UP2YOUTH SEMINAR BRUSSELS MAR EC 2009

1. Informáciu o projekte CIVIC WEB na workshope SPAEDS Metodologické problémy výskumu mládeže 25.3.2009(IUVENTA,Bratislava) Predniesla Andrea Miklovičová (LAURA) UP2YOUTH SEMINAR BRUSSELS MAREC 2009 Dr. Shakuntala Banaji Centre for the Study of Children, Youth and Media, Institute of Education, University of London European Union, Framework 6

2. Mladí ľudia, internet a občianska participácia Zo zdrojov Európskej únie, Framework 6 Koordinátor: Institute of Education, University of London, UK Partneri • Lund University, Švédsko • Universiteit van Amsterdam, Holandsko • Central European University Budapest, Maďarsko • Universidad Autonoma de Barcelona, Španielsko • University of Ljubljana, Slovinsko • Istanbul BILGI University, Turecko Tím Veľkej Británie: Shakuntala Banaji, David Buckingham, Liesbeth De Block • V CENTRE ZÁUJMU • Preskúmať možnosť využitia internetu v rozvoji občianskej a politickej participácie mladých ľudí (15-25). • „občianske“ web stránky vlády, mimovládnych organizácií, aktivistických skupín, sociálnych sietí, jednotlivcov na lokálnej, národnej aj medzinárodnej úrovni. • Tvorcovia aj užívatelia týchto stránok

3. Kontext European Union, Framework 6 • „Nedostatok demokracie“’ – mladí ľudia sú apatickí voči politike a občianskej spoločnosti – chcelo by to nové formy politiky a občianskej angažovanosti? • Znovu zapojiť mladých ľudí: poskytnúť iné príležitosti, aby sa zapojili do verejného života. • Potenciál, ktorý v sebe majú new media: „občianstvo cez internet“ (networked citizenship)alebo len „virtuálny ošiaľ“(cyber-hype)? Úloha web stránok v občianskych a politických organizáciách. • V akom vzťahu je online participácia voči offline participácii? A prvom rade – čo považujeme za občiansku participáciu? Klikanie na online petíciu alebo anketu? Oslobodzovanie zvierat z testovacích laboratórií? Účasť vo voľbách?Môžeme ultrapravicové skupiny považovať za občianske?

4. Výskum pokrývajúci užívateľov vo veku 15-25 rokov (vzorka asi 400 užívateľov v každej krajine) a skupinové rozhovory(približne 50 účastníkov v každej krajine, 2-4 hodiny na skupinu)Interview s tvorcami webov (12-15 hĺbkových rozhovorov, každý 1-4 hodiny.)Textuálna analýza: výskumy na národnej úrovni (80 webov z každej krajiny) a prípadové štúdieobčianskych webov pre mládež. (6-8 v každej krajine)- Kvalitatívna analýza poznatkov z rozhovorov- Semiotická analýza webstránok z viacerých aspektov- Kontextová analýza štatistických dát- na pozadí občianskych tradícií a politickej histórie danej krajiny METÓDY

5. Trojčlenný prístup vo výskume

6. Bežné názory o mladých ľuďoch, politike a internete? • „Napriek aktívnemu záujmu a snahám o zaangažovanie mladých ľudí do veľkej politiky, oni na ňu nereflektujú, pretože im nevyhovuje stranícky aparát, štýl diskusie, a formálnosť komunikácie.Štúdie o tom, ako mladí ľudia využívajú médiá však ukazujú, že majú mediálnu gramotnosť na vysokej úrovni. (napr. Livingstone & Bovill, 1999) • „Dokument britskej vlády o politike elektronickej demokracie (United Kingdom Cabinet Office, 2002) zdôrazňuje, že je treba viac zaangažovať mladých ľudí a podčiarkuje, že viac ako 80% 16-24 ročných má prístup k internetu. Dokument vidí internet ako médium nielen pre zábavu a vzdelávanie, ale aj ako nástroj pre zapojenie do demokratických procesov spoločnosti. (Macintosh a kol., 2003: 44-45) Ak dáte k sebe dvoch odlišných ľudí alebo predmety, ... určite sa navzájom ovplyvnia...

