Download
1 / 15
150 likes | 405 Views
Olympijské hry. Lucia Majerčiaková 1.B. Antické olympijské hry.
E N D
Olympijské hry Lucia Majerčiaková 1.B
Antické olympijské hry • Olympijské hry boli celo grécke súťaže pravidelne usporadúvané v starovekom Grécku raz za štyri alebo päť rokov v auguste alebo septembri ako pocta Diovi v Olympii na Peloponéze medzi rokmi (najneskôr) 776 pred Kr. a (najskôr) 393 (po Kr.). Prvá známa olympiáda sa konala v roku 776 pred Kr. a je zároveň prvou datovanou udalosťou gréckych dejín a počiatkom gréckeho kalendára. Skutočný pôvod hier je opradený mýtmi a legendami. • Olympijské hry mali veľký význam, pretože upevňovali národnú jednotu Grékov, ktorí boli rozdelení na množstvo kmeňov. Hry sa konali každých 4 alebo 5 rokov v spojení s najdôležitejším sviatkom Olympie, čiže oslavami boha Dia. Pred OH poslovia z Olympie pozývali na účasť po celom antickom Grécku, oznamovali presný dátum konania hier a vyhlasovali boží mier - ekecheíriá. • Ako pretekári sa na OH smeli zúčastniť iba slobodní občania gréckeho pôvodu (vylúčení boli cudzinci, otroci, ženy), pozerať sa na hry mohol ktokoľvek (okrem gréckych vydatých žien). Pre ženy sa v čase OH konali samostatné závody v behu pri héraách. Pretekári sa museli dostaviť do Olympie mesiac pred začiatkom OH na intenzívnu prípravu spojenú s diétou. Hry sa otvárali sprievodom pretekárov a ich slávnostnou prísahou Diovi. Jednotlivé závody prebiehali pod dozorom hélládonikov (rozhodcov; najprv 2, neskôr 9). • Pôvodne trvali jeden deň a pozostávali len z jednoduchého behu na diaľku v štadióne. Neskôr (od 7. stor. pred Kr.) trvali päť dní a začínalo sa pri východe Slnka, a to diaulom (behom na dve dĺžky bežeckej dráhy - na krátke a dlhé trate), a potom nasledovalo palé (zápas), pygmé (pästný zápas), pankration (kombinácia zápasenia a pästného boja) a pentatlon (päťboj, ktorý zahŕňal hod diskom, hod oštepom, beh, skok do diaľky a zápasenie). Neskôr sa k týmto disciplínam pridali aj preteky konských záprahov a jazdecké preteky. Tieto súťaže sa konali na štadióne.
Na konci každej súťaže sudca ovinul čelo víťazovi červenou vlnenou páskou. Až v posledný deň hier víťazi, zhromaždení pod Diovým chrámom, dostali olivové koruny. Byť víťazom na olympijských hrách bola najväčšia pocta, akú mohol niekto dosiahnuť. Víťazi mali právo dať si postaviť v posvätnom háji v Olympii svoju sochu, rodné obce im preukazovali čestné pocty. Na OH sa schádzali zástupcovia gréckych štátov, podpisovali tu politické zmluvy, pri hrách sa upevňovalo vedomie gréckej národnej a kultúrnej spolupatričnosti. • Najväčší rozkvet OH bol v 5. stor. pred Kr. (tzv. klasické obdobie). V tom čase sa skladali aj ódy na víťaza (epiníkie). Od 4. stor. pred Kr. pretekali na OH stále častejšie profesionáli (athlétés), príslušníci nižších vrstiev vycvičení v jednej disciplíne (atlet), množili sa aj prípady korupcie. Od 3. stor. pred Kr. súťažili na OH aj pretekári negréckeho pôvodu z Egypta, Malej Ázie, Sýrie. Po ovládnutí Grécka Rimanmi (146 pr. Kr.) nastal úpadok OH. K novému rozmachu došlo v 1.-3. stor., kedy hry podporovali rímski cisári. Cisár Nero sa sám aktívne na hrách zúčastnil. Pretekári gréckeho pôvodu boli v menšine, víťazili Sýrania, Feničania, Ilýri, Afričania, Babylončania. V 4. stor. OH upadali, ostro sa proti nim, ako pohanským hrám stavalo kresťanstvo, ktoré sa v tom čase stalo oficiálnou ideológiou rímskej ríše. Roku 393 či 394 po Kr. vydal cisár Theodosius prísny zákaz konania hier. Napriek tomu sa OH azda ešte nejaký čas konali, mali však iba lokálny charakter. Roku 426 boli na príkaz cisára zničené všetky budovy v Olympii.
