1 / 31

Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky – príklad Slovenska

Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky – príklad Slovenska. PETER GONDA Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika. Konferencia: „Reforma verejných financií“(Praha,22.4.2004) Projekt: „Prístupové kritériá a ich implementácia v kandidátskych krajinách na vstup do EÚ“.

gino
Download Presentation

Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky – príklad Slovenska

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky –príklad Slovenska PETER GONDA Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika Konferencia: „Reforma verejných financií“(Praha,22.4.2004) Projekt: „Prístupové kritériá a ich implementácia v kandidátskych krajinách na vstup do EÚ“

  2. „Model zahŕňajúci výlučne verejné statky neobsahuje ani jeden z prvkov vedúcich k efektívnosti, tak ako ich obsahuje trh so súkromnými statkami. Náklady spojené s dohodou či transakciami sú oveľa vyššie, pretože je tu väčší počet ľudí, ktorých je treba zapojiť do jedného obchodu či výmeny.“ J. M. Buchanan (Hranice slobody, 1975)

  3. 1. Východiská • Všeobecná téza: rozsiahlo uplatňované úlohy vlády a ich neopodstatnené zasahovanie do trhu: • spôsobujú problémy s ich financovaním – s prílišným zaťažením daňových platiteľov (výzvy reforiem verejných financií - VF); • brzdia rast ekonomickej výkonnosti a životnej úrovne obyvateľov v krajine (obmedzeniaplnenia ekonomických kritérií kodaňských kritérií); • ! deformujú (relativizujú) tradičné hodnoty neobmedzovanej konkurencie (a trhu), osobnej slobody a zodpovednosti a rešpektovania vlastníckych práv. Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska

  4. 1. Východiská • Potvrdená v praxi počas 20. stor.: podstatné zvýšenie miery prerozdeľovania a vplyvu vlád s uvedenými negatívnymi dopadmi vo svete /s odklonom od základ. funkcií vlády, rešpektovania podstaty (neefektívnosti) VF a nemožnosti dlhodobejšie prínos. impulzov fiskálnej politiky na reálnu ekonomiku/ • najvýraznejšie v krajinách reálneho socializmu (vr. ČSSR); • značne v tzv. štátoch blahobytu (napr. vo Švédsku nárast vládnej spotreby z 6% HDP zač. 20.stor. na 73% zač. 90 r. – graf 1); • aj v iných krajinách (vrát. v USA – z 12% HDP v r. 1929). Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska

  5. 1. Východiská • Postupné znižovanie váhy verejných výdavkov a daňovej záťaže subjektov v ekonomike iba v niektorých krajinách, napr. v Írsku a na Novom Zélande; • nadmerné prerozdeľovanie cez VF však pretrváva napríklad vo väčších štátoch kontinentálnej časti EÚ, „podporené“ podobnými „pseudo-princípmi“ z pozície EÚ (viac v časti 3. Problémy a riziká); • „odmena“ pre krajiny s „menšou vládou“ a nižšou mierou zdaňovania: vyšší reálny ekonomický rast, nižšia nezamestnanosť (osobitne dlhodobá) a vyššia miera ekonomickej slobody ako v krajinách s pretrvávajúcimi deformáciami vo verejných financiách. Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska

  6. 1. Východiská Graf 1: Vývoj verejných výdavkov k HDP (podľa SNA) IR S – Švédsko, FR – Francúzsko, G – Nemecko, IR - Írsko Zdroj: OECD Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska

  7. 1. Východiská Graf 2: Váha ver. výdavkov k HDP a ekon. rast v niekt. krajinách S - Švédsko, FR - Francúzsko, G - Nemecko, NZ - Nový Zéland, US - USA, IR - Írsko Zdroj: OECD (2003) Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska

  8. 1. Východiská Vnútorné východiská na Slovensku (vybrané) • metodické: vymedzenie VF vo vzťahu k finančným tokom v podmienkach SR (schéma 1) a vymedzenie jednotiek verejnej správy SR (schéma 2); • politicko – spoločenské: významnejšie zmeny vo verejných výdavkoch a v daňovom systéme ako vo väčšine západných krajín, avšak s pravdepod. maximom schopností politického pokračovania a ich akceptovania obyvateľmi - potenciálny problém v blízkej budúcnosti (navyše s limitmi v EÚ). Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska

  9. 1. Východiská Schéma 1 Vymedzenie základných (vybraných) tokov financovania v ekonomike SR TVORBA ZDROJOV PREROZDEĽOVANIE ZDROJOV PRÍJEM ZDROJOV dary DOMÁCNOSTI (podnikajúci) DOMÁCNOSTI bežné transfery dane a SP mzdy VEREJNÁ SPRÁVA dane a SP ? DOMÁCNOSTI (nepodnikajúci) PODNIKY (finančné, nefinančné) subvencie mzdy dotácie dane a SP úroky PODNIKY (finančné, nefinančné) dary bežné transfery dary granty ZAHRANIČIE PZI, PI ... N I S D ZAHRANIČIE granty Zdroj: Autor Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska

  10. 1. Východiská Schéma 2 Vymedzenie verejnej správy v podmienkach SR (r. 2002) Zdroj : MF SR, Autor Poznámky: 1. Národný úrad práce už od r. 2004 neexistuje (presun kompetencií na nové úrady štátnej správy). 2. MF SR zahrnulo do verejnej správy aj osobitnú inštitúciu, ktorá vznikla v r. 2003 na vymáhanie pohľadávok v zdravotníctve - Veriteľ, a.s.. Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska

  11. 2. Situácia SR pred „bránou“ do EÚ Maastricht.krit. Verejné príjmy, osobitne z daní a sociál. odvodov • daň z príjm. práv. osôb a z podnikania, z dividend • sociálne odvody... Verejné výdavky - bežné a kapitálové transfery do podnikateľ. sféry, vládne záruky za úvery) 3% HDP (7,2 - 3,9% HDP) Deficity VF a spôsoby ich financovania 60% HDP (cca 44,5% HDP) Verejný dlh (vr. nesplat. rizik. záruk za úvery) Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska

  12. 2. Situácia SR pred „bránou“ do EÚ • vytvorené predpoklady pre hospodárnejšie spravovanie VF za ostatné 2 roky (realizácia Stratégie reformy riadenia VF) - vyššia transparentnosť a zlepšenie vykazovania VF a napr. aj posilnenie systematického strednodobého (trojročného, kĺzavého) rozpočtovania VF; • naštartované zmeny na výdavkovej strane v sociálnej pomoci, v dôchodkovom systéme, v zdravotníctve (podmienené prijatím zákonov v parlamente) a čiastočne v školstve, nie napríklad v dotačnej politike; • ostávajú podstatné deformácie VF, vrátane nadmerného zasahovania do trhu, ktoré brzdia rýchlejšie približovanie sa k ekon. výkonnosti EÚ (zaostávajúcej za USA a inými). Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska

  13. 2. Situácia SR pred „bránou“ do EÚ Verejné výdavky na Slovensku • nadmerná a neklesajúca váha vlád. prerozdeľovania k HDP napriek zrýchleniu reálneho ekonomickému rastu. Graf 3:Vývoj pomeru výdavkov verejnej správy k HDP (v %)* * Podľa metodiky MMF (GFSM) Zdroj : Autor, MF SR Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska

  14. 2. Situácia SR pred „bránou“ do EÚ • deformovaná štruktúra ver. výdavkov - viac prostriedkov na zasahovanie do trhu ako na obranu a bezpečnosť občanov. Graf 4: Štruktúra verejných výdavkov podľa funkcií (r. 2002) Zdroj : Autor, MF SR Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska

  15. 2. Situácia SR pred „bránou“ do EÚ • Preferovanie vládneho zasahovania do trhu na úkor zabezpečovania základných funkcií vlády aj v r. 2004: • nárast dotácií do poľnohospodárstva (aj pod zámienkou vstupu do EÚ) napriek limitom v ŠR, napriek fiskál. deficitu a napriek ich nižších cenových a mzdových nákladov a plán. vyšších priamych platieb (v parite kúp. sily) ako v ostatných krajinách V4; - transfery do Železníc SR napriek ich neracionalizácii, prejavujúcej sa napríklad prezamestnanosťou; - objemovo značné investičné stimuly a osobitné vládne finančné podpory pre vybraných investorov (napr. Kia Motors Corporations). Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska

  16. 2. Situácia SR pred „bránou“ do EÚ Dane a sociálne odvody v SR • daňová kvóta II. (pomer príjmov z daní k HDP) výrazne vzdialená pomeru ver. výdavkov k HDP – nižšia o cca 10 percent. bodov; • podiel priemerných daňových a odvodových nákladov na celkových mzdových nákladov práce zamestnávateľa až takmer 53 % (r. 2003) • značné daňové a odvodové zaťaženie daňovníkov SR (i keď nie vyššie ako vo viacerých krajinách EÚ). Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska

  17. 2. Situácia SR pred „bránou“ do EÚ • Podstatné zmeny v rámci daňovej reformy k 1.1. 2004: 1. Daň z príjmu fyzických osôb • zjednotenie sadzieb 10, 20, 28, 35, 38% na 19% (zrušenie progresivity); • zjednodušenie nezdaniteľ.častí základu dane - napríklad na 19,2–násobok životného minimana daňovníka a na manželku) a zavedenie tzv. daňových bonusov na deti; - zrušenie odpočítateľných položiek na dary a - zrušenie osobitných sadzieb dane (2-2,75%; ...25 %). Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska

  18. 2. Situácia SR pred „bránou“ do EÚ 2. Daň z príjmu právnických osôb • zníženie sadzby z 25 na 19%; • zrušenie odpočítateľných položiek na dary; • zrušenie osobitnej sadzby pre poľnohospodárstvo. 3. Daň z pridanej hodnoty • zjednotenie sadzieb zo 14 a 20 % na jednotnú sadzbu 19%;... 4. Iné – zvýšenie sadzieb spotrebných daní, zrušenie dane z dividend, dane z dedičstva a z darovania. Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska

  19. 2. Situácia SR pred „bránou“ do EÚ • Celkové efekty daňovej reformy: • zjednodušenie a sprehľadnenie daňového systému, • zníženie daňovej záťaže podnikateľ. subjektov (aj keď limit. nedostatočným znížením daní z príjmov a významným zvýšením spodnej sadzby DPH a spotrebných daní); • zníženie daň.záťaže pre vyššie príjmové, bezdetné skupiny a stredne vyššie príjm. skupiny daňovníkov s deťmi, ale: • zvýšenie daňového zaťaženia mnohých ľudí – nepracujúcich (dôchodcov..), daňovníkov s nižšími, strednými a aj stredne vyššími príjmami (u bezdetných a slobodných). Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska

  20. 2. Situácia SR pred „bránou“ do EÚ • Zatraktívnenie podnikateľ. prostredia SR aj znížením sadzby DPPO oproti mnohým krajinám EÚ (s vyše 30%-tnými sadzbami napr. v Nemecku, Francúzsku a Rakúsku), nie však oproti väčšine krajín bývalého východného bloku. Graf 6Porovnanie sadzieb dane z príjmov právnických osôb (%) * pri reinvestovaní zisku Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska

  21. 2. Situácia SR pred „bránou“ do EÚ • Väčší problém - ostáva príliš. zaťaženie povinn. soc. odvodmi Tabuľka 1 Podstatné zmeny v sadzbách sociálnych odvodov Zdroj: Autor, MPSVR SR Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska

  22. 2. Situácia SR pred „bránou“ do EÚ Graf 4: Vývoj hospodárenia s verejnými financiami Zdroj: Autor, MF SR Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska

  23. 2. Situácia SR pred „bránou“ do EÚ Graf 5 Vývoj konsolidovaného verejného dlhu v SR Zdroj: MF SR, autor Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska

  24. 3. Problémy a riziká • Najväčšie riziká prehĺbenia dnešných kľúčových problémov (nielen) na Slovensku • nadmerné a centralizované prerozdeľovanie prostriedkov v ekonomike cez VF a prílišné zasahovanie vlády do trhu; • značné daňové a odvodové zaťaženie subjektov a čiastočne aj • deficitné spravovanie VF sú: • tlak rôznych záujmových skupín (vrát. odborov), politické bariéry a osobitne limity v rámci EÚ. Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska

  25. 3. Problémy a riziká • Riziká a obmedzenia (aj napr. rastu ekonomickej výkonnosti a životnej úrovne obyvateľov) Slovenska v EÚ: • vysoká miera regulácie trhu (vrát. trhu tovarov a služieb a trhu práce), najmä spoločnými euro-normami, ktoré sú „zviazané“ komplikovaným komunitárnym právom; - dôsledok: napr. „umelo vynútený“ rast nákladov podnikov a tiež VF a domácností; • na nadnárodnú úroveň prenášané verejné prerozdeľovanie, navyše v štruktúre na „pomoc“ zaostávajúcim regiónom a poľnohospodárom - riziko zakonzervovania a prehĺbenia poľnoh. dotačnej politiky (dnes takmer 50% z rozpočtu EÚ) - dôsledok: deformovanie konkurencie a trhu, tým spriemerovávanie, brzdenie ekonomickej výkonnosti a konkurenciesch.subjektov v Únii. Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska

  26. 3. Problémy a riziká • centrálne uskutočňovaná harmonizácia – smerovaná od menovej únie o rozšírenie na zjednotenie daňových systémov (daňovú harmonizáciu) a následne tlak na vyššie dane v niektorých krajinách, vrát. na Slovensku; - okrem spodných limitov sadzieb nepriamych daní to potvrdzujú napríklad tlaky na zrušenie práva veta krajín v daň. oblasti a konkrétna podoba návrhu Ústavnej Zmluvy EÚ. • Potenciál. dôsledok: obmedzovanie konkurencie a osobnej zodpovednosti, tým brzdenie produktivity ekonomických subjektova približovania sa SR k eurozóne v ekonomickej výkonnosti a životnej úrovni občanov. Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska

  27. 4. Možné smerovanie systémových riešení • Systémové predpoklady (dlhod.) riešenia deformácií VF: • presadzovanie dôsledného návratu k čo najväčšiemu priblíženiu sa v praxi k tradičným hodnotám neobmedzovanej konkurencie, slobodnému trhu, osobnej slobody a zodpovednostia vlastníckych práv; • jednoznačné vymedzenie a podstatné obmedzenie úloh vlády a odbúravanie jej vplyvu v spoločnosti na činnosti, ktoré jej v trhovej ekonomike prináležia – prenesenie „nepriamej“ zodpovednosti vlády na priamu zodpovednosť na jednotlivcov a rodín; • cieľovanie financovania základných úloh vlády na výrazne nižšiu úroveň zdanenia daňovníkov (v dlhodob. horizonte na úrovni okolo 10% ). Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska

  28. 4. Možné smerovanie systémových riešení Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska

  29. 4. Možné smerovanie systémových riešení Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska

  30. 4. Rámcové možnostisystémových riešení • Minim. garancie dosiahnuteľnosti a udržateľnosti obdob. systémových zmien: • akceptovanie dlhodobého nazerania na riešenie problémov (nad rámec politického cyklu); • zabránenie osobitného (privileg.) vplyvu záujmových skupín na rozhodovaniach (napr. zrušením tripartity); • zabránenie harmonizovania daňových systémov (ako aj iných zložiek VF), zastavenie a cieľ. zrušenie centralizoaných regulácií a prerozdeľovania v Únii (alternatíva - zvažovať zotrvanie členstva v EÚ); • ústavné zábezpeky na obmedzenie rastu verejných výdavkov a na obmedzenie zvyšovania daní. Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska

  31. ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ ! Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska

More Related