Personálny manažment Mobbing a Harašment

1. Personálny manažmentMobbing a Harašment Prednášajúci: doc. Ing. Peter TREBUŇA, PhD. Šk.rok: 2012- 2013

2. Štruktúra bloku č.8 1 Mobbing 1.1 Identifikácia mobbingu 1.2 Dôvody vzniku mobbingu 1.3 Priebeh mobbingu v čase 1.4 Následky mobbingu 1.5 Predchádzanie a odstránenie mobbingu 2 Harašment 2.1 Formy sexuálneho obťažovania 2.2 Obťažovanie zvyšuje náklady 2.3 Etický kódex ako jedna z možností zabráneniu vzniku harašmentu

3. Mobbing Je to cielený psychologický teror skupiny, nasmerovaný proti jednému pracovníkovi. Existuje viacero dôvodov pre vznik mobbingu, sú to dôvody vnútropodnikové a chyby zlého manažmentu. Mobbing vplýva negatívne na spoločnosť, organizácie a samozrejme aj na jedinca, ktorý sa stal obeťou mobbingu. Mobbing zahŕňa rôzne činnosti, pričom sa tieto činnosti dajú pozorovať minimálne počas 6 mesiacov v pravidelných intervaloch (aspoň raz za týždeň).

4. Charakteristika mobbingu „Zlomyseľný pokus vypudiťčloveka z pracoviska neoprávnenými obvineniami, ponížením, týraním, emočným týraním, a/alebo terorom “. V anglickom jazyku sa nachádza ešte jedno označenie pre podobnú aktivitu, „bullying“. Rozdiel medzi bullying a mobbing je v tom, že bullying sa vyskytuje medzi dvoma osobami, a preto väčšinou nie je až tak deštruktívny ako mobbing. Pri mobbingu je dôležitá prítomnosť skupiny osôb (z angličtiny, mob - dav), ktorá sa rozhodne zničiť jedného človeka.

5. Aktivity mobbingu: • kričanie, • zazeranie, • nadávanie, • zmeny temperamentu, • zadržiavanie informácií a zdrojov, • verejné ponižovanie, • odmietnutie prideliť prácu, • odstránenie zodpovednosti, • neprimerané pracovné požiadavky, • fyzická agresivita.

6. Identifikácia mobbingu • Identifikovať konflikt: • Existujú nezhody? Aký je dôvod na nespokojnosť medzi zamestnancami? • Náčrt určenia konfliktu: • Čo sa deje? Koho sa to týka? • Vytvorenie stratégií na riešenie problému: • Čo sa má spraviť? Aké sú rozmery problému? • Zahrnutie zainteresovaných strán: • Môžu zainteresované osoby samé vyriešiť problém? Potrebujú prostredníka? • Príprava konfliktnej diskusie: • Čo treba zmeniť? Ako? • Efektívne vedenie konfliktnej diskusie: • Ako iní vidia problém? Aké sú možnosti riešenia? • Zavedenie riešení: • Aká bude spolupráca v budúcnosti? • Kontrolovanie úspechu: • Sú všetky zainteresované strany spokojné s dlhodobým výsledkom?

7. Dôvody vzniku mobbingu Podľa rôznych výskumov sa vyskytuje mobbing v štátnej správe, zdravotníctve, školstve a cirkevných organizáciách častejšie ako v súkromných spoločnostiach. Taktiež sú na mobbing náchylnejšie väčšie spoločnosti ako malé spoločnosti. Dôvodov je hneď niekoľko.

8. Dôvody vzniku mobbingu • Vnútropodnikové dôvody • Zlý manažment konfliktu • Pohlavie, osobnosť

9. Obete mobbingu • nadpriemerní, • entuziastickí, • s vysokou poctivosťou, • s vysokými etickými štandardmi, • podporovatelia ľudských práv, dôstojnosti a rešpektu, • možní udavači, • ľudia, ktorí sa nezúčastnia na deštruktivite skupiny, • ľudia s rodinnými zodpovednosťami, • ľudia s náboženskými alebo kultúrnymi požiadavkami.

10. Priebeh mobbingu v čase • Kritický incident: • Mobbing a označenie: • Personálny manažment: • Nesprávna diagnóza: • Vylúčenie:

11. Následky mobbingu Následky na spoločnosti sa dajú vyjadriť iba peňažne, v stratenej pracovnej sile a stratenom pracovnom čase.

12. Následky mobbingu sa prejavujú vo viacerých sférach: • následok na schopnosti obete adekvátne komunikovať (manažment nedáva obeti možnosť komunikovať, je umlčaný, verbálne napádaný kvôli pracovným zadaniam, verbálne vyhrážky, verbálne činnosti s účelom odmietnutia), • následok na schopnosť obete udržiavať sociálne kontakty (kolegovia sa s obeťou nerozprávajú, alebo dokonca je obeti zakázané rozprávať sa s nimi, je izolovaná v odľahlej miestnosti), • následok na schopnosti obete udržiavať osobnú reputáciu (ohováranie, zosmiešňovanie, ostatní si robia žarty z handicapov, etnického príslušenstva, pohybovania, rozprávania), • následok na profesijnú situáciu obete (obeť nedostáva pracovné zadania, dostáva nezmyselné zadania), • následok na fyzické zdravie obete (obeť dostáva nebezpečnú prácu, ostatní obeť fyzicky ohrozujú alebo napádajú, obeť je aktívne sexuálne obťažovaná).