Obnovenie olympijských hier • Ideu vzkriesiť olympijsku tradíciu pojali za svoju prví vládcovia gréckeho kráľovstva, ktoré sa roku 1830 zbavilo tureckej nadvlády. Roku 1859 sa v Aténach konali olympijské slávnosti, ale hoci mali relatívny úspech zostalo sa len pri „prvom ročníku“. Obdobné pokusy o obnovenie starovekých hier boli tiež zaznamenané v Škandinávii, Anglicku či Francúzsku. • V roku 1892 vystupuje na slávnostnom zasadnutí v parížskej Sorbone dvadsaťdeväťročný Francúzsky šľachtic PierredeCoubertin. Tento pedagóg, historik a vášnivý milovník športu prišiel s myšlienkou obnoviť zašlú tradíciu antických olympijských hier v celosvetovom meradle. Spočiatku bol vnímaný ako rojko - sláva antických hier bola na sklonku devätnásteho storočia pomerne málo známa, alebo dokonca nebola známa vôbec - ale svoje reštaurátorské úsilie dotiahol do konca. • Na jún 1894 zvolal barón deCoubertin do Sorbonny medzinárodnej konferencii. 23. júna krátko po deviatej hodine boli záverečnej správy tejto konferencii zástupcovia 13 štátov prijaté (ďalších 25 krajín súhlasilo písomne). Medzi prítomnými bol aj Čech PhDr. JiříGuth; hoci na kongrese bol prítomný ako reprezentant krajín Rakúska - Uhorska. • Bol odsúhlasený štvorročný cyklus konania hier, prijaté olympijské heslo "Citius, Altius, Fortius," (rýchlejšie, vyššie, silnejšie) a bol tiež založený Medzinárodný olympijský výbor; medzi trinástimi zakladajúcimi členmi nechýbal ani už spomínaný PhDr. JiříGuth. • Len jediná vec sa barónovi deCoubertin nepodarila presadiť. Dúfal, že prvé olympijské hry sa uskutoční v "jeho" Paríži, ale delegáti kongresu rozhodli o tom, že prvé novodobé olympijské hry sa budú konať "doma", v Aténach. Medzinárodný olympijský výbor na schôdzi v Aténach 10. apríla 1896 Stojaci zľava: Dr Willibald Gebhardt, Dr Jiří Guth, Ferenc Kemény, plk. Viktor Balck. Sediaci zľava: Pierre de Coubertin, Demetrius Vilekás, Alexander Butovskij.
Moderné olympijské hry • Olympijské hry modernej doby sú vrcholné medzinárodné viacšportové podujatie konajúce sa každé dva roky v podobe zimných olympijských hier a letných olympijských hier. Nadväzujú na tradíciu starogréckych olympijských hier, ktoré sa konali v Olympii na Peloponézskom polostrove. Ich zakladateľom bol podľa povesti Herakles a patrili k štyrom najväčším starogéckym slávnostiam. • Prvé olympijské hry modernej doby boli otvorené v roku 1896 symbolicky v Grécku v Aténach po prijatí príslušného návrhu baróna PierradeCoubertina roku 1894 v Paríži, kde zároveň vytvorili Medzinárodný olympijský výbor. Na prvej olympiáde sa zúčastnilo 13 krajín. O štyri roky neskôr prijal športovcov Paríž. Hry sa nekonali len vo vojnových rokoch 1916, 1940 a 1944. Okrem toho sa konali tzv. neoficiálne vyhlásené olympijské hry v roku 1906 v Aténach. • Zimné olympijské hry sa konajú od roku 1924 a letné od 1896. Letné paraolympijské hry sa konajú od roku 1960 a zimné od roku 1976.
Olympijské symboly • Olympijské symboly sú znaky vyjadrujúce olympijské myšlienky a univerzálnosť olympijského hnutia, jeho úlohy a ciele. Rozlišujeme: • najvyššie symboly olympijského hnutia (olympijský symbol, vlajka, heslo, hymna) • emblémy, znaky národných olympijských výborov (NOV) a organizačných výborov LOH a ZOH • maskoti • Najvyšším olympijským symbolom sú olympijské kruhy, ktoré sú vzájomne prepojené. Päť kruhov predstavuje päť kontinentov spojených olympijskou myšlienkou, šesť farieb (vrátane bieleho podkladu) farby všetkých národov sveta. Existuje všeobecný názor, že kruhy predstavujú jednotlivé kontinenty, ale nie je to tak. Barón deCoubertin vnímal kruhy a farby ako dva nezávislé symboly a MOV výslovne uvádza, že žiadny z kruhov nereprezentuje konkrétny kontinent. Olympijské kruhy sú súčasťou olympijskej vlajky, ktorá má biely podklad a v jej strede je umiestnených päť olympijských kruhov: • modrý kruh je vľavo hore, najbližšie žrdi. • čierny kruh je vedľa modrého, v strede vlajky. • červený kruh je vedľa čierneho. • žltý kruh prepája modrý a čierny kruh. • zelený kruh spája čierny a červený kruh.