7. Tri pohľady na online občianske priestory pre mládež (a o ich neúspechu u mladých ľudí) • Mladí ľudia vo všeobecnosti majú radi internet, ale odpudzuje ich slabá úroveň dizajnu občianskych webov ich – teda do tvorby dizajnu treba zapojiť mladých. (napr., Macintosh a kol., 2003) • Mladí ľudia majú radi web 2.0 aj sociálne siete, ale neinteraktívne nástroje na občianskych stránkach nemajú takú príťažlivosť ako online hry atď, takže interaktivita webov zodpovedá občianskej angažovanosti (napr., Montgomery and Gotleib-Robbles, 2006) • Mladí ľudia dokážu úžasné, kreatívne veci na internete a v digitálnej kultúre, ak nie sú cenzúrovaní a majú dostatok finančných zdrojov. Ale príliš „stiesnená“ demokracia v občianskych organizáciách ich odpudzuje: teda treba zriadiť priestory financované vládou, ktoré by neboli cenzorované, vyznačovali by sa kreatívnosťou, dobrodružnosťou a horizontálnou aj vertikálnou komunikáciou. (napr., Coleman, 2008)

8. Občianske stránky pre mládež vo Veľkej Británii V našom výskume sme zistili, že z 10 interaktívnych nástrojov (blogy, wiki, fóra, share-it, písanie článkov, pod-casts, chat, video-upload, komentáreavatarya i.) väčšina stránok zo vzorky 80, má koeficient 2.8 týchto nástrojov a mnohé majú menej. ALE – ak by mali všetky stránky tieto nástroje, ovplyvnilo by to občiansku participáciu v podstatnej miere?

9. Unicef Youth Voice • Fotky, foto-denníky, videá,informačné články, zopár hier, dvaja dobrovoľníci a traja zamestnanci na čiastočný úväzokv tíme, financovanie z materskej organizácie • Odvoláva sa na mládežnícku solidaritu vo všeobecnosti, túžbu posplnomocnení (‘empowerment’); nadčasový boj proti chudobe, koncepcie globálneho občianstva, prianie „zmeniť svet“ a bojovať za práva druhých • Oslovuje užívateľa zásadovým, kvázi-inštitucionálnym jazykom Globálnej britskej charity, ale odľahčeným, priateľským, vľúdnym štýlom – čo je späté s ethosom materskej organizácie

10. Muslim youth.net • Fóra, diskusie, chat, možnosť písať vlastné články, 70 nadšených dobrovoľníkov, moderátori, malý mládežnícky tím, každý rok hľadajú zdroje financií • Odvoláva sa na osobné záujmy špecifického segmentu populácie v špecifickom historickom momente, keď si médiá na Západe osvojili určitý prístup k tejto realite – napáda tento prístup a protestuje proti rétorike komunity complicates mass media discourses, challenges community rhetoric • Prihovára sa užívateľovi rozmanitými aj protirečivými hlasmi – konzervatívnymi aj liberálnymi, radikálnymi aj sekulárnymi, náboženskými, prevažne mládežníckymi ale aj dospelými, humornými aj vážnymi, nahnevanými aj miernymi...

11. Príklady výsledkov prípadovej štúdie Unicef Youth Voice Oslovuje publikum rýchlymi, jednoduchými, zrozumiteľnými obrázkami, vizuálnymi linkami, videami z ich práce, hrami, možnosťami zapojiť sa do offline podujatí a dobrovoľníctva Zdá sa však, že zmysel pre nespravodlivosť a splnomocnenie vo všeobecnosti nedokáže viesť k dlhodobej participácii. Okrem prípadov, keď sú užívatelia už zapojení do diania v tejto oblasti a chcú sa v nej profesijne angažovať. Tím tvorcov chce osloviť práve túto skupinu. MuslimYouth.net • Oslovuje publikum dlhodobým emocionálnym vkladom do diskusie o ich komunite, identite a spoločenských otázkach • Emócia/politika stránky vychádza organicky zo záujmov užívateľov • Početné a nepretržité ponuky zapojiť sa dobrovoľnícky do offline aj online občianskych aktivít a diskusií. • Užívateľov motivuje, • že môžu publikovať svoje názory, dostávajú odpovede, že sa môžu vyjadriť po svojom a písať svoje názory bez strachu z cenzúry a odplaty.Motivuje ich aj to, že sa môžu zapojiť do tvorby stránky či linky dôvery pre mladých moslimov, vyškoliť sa na kurzoch, stretnúť mladých ľudí z iných prostredí...

