1 / 17

pr. č. 2 Arthur Schopenhauer a S ö ren Kierkegaard

pr. č. 2 Arthur Schopenhauer a S ö ren Kierkegaard. Arthur Schopenhauer (1788 – 1860). vplyv: Kant, Platón, indická filozofia po tom ako sa vzdal akademickej kariéry bol slobodným učencom. diela: 1813 O 4 koreňoch vety o dostatočnom dôvode. 1819 Svet ako vôľa a predstava

gisela
Download Presentation

pr. č. 2 Arthur Schopenhauer a S ö ren Kierkegaard

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. pr. č. 2 Arthur Schopenhauer a Sören Kierkegaard

  2. Arthur Schopenhauer (1788 – 1860) vplyv: Kant, Platón, indická filozofia po tom ako sa vzdal akademickej kariéry bol slobodným učencom. diela:1813 O 4 koreňoch vety o dostatočnom dôvode. 1819 Svet ako vôľa a predstava 1836 O vôli v prírode 1851 Parerga a paralipomena charakteristika : voluntarizmus, pesimizmus, iracionalizmus

  3. Arthur Schopenhauer _ metafyzika 1 od Kanta preberá rozdelenie na fenomén – noumenon: všetko čo poznávame – vec pre nás - je štrukturované: - čas - priestor - subjekt - objekt - kauzalita => ilúzia sveta (štrukturovaný, plný objektov v priestore a čase) jediný spôsob ako je nám realita prístupná (ako spoznať noumenon / vec o sebe) je v introspekcii sami seba zakúšame ako vôľu predpokladá, že z toho môžeme extrapolovať (aj keď istí si byť nemôžeme) nerozdelené jedno, neplurálne – základ všetkého, čo sa ukazuje ako predstava dielo: O 4 koreňoch vety o dostatočnom dôvode.1813 dielo: Svet ako vôľa predstava. 1819 x Kant

  4. Arthur Schopenhauer _ metafyzika 2 všetko čo poznávame ako predstavu – každá individuálna vec je objektiváciou vôle k životu (chápané doslovne nie ako metafora) nám známe predmety – len dočasná vlna na oceáne vôle objektivácia vôle – rôzne stupne (skaly < rastliny < živočíchy < ľudia) svet ako predstava – len „mája“, ilúzia, závoj cez ktorý nevidíme skutočnosť – jednotná vôľa (čistá sila) vplyv indickej filozofie

  5. Arthur Schopenhauer _ pesimizmus všetka vôľa <= z nedostatku, z potreby, chcenia, túžby pokým sme objektmi vôle – nezískame trvalé šťastie, či pokoj ´=> utrpenie – vlastnosť sveta o sebe uspokojenie jednej túžby vedie k ďalšej a ďalšej atď. – reťazec utrpenia a bolesť sa stupňuje sú len dve cesty ako sa zbaviť utrpenia: 1) estetická skúsenosť (dočasne zbavuje utrpenia) 2) asketizmus (trvalé zbavenie sa utrpenia, avšak len pre nemnohých) vplyv indickej filozofie

  6. Arthur Schopenhauer _ estetická skúsenosť 1 umenie (a pripúšťa aj prírodu) umožňuje ES - dočasná spása cez poznanie večných platónskych ideí - prekonanie času a individuality na chvíľu sa stratíme v objekte (vnímateľ = vnímané) celé vedomie je obsadené týmto obrazom umelecké diela vytvára génius - schopnosť poznávať svet o sebe - odvodiť z prírody platónske idey použitím imaginácie na rozdiel od Platóna idey nechápe ako koncepty, ale ako objekty vnímania v zárodku ju máme všetci dotvorenie prírody imagináciou ~ Aristoteles; x Kant krása je tu funkciou jasnosti s akou dielo prezentuje p. idey

  7. Arthur Schopenhauer _ estetická skúsenosť 2 z ES plynie dvojaké potešenie: A) kognitívne poznanie platónskych ideí (pozitívne) B) afektívne potešenie, dočasné zbavenie sa žiadostivosti a utrpenia ľudskej existencie (negatívne) Umelecké dielo – idealizácia rôznych stupňov objektivácie vôle dôležitá je miera vôle manifestovaná v zobrazených objektoch: hierarchia umení: architektúra < maľba krajiny < portrét < poézia, tragédia ? hudba však nič nereprezentuje ? - je priamym vhľadom do vôle ako takej (prostredníctvom rytmu, tempa ,...) – zmyslové oboznámenie s pulzom sveta ako vôle na rozdiel od Platóna idey nechápe ako koncepty, ale ako objekty vnímania