Vlajka po prvýkrát zaviala pri VI. olympijskom kongrese 1914 a na olympijskom štadióne po prvýkrát 1920. Na OH sa vyvesuje vlajka, ktorú 1920 venovali Antverpy, na ZOH vlajka, ktorú 1952 venovalo Oslo. Súčasťou historickej vlajky je aj olympijské heslo Citius, Altius, Fortius (Rýchlejšie, vyššie, silnejšie), ktoré vyjadruje cieľ olympijského hnutia, úsilia o neustály pokrok. Najvyššie symboly olympijského hnutia sú podľa čl. 6 olympijskej charty výlučným vlastníctvom MOV. S výnimkou oficiálneho olympijského dňa nesmie NOV používať olympijské symboly bez jeho výslovného povolenia. Najvyššie symboly sa nesmú použiť na komerčné účely. Kombináciou olympijských kruhov s inými znakmi alebo atribútmi (napr. so štátnou vlajkou) vznikajú emblémy, znaky NOV a organizačných výborov OH (ZOH), ktorých sú vlastníctvom, musia však byť schválené MOV. Novo používaným symbolom OH (ZOH) sú maskoti, ktorí majú vyjadrovať národnú tradíciu hostiteľskej krajiny.
Olympijské ceremoniály • Začína sa príchodom hlavy štátu usporiadateľskej krajiny v sprievode predsedu Medzinárodného olympijského výboru a predsedu organizačného výboru daných olympijských hier, na štadión. • Zaznie hymna usporiadateľskej krajiny a je vztýčená vlajka usporiadateľskej krajiny. • Nasleduje prezentácia športových výprav všetkých zúčasnených reprezentácií. Sprievod športovcov začína reprezentácia Grécka (okrem LOH 2004 v Aténach, kedy reprezentácia Grécka nasledovala ako posledná). Potom nasledujú jednotlivé reprezentácie krajín v abecednom poradí, podľa jazyku usporiadateľskej krajiny. Defilé účasníkovzavŕšuje športová výprava usporiadateľskej krajiny. • Predseda Medzinárodného olympijského výboru prednesie uvítací prejav a vyzve hlavu usporiadajúceho štátu, aby predniesla otváraciu formulku. • Po fanfáre trubiek je za zvukov olympijskej hymny vztýčená olympijská vlajka. • Nasleduje symbolické vypustenie holubíc, na znak podpory svetového mieru. • Príchod olympijského ohňa na štadión štafetovým spôsobom. Po obehnutí celého olympijského štadiónu je pochodeň odovzdaná poslednému bežcovi, ktorý je poverený zapálením olympijského ohňa. • Potom sa uskutoční slávnostná prísaha športovcov a rozhodcu. • Na záver otváracieho ceremoniálu je opäť hraná hymna hostiteľskej krajiny. Otvárací ceremoniál
Ceremoniál predávania medailí • Ceremoniál sa koná v priebehu olympijských hier. Pokiaľ je to možné, hneď po ukončení danej súťaže na mieste, kde sa súťaž konala. Medaily predáva predseda Medzinárodného olympijského výboru v spievode predsedu príslušnej medzinárodnej federácie alebo jeho určeného náhradníka. • Pretekári, ktorí skončia na prvom, druhom a treťom mieste vystúpia na stupne víťazov. Víťaz súťaže vystúpi na najvyšší stupienok, druhý na stupeň po jeho pravici a tretí na stupeň po jeho ľavici. • Na stredový stožiar je vztýčená vlajka krajiny víťaza, na dvoch vedľajších stožiaroch sú vztýčené vlajky štátov druhého a tretieho pretekára v poradí. • Zaznie štátne hymna krajiny víťaza.