13. Predchádzanie a odstránenie mobbingu Na Slovensku sa musia najskôr vyriešiť otázky týkajúce sa základných problémov súvisiacich s diskrimináciou a obťažovaním na pracovisku, až potom sa môžeme posunúť ďalej a začať pracovať na riešení mobbingu, ktorý sa tu nepochybne taktiež nachádza.

14. Harašment Harašment je definovaný ako obťažovanie, resp. konanie znižujúce dôstojnosť žien a mužov na pracovisku. Pojem sexuálneho obťažovania sa po prvý raz objavil v sedemdesiatych rokoch minulého storočia v USA ako „sexual harassment“, kde sloveso - to harass znamená neustále znepokojovanie, týranie, sužovanie alebo sekírovanie. U nás sa udomácnilo ako „harašment“ a nemá nič spoločného s výrazom „harašiť“, hoci sa môže zdať, že osobám, ktoré sexuálne obťažujú, niekedy až „haraší“.

15. Harašment Európska komisia definuje pojem sexuálneho obťažovania ako neželané správanie sa so sexuálnym pozadím, alebo sexuálne konanie, ktoré znižuje dôstojnosť žien a mužov na pracovisku.

16. Formy sexuálneho obťažovania • vyvesovanie erotických vyobrazení na steny, ich vykladanie na pracovný stôl (aj v počítači - šetrič obrazovky, podložka pod myš a pod.), • ukazovanie pornografických časopisov a obrázkov, • uprené, oceňujúce pohľady, hvízdanie za chrbtom, komentovanie vzhľadu, postavy, • rozprávanie obscénnych a dvojzmyselných vtipov, používanie oplzlých výrazov a slovných sexuálnych vyjadrení, • telefonáty, listy, SMS alebo e-maily so sexuálnymi narážkami, • zdanlivo náhodné telesné dotyky (potľapkávanie, obchytkávanie a pod.), • vynucovanie telesného kontaktu (napr. bozkov pri stretnutí a pod.) a dotieravé správanie, • pokusy o zblíženie sa s jednoznačným sexuálnym úmyslom, • prísľuby výhod v zamestnaní v prípade sexuálnej priazne a vyhrážky pri odmietaní, • priame výzvy na sexuálne konanie, exhibicionizmus.

17. O tomto probléme sa diskutuje a vynárajú sa mnohé otázky: • Kde sú vlastne hranice medzi nevinnou zábavou a sexuálnym obťažovaním? • Nesmie sa ani krátko flirtovať? • Čo robiť, ak sa niekto zaľúbi do kolegyne? • Zakázané je všetko?

18. Každý človek má iný prah citlivosti na sexuálne obťažovanie, a preto najdôležitejšie je, aby sa pri prvej osobnej nespokojnosti stanovila hranica. Ak ju niekto prekročí, mali by ste: • brať vlastné vnemy a pocity vážne, lebo ide o vaše subjektívne skúsenosti, • zreteľne a jasne vyjadriť nespokojnosť s neželanými dotykmi alebo inými dotieravosťami, • obťažovanie odmietnuť energicky a priamo, • zabezpečiť si dôkazy: vyhotoviť si záznam o všetkých neželaných príhodách, pohovoriť si o nich s osobou, ktorej dôverujete, a pritom dbať, aby sa s informáciami zaobchádzalo dôverne, • ak osoba, ktorá vás obťažuje, nezmení svoje správanie, sťažovať sa nadriadenému, • pri rozhodnutí svoje zážitky zverejniť uvážiť vopred vhodnú stratégiu pre prípad, že dotyčná osoba vaše výhrady odmietne, • uvedomiť si, že osoby, ktoré sú obvinené zo sexuálneho obťažovania, sa budú snažiť o protiúder a môžu nasledovať sťažnosti a zlomyseľné ohováranie.

19. Negatívne pôsobenie sexuálneho harašmentu zamestnávatelia častom podceňujú. • pracovná výkonnosť a produktivita celých oddelení môžu dlhodobo klesnúť, • zvýšená fluktuácia pracovných síl znamená stratu ľudských zdrojov a zvyšuje náklady na získavanie nových vrátane ich zapracovania, • časté absencie spôsobené ochorením pracovníkov, vystavených sexuálnemu obťažovaniu, vyvolávajú ďalšie náklady.

20. Etický kódex ako jedna z možností zabráneniu vzniku harašmentu • Príchod zahraničných investorov na slovenský pracovný trh znamenal v mnohých spoločnostiach zmenu, resp. vznik etických kódexov. Ako jeden z prvých sa s tým vyrovnal U.S. Steel. Súčasťou pravidiel je aj zákaz sexuálneho obťažovania. • Žiaden kódex však takéto správanie úplne neodstráni • Nikto totiž nevie, čo je vlastne obťažovanie a čo nie, a akým sankciám sa človek vystavuje, ak „hodí očkom“ či pochváli peknú blúzku. Podľa štatistík najviac dlhodobých známostí a manželstiev sa začalo práve zoznámením na pracovisku.

21. Ďakujem Vám za pozornosť.