menej produktívni– učia sa naspamäť, vedia postupovať len naučeným spôsobom - zlyhávajú pri úlohách, ktoré vyžadujú menej obvyklé spôsoby riešenia a samostatnosť 3) Pružná - kombinácia predchádzajúcich učebných štýlov

  7. Kolbova typológia žiakov(1976)(- vychádza z Kolbovej teórie skúsenostného učenia) • Divergujúci žiaci - rýchlo produkujú množstvo nápadov • ich myslenie sa rozbieha do viacerých strán • poznatky získavajú konkrétnymi skúsenosťami a spracovávajú ich premýšľavým pozorovaním - vedia vystihnúť bohatstvo vzťahov a vytvoriť z nich celok - často bývajú emočne ladení, humanitne alebo umelecky orientovaní 2) Konvergujúci žiaci • získavajú skúsenosti abstrahovaním • tvoria pojmy, aktívne experimentujú a zaujímajú sa skôr o veci ako živé objekty • ich uvažovanie je zamerané jedným smerom a dospejú tak k jednému bodu, resp. jednému správnemu riešeniu

  8. 3) Žiaci s prevažujúcou asimiláciou - uprednostňujú prácu v teoretickej rovine - bez problémov zostavia model, ktorého praktická aplikácia pre nich nie je prioritná - ľahko vstrebávajú, zhŕňajú a spracovávajú poznatky do jedného celku 4) Žiaci akomodujúci - čerpajú znalosti z konkrétnych skúseností a aktívneho experimentovania - ľahko sa prispôsobujú novým situáciám, sú netrpezliví a pri rozhodovaní sa spoliehajú na intuíciu - problémy riešia pokusom a omylom - rýchle reakcie a dynamickosť ich predurčujú na manažérske a vedúce pozície.

  9. Ďalšie učebné štýly • Vizuálne (zrakové) typy žiakov • Auditívne (sluchové) typy žiakov

  10. Vrstvy jednotlivých zložiek učebného štýlu- možnosti ovplyvňovania Preferencie výučby→ ovplyvniteľné pedagogickým pôsobením Metóda: - projekty, kooperatívne učenie, tímová práca, riadená diskusia, dramatizácia... • Spôsob spracovania informácií → čiastočne ovplyvniteľný • Metóda: • kritické myslenie • projekty • riešenie problémov • kladenie otázok • učenie objavovaním Sociálne a emocionálne procesy → ovplyvniteľné sociálnym prostredím Metóda: - školská klíma, medziľudské vzťahy, spolupráca s rodinou, systém podpory... Vrodený základ (kognit. štýl) → ťažko ovplyvniteľný (typ inteligencie, zmyslové preferencie..)

  11. Diagnostika štýlov učenia Priame metódy • učenie pomocou počítačov – inteligentné tútorské systémy (procesuálna diagnostika) • pozorovanie priebehu žiakova učenia • etnografické pozorovanie v prirodzenom prostredí

  12. Nepriame metódy • Kvalitatívne • analýza žiakovských produktov (koncepty, výpisky, podčiarkovanie, značky, skratky, vlastné poznámky,....chyby, škrtance, nedotiahnuté pokusy o riešenie...) • analýza žiackeho portfólia • pološtandardizovaný rozhovor so žiakom – napr. ako sa žiak učí z učebnice, ako sa v škole bežne učí, ako by sa chcel učiť... • fenomenologický rozhovor (snaha porozumieť širšiemu vzťahovému rámci učenia – Marton, Säljö) • voľné písomné odpovede • projektívne grafické techniky (napr. kinetická, akčná kresba –Armstrongová)

  13. Detská kinetická kresba - vhodná pre skupinovú aj individuálnu diagnostiku pre žiakov rôzneho veku – predovšetkým využívaná u mladších žiakov Doterajšie využitie zisťovanie: - spôsobov výučby v škole • hodnotenia psychosociálnej klímy vyučovania v rôznych predmetoch • kvality preventívnych programov • žiackyh názorov na ideálnu výučbu • domácej prípravy žiakov na vyučovanie • poňatia výučby u študentov učiteľstva

  14. Nepriame metódy b) Kvantitatívne • dotazníky a posudzovacie škály Funkcia – diagnostická a autodiagnostická - možnosť overovať diagnostické kompetencie učiteľa Spôsob administrácie - ceruzka – papier, - využitie počítača