12. VŠEOBECNÉ ZÁVERY • Väčšina mladých ľudí nechodí na občianske weby preto, že majú interaktívne prvky alebo prvky sociálnych sietí. Aj tie jednoduchšie stránky môžu spĺňať účel, ak dokážu osloviť kľúčovými lokálnymi/globálnymi problémami alebo otázkami identity. • Užívateľov mládežníckych občianskych stránok motivuje zložitý komplex historických, sociálnych, interaktívnych, technologických, komunikačných pedagogických a ideologických prvkov. • Priestory vyznačujúce sa demokratickým prístupom zvyčajne vyžadujú viac kreativity, času a vytrvalosti od ich tvorcov na úrovni off aj on line, ako aj stabilný prísun financií, čo nie je vždy jednoduché zabezpečiť.

13. Z výsledkov vyberáme: • Je pomýlené nazdávať sa, že ak obsah občianskych webov neuspokojí očakávania mladých ľudí, vrátia sa tam kvôli technologickým vymoženostiam. Občianske diskusie často prebiehajú na stránkach, ktoré nie sú priamo občianske (hudba, hry, futbal...) • Offline a online aktivity spolu súvisia:mladí ľudia chcú, aby ich brali vážne – a to aj v štýle, obsahu, dizajne a príležitostiach (ale bez nátlaku) zapojiť sa do online aj offline akcií. • Aktívne občianstvo online ich musí napĺňať emotívne aj intelektuálne, inak sa mladí či dospelí demotivujú: kľúčovým motivačným faktorom je kto počúva, keď sa niekto zapojí do diskusie/aktivity a štýl odpovede, ktorý potom dostane.

14. Na záver vám položím otázku 20 ročnej ženy z Manchestru: „ Skutočne vlády v Európe a EÚ chcú, aby sa mladí ľudia stali aktívnymi a kritickými občanmi, verejne spochybňovali televízne správy,zaplavili univerzitné webstránky protestmi proti poplatkom, demonštrovali na uliciach za Irak alebo robili živé reťaze na letiskách proti globálnemu otepľovaniu? Alebo z nás chcú mať „dobrých skromných občanov“, ktorí chodia denne do školy, potom zoberú hocijakú prácu, ktorá sa im ponúkne – a vždy všetko prijmú tichučko bez námietok? Chcú, aby sme boli spokojní, že „máme právo voliť, takže od demokracie viac už nemôžeme žiadať?“ Prosím, opýtajte sa ich!“ Vďaka za pozornosť!

15. Čo výskum obnáša:A) Analýza 80 web stránok • Štúdium reportov a materiálov z www. civicweb.eu • Preklad dotazníkov (8h) • Zmapovanie webov, výber 80 občianskych stránok so zameraním na mládež (22 h) • Každý web individuálne zhodnotiť (40 h) • Kvalitatívna analýza (16 h) • Bonus – web stránky vo vzťahu k sociálnym sieťam • Sociálne siete ako fenomén – národné občianske skupiny v rámci sociálnych sietí (Facebook) • Vypracovanie dokumentu – reportu (24 h) • Supervízia (4 h) • Preklad reportu do angličtiny

16. Čo výskum obnáša:B) Rozhovory s užívateľmi • Štúdium reportov a materiálov z www. civicweb.eu • Preklad štruktúry individuálnych a skupinových rozhovorov • 400 individuálnych rozhovorov/dotazníkov • 20 skupinových rozhovorov (každý asi 2 h) • Transkripcie (asi 2000 strán) • Analýza a záverečná správa

17. Čo výskum obnáša:C) Hĺbkové rozhovory s tvorcami webov • Štúdium reportov a materiálov z www. civicweb.eu • 12-15 rozhovorov, každý 2-4 hodiny • Transkripcie • Analýza • Vyhodnotenie – report

18. Záverečná správa a jej preklad