  8. Arthur Schopenhauer _ asketizmus cesta len pre nemnhohých egoizmus – zdroj utrpenia cesta oslobodenia: neustále potláčanie vôle + poznanie: niet rozdielu medzi mnou a inými beriem na seba všetko utrpenie sveta pretože je moje vlastné ~ Budha, Ježiš Kristus

  9. Sören Kierkegaard (1813 – 1855) vplyv: x Hegel -filozofické diela písal pod pseudonymami. - hlavný cieľ: obrana jednotlivca a kresťanstva pred Heglovým idealizmom diela: 1840 Pojem irónie so stálym zreteľom k Sokratovi. 1843 Buď – alebo (Victor Eremita) Strach a triaška (Johann de Silentio) Opakovanie (Constantin Constantius) 1844 Filozofické fragmenty (Johann Climac) Pojem úzkosti (Vigilius Haufniensis) 1845 Štádiá na ceste života 1846 Konečný nevedecký dodatok k filozofickým fragmentom (Johann Climac) 1849 Smrteľná nemoc (Johann Anti-Climac) 1850 Cvičenia sa v kresťanstve (Johann Anti-Climac)... a iné charakteristika : 1. existencialista, iracionalizmus, nesystémovosť

  10. Sören Kierkegaard _ metóda 1 ako bojovať proti spoločnosti kde vládnu abstrakcie (duch, historická nevyhnutnosť, ...)? neveril, že je možné proti abstraktným filozofickým systémom (Hegel) „bojovať“ priamo ich zbraňami – to by bola opäť abstrakcia odtrhnutá od života volí stratégiu nepriamej komunikácie, osobného príkladu, tvorivého a osobného znepokojovania rozrušovania hľadá odpoveď na otázky: Čo robiť? a nie čo mám vedieť? Čo znamená byť kresťanom? v otázkach viery a života je dôležitý osobný cit jednotlivca nie abstraktné poznanie a transcendentálny rozum. už ani nie je možné spáchať sebevraždu každý tvorivý čin je aj istou deštrukciou daného stavu x Hegel, dialektika, idealizmus

  11. Sören Kierkegaard _ metóda 2 x Hegel, dialektika privádza preto myslenie k paradoxom, ktoré sa priečia akémukoľvek sprostredkovaniu (racionalizáciii, vysvetleniu) - obrat myslenia k jednotlivcovi - konfrontácia s paradoxom vylučuje možnosť vyhnúť sa zodpovednosti, voľbe (nejakým vysvetlením) v otázkach voľby spôsobu života (konania) nie sú objektívne dopredu dané pravidlá, objektívne pravdy, kategorické imperatívy, logika ducha doby a pod. x len subjektívne pravdy (pre ktoré nemusí existovať nijaká racionálna obhajoba a podpora) význam má len etický subjekt mravný život je len voľba – nie povinnosť ani záväzok len Ja s desivou nutnosťou voliť bez návodu ako - voľba spôsobu života - tri štádiá existencie: 1. estetické 2. etické 3. náboženské x Kantov kategorický imperatív odmieta transcendentálny subjekt poznania záleží len na úmysloch, dôsledky konania sú druhoradé antisociálna etika

  12. Sören Kierkegaard _ 1. estetické štádium existencie Buď – alebo. - prchavé, bezprostredné, povrchné ~ Mozartova postava Donna Giovanniho vedený len záujmom o pôžitky života - užívanie slastí a uspokojovanie chutí príklad zvodcu: - len prežitok umenia zvádzať, dáva mu pominuteľný pocit moci, keď sa mu to podarí, tak stráca záujem a ide zvádzať ďalšiu obeť - nikdy sa nedostane k skúsenosti so sebou samým, ale postupne si uvedomuje svoju bezmocnosť a závislosť => márnosť, stratenosť .... zúfalstvo cieľom preto je vymaniť sa z estetického štádia a zaujať etický postoj tiež príklad manželstva. konflikt Ja so sebou: sloboda/nezávislosť x závislosť, bezmocnosť - voľba je len na ňom

  13. Sören Kierkegaard _ 2. etické štádium existencie krok od zúfalstva estetického štádia: Ja sa skutočne zvolí / prijme seba a z tejto jednoty začne utvárať svoj život voľba je absolútna, ale zároveň sa týka predchádzajúcej danosti: vo voľbe prijíma Ja seba ako náhodilé (zakorenené v dejinách, konkrétne Ja) – preberá tak za seba zodpovednosť ´ => ľútosť - dochádza k zjednoteniu s tým od čoho sa Ja v zúfalstve odlúčilo – od konečného konkrétneho sveta => etická voľba obsahuje dva pohyby: 1. odlúčenie sa od konečna a na základe novej samostatnosti 2. obratom k nemu inak by šlo o absolútnu tvorbu vlastného Ja znovuzískanie estetického rozmeru rovnováha medzi etickým a estetickým