  15. Dotazníky štýlov učenia 1)LSI(LearningStyleInventory) – R. Dunn, K. Dunn, E. Price • pre žiakov 3. – 12. ročníka Štruktúra dotazníka: • preferované prostredie (zvuky, teplota, osvetlenie, zariadenie) • preferované emocionálne potreby (vnútorná motivácia, vonkajšia motivácia – rodičom, učiteľom, vytrvalosť v učení, zodpovednosť, štruktúra postupu pri učení • sociálne potreby pri učení (učenie individuálne, s druhými, podľa situácie, dosiahnuteľnosť autority pri učení) • preferované kognitívne potreby (učenie auditívne, vizuálne, taktilné, kinestetické, zážitkové) • preferované telesné potreby pri učení (konzumácia jedla a pitia pri učení, potreba pohybu pri učení, učenie, preferencia učenia podľa času – ranného, večerného, dopoludňajšieho, odpoludňajšieho

  16. 2) Dotazník študijného štýlu(N. Entwistle, P. Ramsden) • Orientácia na výkon (strategický prístup, snaha dosiahnuť úspech, profesionálna motivácia) • Orientácia na význam a zmysel učenia (učenie do hĺbky, vnútorná motivácia) • Systematickosť učenia • Orientácia na reprodukovanie učiva (povrchný prístup, snaha vyhnúť sa neúspechu) • Mimoškolská orientácia (nesystematický prístup, negatívna motivácia, potreba sociálneho styku) • Negatívne tendencie učenia (ľahkomyseľnosť, prílišná pedantnosť, nedostatok nadhľadu)

  17. 3) Dotazník na zisťovanie učebných štýlov Memletic(Whiteley, 2003) Východiská teórie učebných štýlov Memletic: • ľudia sa vzájomne odlišujú spôsobom učenia • neexistuje iba jeden efektívny učebný štýl či jediná kombinácia učebných štýlov • uč. štýly zásadne ovplyvňujú školskú úspešnosť žiakov • každý človek má zmes niekoľkých uč. štýlov, prostredníctvom ktorých sa učí efektívnejšie ako aplikáciou ostatných uč. štýlov • do procesu učenia sa jednotlivými uč. štýlmi sú zapojené rôzne časti mozgu • pre určitý typ učiva je optimálny jeden (niekoľko) uč. Štýlov • človek si dokáže tréningom osvojiť a zdokonaliť akýkoľvek uč. štýl (podľa Turek, 2012)

  18. Učebné štýly Memletic (memory + athletics) • Vizuálny (priestorový) učebný štýl • Sluchový (aurálny, muzikálny) učebný štýl • Verbálny (jazykový) učebný štýl • Pohybový (fyzický) učebný štýl • Logický (matematický) učebný štýl • Sociálny (interpersonálny) učebný štýl • Individualistický (samotársky) učebný štýl • Dotazník na zisťovanie učebných štýlov Memletic (pozri Turek, 2012 b, s. 4-6)

  19. Literatúra: KONEČNÁ, D. 2010. Styly učení žáků a jejich diagnostika se zaměřením na metodu dětské kinetické kresby. Diplomová práca. Ped. Fakulta MU v Brne, ved. Z. Syslová. MAREŠ, J. 1998, Styly učení žáků a studentů. Praha: Portál, 239 s. ISBN 80-7178-246-7 MAREŠ, J. Styly učení žáků a studentů. http://www.ippp.cz/spp/download/studijni-materialy/styly-uceni-zaku-a-studentu.pdf MAREŠ, J., SKALSKÁ, H., 1994. LSI – dotazník stylů učení pro žáky základních a středních škol. In Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 29(3), 248–264. MAREŠ, J.. 2004. Elektronické učení a individuální styly učení. In Československá psychologie, r. 48, č. 3, 247–262. http://is.muni.cz/th/144944/ff_m/text_diplomovej_prace.doc?lang=en MAREŠ, J. 2007. Využití dětské kinetické kresby v pedagogické psychologii. In Kvalitativní pŕístup ve vědách o člověku V. Vybrané aspekty teorie a praxe. Praha: Centrum adiktorlogie Psychiatrické kliniky i. lékařské fakulty a VFN Univerzity Karlovy v Praze a Sdružení SCAN. s. 64 – 69. ISBN 80/86620/14X TUREK, I. 2012. Učebné štýly (1.), (2.). In Didaktika, r. 3, č. 1 s. 2-5, č. 2, s. 2-6.

