paulinky.cz

1. Zohrieva násoheň, a nie jeho dym. Po mori nás vezie loď, a nie brázda za loďou. Podobne to, čo sme, musíme hľadaťv neviditeľnýchhĺbkachsvojho bytia, a nie vodrazenašich skutkov. Musíme nájsťsvoje pravé bytienie vpene, ktorá vzniklapri zrážke nášho bytia s tými, ktorí nás obklopujú,ale v hĺbke svojej duše, ktorá je základom všetkých našich skutkov.

2. Moja duša je skrytáa neviditeľná. Nemôžem ju vidieť priamo,pretože je skrytá i mne samému. Nemôžem vidieť ani svoje oči, sú mi príliš blízko na to,aby som ich videl. Nie sú stvorené tak,aby videliseba. Viem, že ich mám, keď prostredníctvom nich vidíminé veci.

3. Môžem vidieť svojeočivzrkadle.Aj mojadušasa môže odrážaťv zrkadle svojej vlastnejčinnosti. Moja duša nemôže nájsť seba samu, ak nekoná,preto musí konať. Nehybnosťanečinnosťspôsobujú duchovnúsmrť. Avšak moja duša sa nesmie premietaťlen dovonkajších výsledkov svojej činnosti. Netreba, aby som savidel, musím jednoduchobyťsám sebou.

4. Duša, ktorá sa celápremieta do svojhokonaniaa hľadá seba samuiba mimo seba, vo svojej činnosti,je ako blázon, ktorý spína chodníkupred svojím domom, miesto toho, aby bývalvnútri,kde je ticho a teplo. Duša, ktorá sa vrhá von,aby našla seba samuvo výsledkoch svojej činnosti,je akooheň, ktorý nechce horieť,a usiluje sa iba dymiť. Thomas Merton, Žiadny človek nie je ostrov www.paulinky.cz