Letné olympijské hry • Letné olympijské hry sú súťaže v športových odvetviach, ktoré nevyžadujú sneh alebo ľad. Kým neboli zriadené zimné olympijské hry, na niektorých olympijských hrách sa súťažilo i v zimných športoch (napr. krasokorčuľovanie na VII. LOH v roku 1920). • Súťažné disciplíny: lukostreľba, atletika, bedminton, bejzbal, basketbal, box, kanoistika, cyklistika, skok do vody, jazdectvo, šerm, pozemný hokej, gymnastika, futbal, hádzaná, džudo, moderný päťboj, rýchlostná kanoistika, jachting, streľba, softbal, plávanie, synchronizované plávanie, stolný tenis, taekwondo, tenis, triatlon, volejbal, vodné pólo, vzpieranie, zápasenie
Zimné olympijské hry Súťažné disciplíny: • Alpské lyžovanie • Biatlon • Boby • Beh na lyžiach • Curling • Krasokorčuľovanie • Akrobatické lyžovanie • Ľadový hokej • Sánkovanie • Severská kombinácia • Shortrack • Skeleton • Skoky na lyžiach • Snoubording • Rýchlokorčuľovanie
Najúspešnejší slovenskí olympionici • 1986 – 1918 • Naši športovci sa na OH dostali iba ako členovia uhorskej reprezentácie. Hoci pod hlavičkou Uhorska, v roku 1896 v Aténach sa do historických análov zapísal aj syn slovenských rodičov Alojz Szokol. V behu na 100 m vybojoval bronzovú medailu. • 1918 – 1939 • Cez nominačné sitá československej reprezentácie neprepadlo iba osemnásť slovenských športovcov, ktorí vybojovali dve striebrá. • 1948 – 1992 • V rozpätí OH 1948 – 1992 sa na československej výprave podieľalo 406 našich reprezentantov a k celkovému medailovému zisku prispeli bilanciou 10 -11-13. • 1992 • Na ZOH 1994 v nórskom Lillehammeri sa predstavila po prvýkrát samostatná výprava Slovenskej republiky. Štyridsaťdva športovcov získalo dve šiesta miesta, čo nám v hodnotení krajín vynieslo 27. priečku spomedzi 67 zúčastnených štátov.
Ondrej Nepela Vladimír Dzurila Michal Martikán Jozef Sabovčík Martina Moravcová Vincent Lukáč Miloš Mečíř Anton Tkáč Bohumil Golian Jozef Golonka Igor Liba Peter a Pavol Hochschorner
Paraolympijské hry • V r. 1944 britská vláda vytvorila liečebno-rehabilitačné centrum pre vojenských vyslúžilcov - vozičkárov s poranením chrbtice, ktoré viedol Sir LudwigGuttmann - neurochirurg nemocnice v Stoke-MandevillevAylesbury (Anglicko). Súčasťou liečby bolo oboznámenie pacientov s niektorými druhmi športu, o neskôr - presnejšie 28. júla 1948 - viedlo k vzniku súťaže, na ktorej sa zúčastnili 16 pacienti z viacerých rehabilitačných stredísk. Táto súťaž bola prvými stoke-mandevillskými hrami, a nebolo náhodou, že sa konali v rovnakom čase ako olympijské hry v Londýne. O štyri roky neskôr, t.j. v r. 1952 sa na hrách objavili aj pretekári z Holandska, a tak sa zrodilo medzinárodné hnutie známe pod názvom medzinárodné stoke-mandevillské hry vozičkárov, považované za predchodcu paralympijských hier. Sir LudwigGuttmann, zakladateľ športu pre postihnutých, úspešne presadil svoju koncepciu paralympijských hier v r. 1960 (Rím) a v r. 1976 aj svoju koncepciu zimných paralympijských hier. Od r. 1960, kedy sa konali olympijské a paralympijské hry v Ríme, došlo k prudkému rozvoju paralympijských hier. • Prvé zimné paralympijské hry majú svoj pôvod v Örnsköldsvikských hrách vo Švédsku, ale až zimné paralympijské hry v Tignes/Albertville v r. 1992 sa poriadali na tom istom mieste ako zimné olympijské hry. Tieto zimné paralympijské hry boli zároveň posledné, ktoré sa konali v tom istom roku ako letné paralympijské hry. Po nich sa olympijský cyklus posunul o dva roky tak, aby sa PH a ZPH po vzore OH a ZOH striedali s rozdielom dvoch rokov. Slovenskí paraolympionici: Sluka Anton, Ambróz Jozef, Hutka Július, Kolačkovský Pavol, Zaťko Andrej, Riapoš Ján, Kánová Alena, Škuliba Silvester, Mikulášiková Viera, Holík Norbert, Čupka Martin, Krivoš Martin, Dudáš Radomír, Kopčík Štefan, ...