  20. Diagnostika tvorivosti Definícia tvorivosti Základné faktory tvorivosti Neformálne spôsoby diagnostikovania tvorivosti Formálne spôsoby diagnostikovania tvorivosti

  21. Definícia tvorivosti: - tvorivosť je produkcia nových a hodnotných nápadov, riešení, myšlienok (Zelina, 1996) • základom je divergentné myslenie – ale aj hodnotiace a konvergentné myslenie

  22. niekedy odlišovanie pojmov tvorivosť a kreativita • kreativita - odvodené od lat. creatio (tvorba) - schopnosť človeka vytvárať akékoľvek nové a pôvodné myšlienky, ktoré ich pôvodca prv nepoznal • kreativitou sa zaoberá kreatológia

  23. E. Ullrich (1987) – kreativita: • schopnosť poznávať predmety v nových vzťahoch a originálnym spôsobom, zmysluplne ich používať neobvyklým spôsobom, vidieť nové problémy tam, kde zdanlivo nie sú, odchyľovať sa od navyknutých schém myslenia a nepojímať nič ako pevné a vyvíjať z noriem vyplývajúce idey aj proti odporu prostredia, ak sa to oplatí, nachádzať niečo nové, čo predstavuje obohatenie kultúry a spoločnosti.

  24. Základné faktory tvorivosti (Guilford, Torrance): • Fluencia: schopnosť pohotovo, ľahko utvoriť čo najviac psychických produktov určitého druhu • Flexibilita: schopnosť pružne utvárať rôznorodé riešenia problémov a prekonať myšlienkovú zameranosť (= pružnosť myslenia) • Originalita: schopnosť utvárať bystré, dôvtipné, neobvyklé, nie bežné produkty, ktoré odhaľujú vzdialené súvislosti • Senzitivita: schopnosť všimnúť si, postrehnúť problém tam, kde si to iní bežne nevšimnú, nevidia ho (= citlivosť na problémy) • Redefinovanie: schopnosť zmeniť význam a použitie predmetov alebo ich častí, použiť ich novým spôsobom, oslobodiť sa od zaužívaných spôsobov riešenia daného problému (= reštrukturalizácia, znovuformulovanie) • Elaborácia: schopnosť vypracovať detaily riešení, aby sa skompletizoval nejaký celok alebo plán (mierou je počet detailov, špecifík zahrnutých v produktu)

  25. Rozdelenie úloh podľa miery tvorivosti • ZP – ZP • OP – ZP • ZP - OV • OP – OP

  26. Chyby v škole • prílišná orientácia na úspech • snaha o perfektnosť • sankcie za kladenie otázok • stotožňovanie divergencie s odklonom od noriem, s abnormitou • prílišné odlíšenie hry a práce • málo slobody, konformizmus • malá otvorenosť v komunikácii • málo humoru • nedostatok dynamizmu • nedostatok času na rozvíjanie diskusií

  27. Charakteristika tvorivej osobnosti • široké záujmy, vnútorná motivácia • zvedavosť, sklon k skúmaniu • otvorenosť k novej skúsenosti, vyhľadávanie zaujímavých situácií ... • intelektuálne riskovanie • vysoký stupeň výdaja energie • sebadôvera • afinita ku komplexnosti • vnímanie seba ako tvorivého • vysoké hodnotenie estetických kvalít skúsenosti • autonómia, nezávislosť úsudku, uplatňovanie vlastných pravidiel • intuícia • tolerancia na neurčitosť • tendencia hrať sa s nápadmi,

  28. H.G. Gough (1964)-prehľad rysov tvorivej osobnosti: • tvorivé myslenie je flexibilné myslenie • vnímanie a asociácie tvorivej osoby smerujú k menšej všeobecnosti a k menšej typickosti • tvorivý jedinec prejavuje záujem o formu a eleganciu, ktorá ho vedie k tomu, že nie je spútaný presnosťou a opatrnosťou • tvorivá osobnosť je intuitívna a emfatická (citovo pohnutá, vzrušivá), je psychicky náladová, intraceptívna, alebo má záujem o ľudské jednanie • tvorivá osobnosť je skôr otvorená, než usudzujúca, viac vníma, než usudzuje a nachádza zaľúbenie v nových prístupoch • tvorivá osobnosť je esteticky senzitívna • tvorivá osobnosť je emocionálne a sociálne senzitívna • tvorivá osobnosť je zložitá osobnosť