  14. Sören Kierkegaard _ 3.náboženské štádium existencie 1 na pohyb 1) odlúčenia od konečna nám stačia vlastné sily, ale na pohyb 2) potrebujeme vyššiu moc. paradoxná, absurdná viera konečno nemôžeme vlastniť, len ho prebrať vo viere a nádeji od najvyššej moci. => nemožnosť etickej konštitúcie Ja Ochota zdať sa všetkého vylučuje možnosť nádeje všetko získať spätný obrat ku konečnu vychádza z nekonečnej rezignácie nemôže Ja vykonať samé – potrebuje sa oprieť o pohyb vyššej moci - Božie vtelenie (pohyb nekonečna ku konečnu) paradox: Predmetom žiadneho poznania nemôže byť absurdnosť, že čo je večné je zároveň historické. Strach a triaška: biblický príklad Abraháma a jeho obete syna

  15. Sören Kierkegaard _ 3.náboženské štádium existencie 2 myslenie stavia jedinca pred paradox a vracia ho k sebe => nutnosť rozhodnúť sa, ktorej sa takto nedá vyhnúť len ten kto seba vníma týmto spôsobom vníma sa ako existencia ako jedinec v neodvodenom zmysle má možnosť nájsť seba samého kto môže človeka naučiť pravde o ktorej sa tu hovorí? Ježiš Kristus paradox: súčasnosť osoby (historickej) J.K. s kýmkoľvek z nás je možná – v okamihu voľby (uvedomenia si existencie) - človek sa pravdy nezmocňuje (ako si myslel Sokrates), ale musí mu byť daná aby ju mohol uchopiť v okamžiku. - predtým je mimo akejkoľvek pravdy musí sa pre pravdu otvoriť, prijať ju v okamihu voľby - nepravda indivídua je hriechom (tvárou v tvár pravde sme hriešnici) x Sokrates prístup k pravde otvára vtelenie

  16. Sören Kierkegaard _ prekonanie úzkosti a zúfalstva ako sa človek uzatvára pravde? Č. fakticita a nutnosť x je slobodný s neobmedzenými možnosťami v tomto zmysle je syntézou – ťažko hľadá rovnováhu a v tomto víre podlieha úzkosti - prichádza so slobodou, s odvrátením od konečnosti - jej predmetom je nič Č. je syntéza konečnosti a nekonečnosti časovosti a večnosti slobody a nutnosti syntéza – pomer medzi dvomi – ale to ešte nie žiadne Ja nie je to dopredu daná syntéza, ale pomer ktorý má pomer sám k sebe (utvára sa) Č. je sám sebe daný a práve preto musí seba prijať z rúk inej moci - je slobodný, a zároveň závislý - slobodný ostáva vtedy keď pochopí, že sa musí zodpovedať len svojej slobode. v zodpovednosti prekračuje sám seba a zbavuje sa úzkosti Pojem úzkosti. úzkosť ~ nič x strach Smrteľná nemoc.

  17. literatúra: • Coreth, E., Ehlen, P.,Schmidt, J. 2003: Filosofie 19. století. Olomouc : Olomouc. • Coreth, E., Ehlen, P., Haeffner, G., Ricken, F. 2006: Filosofie 20. století. Olomouc : Olomouc. • Solomon, R. C. (1993): Vzostup a pád subjektu. Bratislava : Enigma. • Solomon, R. C., Shermann, D. (eds.) 2003: The Blackwell Guide to Continental Philosophy. Malden, Oxford, Melbourne, Berlin : Blackwell Publishing. • Russell, B. 1945: The History of Western Philosophy. New York : Simon and Schuster (kapitola XXI, s. 719 – 729) • Baldwin, T. (ed.) 2003: The Cambridge History of Philosophy 1870–1945. Cambridge : Cambridge University Press. • Ten, C. L. (ed.) (1994): Routledge History of Philosophy. Volume VII. The Nineteenth Century. London, New York : Routledge. • Kerney, R. (ed.) (1994): Routledge History of Philosophy. Volume VIII. Twentieth Century Continental Philosophy. London, New York : Routledge. • Copleston, F. (1994): A History of Philosophy. Volume VII - IX. New York, London, Toronto, Sydney, Auckland : Doubleday.

More Related