  29. Neformálne spôsoby diagnostikovania tvorivosti • verbálne • kreslenie • trojrozmerné produkty • vyjadrovanie pohybom -

  30. 2) Formálne spôsoby diagnostikovania tvorivosti Najčastejšie používané testy divergentného myslenia: • J.P. Guilford : Slovná fluencia Napr. • napíšte čo najviac slov začínajúcich na.... • napíšte vety skladajúce sa zo 4 slov, pričom počiatočné písmená sú dané • Tehla – napíšte čo najviac spôsobov využitia tehly • Nadpisy – navrhnite vhodné nadpisy pre časti príbehu

  31. E.P. Torrance: Test imaginácie A) I. Zdokonaľovanie predmetu II. Využitie predmetu III. Nezvyčajné použitie predmetu IV. Kruhy B) Opýtaj sa hádaj T. figurálny test tvorivého myslenia I. Tvorenie obrázku II. Neúplné figúry III. Kruhy – opakované figúry

  32. Ďalšie testy tvorivosti: • Imaginatívne príbehy • Sociálno-motivačný inventár • Autentické úlohy

  33. Literatúra: • GAVORA, P. 2010. Akí sú moji žiaci. Nitra: Enigma, 216 s. ISBN 978-80-89132-91-1 • ZELINA, M. 1996. Stratégie a metódy rozvoja osobnosti dieťaťa. 2. vydanie. Bratislava: Iris, 230 s. ISBN 80-967013-4-7

  34. Diagnostika sebapoňatia žiakov

  35. Význam sebahodnoteniaS. Coopersmith (1967)–longitudinálny výskum chlapcov od 10 rokov do dospelosti (vplyv rodinného prostredia)Vysoké sebahodnotenie Nízke sebahodnotenie • Kladný, realistický názor na svoje schopnosti • Sebaistí, schopní prijímať kritiku • Aktívni • Otvorení, bez zábran vyjadrujú city • Ochotne prijímajú náročné úlohy →Úspešní vo vzdelávaní aj v zamestnaní • Podceňujú sa • Podávajú výsledky pod svoju úroveň • Ustráchaní, rozpačití • Neaktívni • Precitlivení • Prehnaná orientácia na svoje problémy → Menej úspešní, väčší rešpekt voči autorite

  36. Diagnostika sebapoňatia žiakov • Q triedenie(C. Rogers) • Semantický diferenciál(Ch. Osgood) Napr. JA Dobrý _ X _ _ _ _ Zlý Slabý _ _ X _ _ _ Silný Pekný _ _ _ _ X _ Škaredý Bojazlivý _ _ X _ _ _ Smelý Dôsledný _ _ X _ _ _ Povrchný Citlivý _ X _ _ _ _ Bezcitný Pesimistický _ _ X _ _ _ Optimistický .......... _ _ _ _ _ _ ............

  37. pozorovanie detí v spoločnosti spolužiakov • slohová práca – písanie o sebe v 3. osobe napr. „Poznáte Janku Kováčovú?“ • Konštruktová mriežka(G.Kelly) • zisťovanie predbežných odhadov výsledkov -skúšania, umiestnenia v súťažiach....

  38. Dotazník osobnej autonómie • osobná autonómia je dôležitým znakom osobnej zrelosti • prejavuje sa nezávislosťou, samostatnosťou názorovou, citovou, hodnotovou a akčnou • trvalá závislosť na druhých (zrelších) pretrvávajúca aj po období dospievania sa často spája s izoláciou a neschopnosťou začleniť sa do bežných soc. vzťahov • Rosenbergova škála sebahodnotenia

  39. Literatúra ČÁP, J.1997. Psychologie výchovy a vyučování. Praha: Univerzita Karlova, 1997, 415 s. ISBN 80-7066.534-3 FONTANA, D.1997. Psychologie ve školní praxi. Praha: Portál, 1997, 384 s. ISBN 80-7178-063-4 KALHOUS, Z., OBST, O. a kol. 2002. Školní didaktika. Praha: Portál, 2002, 447 s. SBN 80-7178-253-X SMÉKAL, V. 2002. Pozvání do psychologie osobnosti.Člověk v zrcadle vědomí a jednání. Brno: Barrister & Principal, 2002, 517 s. ISBN 80-85947-80-3

More Related