Dôsledky nesprávneho stravovania a nesprávnej výživy u detí a mládeže

1. Dôsledky nesprávneho stravovania a nesprávnej výživy u detí a mládeže MUDr. Jana Nováková, PhD. Úrad verejného zdravotníctva SR Bratislava Slovenská republika

2. Správna výživa sa významnou mierou podieľa na zdravotnom stave obyvateľstva, je základným predpokladom zdravého vývoja človeka a hlavnou podmienkou prevencie a liečby najvýznamnejších ochorení. • Znaky nesprávnej výživy detí a mládeže • vysoký energetický príjem - vysoko kalorická strava, bohatá na tuky, rafinovaný cukor a živočíšne proteíny, v kombinácii s nízkou fyzickou aktivitou celková energetická nerovnováha  zdravotné riziká (obezita, cukrovka, srdcovocievne ochorenia, vysoký tlak, rakovina - prsníka, hrubého čreva/konečníka, maternice, žlčníka, obličiek a adenokarcinóm pažeráka, prostaty) vysoko kalorická strava je v praxi je následkom konzumácie mlieka a mliečnych výrobkov s vysokým obsahom tuku, prevažne bielych druhov chleba a pečiva, veľkého množstva údenín, resp. ďalších priemyslovo spracovaných potravín s vysokým obsahom soli

3. nedostatočná konzumácia zeleniny, ovocia, rýb a v dôsledku toho o nedostatočný príjem vitamínov, minerálnych látok (vitamín C, vápnik, železo) a vlákniny nesprávny stravovací režim detí a mládeže spočívajúci najmä vo vynechávaní raňajok, večerí a v konzumácii nekompletného obeda, resp. konzumácii obeda v neskorých popoludňajších hodinách presun maxima energetického príjmu do večerných hodín  obezita

4. Dôsledky nesprávnej výživy detí a mládeže • skoré prejavy - poruchy rastu a vývoja, vznik tučnoty, výskyt zubného kazu, častejšie infekcie a chudokrvnosť • neskoré prejavy - vznik srdcovo-cievnych ochorení (arterioskleróza, vysoký krvný tlak, srdcový infarkt, cievne mozgové príhody a ich komplikácie), ako dôsledok nadmernej hmotnosti a vyššieho obsahu tukových látok v krvi, vznik cukrovky a postihnutie kostí a zubov • výskyt predčasných úmrtí – ako dôsledok nesprávnej výživy v kombinácii s nesprávnym spôsobom života

5. nedostatočný príjem pre život dôležitých látok – ako dôsledok výkyvov vo výžive detí a mládeže (reštrikčné výživové režimy – diéty) • skutočne deficientný stav vo výžive je v civilizovanom svete vzácnosťou • vyskytujú sa hraničné stavy – napr. rodiny s reštrikčnou diétou (omylom ju pokladajú za správnu), anorexia + bulimia (často v kombinácii) – výskyt klesá do nižších vekových skupín

6. najčastejšie malnutricie v detskom veku: • nedostatok vit. D – vedie ku zníženiu vstrebávania Ca2+ fosfátov z čreva demineralizácia kostí (rachitis); vďaka preventívnemu podávaniu vit. D je rachitída u nás prakticky eradikovaná, výnimočne sa objavuje v sociálne neadaptívnych skupinách – vyhýbajú sa kontrolám nedostatok vit. C (treba ho dodávať potravou), niekedy chýba u detí medzi 6. – 12. mes., ak sú kŕmené výživou bez ovocných štiav, resp. aj vo vyššom veku, ak deti odmietajú jesť ovocie a zeleninu nedostatok železa (je súčasťou hemoglobínu)  hypochromná anémia; je zisťovaná u detí, ktoré nejedia mäso, ryby, vajcia, vnútornosti a zeleninu

7. epidemicky sa šíri obezita - je výsledkom chronickej energetickej nerovnováhy a je nezávislým rizikovým faktorom rakoviny, hlavne rakoviny maternice, obličiek a žlčníka

8. Ukazovatele nutrično-zdravotného stavu mladej generácie • nadhmotnosť (vrátane obezity) u detí nie je až taký problém, ako sa niekedy prezentuje v médiách (v súčasnosti postihuje asi 12 - 13 % detí a mládeže) • výskyt málokrvnosti nie je častý (cca 18-28 % detí a mládeže) • nízky prívod vitamínu C – cca 30-40 % detí a mládeže • výskyt zvýšenej hladiny celkového cholesterolu a výskyt zníženej hladiny HDL cholesterolu (pôsobí protiskleroticky a preto je nebezpečná jeho nízka hladina) • výskyt vysokej hladiny neutrálnych tukov (ukazuje vyššie riziko vzniku aterosklerózy)

9. Aké kroky treba realizovať v spotrebe živín, aby SR dosiahla výživové ciele stanovené pre Európu WHO? (POVO SR) • zvýšiť spotrebu komplexných sacharidov, teda predovšetkým zdrojov škrobu • znížiť spotrebu sacharózy (vysoký prívod sacharózy je však súčasný problém všetkých vyspelých krajín) • príjem bielkovín - znížiť na 10-11 % (súčasný príjem zodpovedá odporúčaniam SZO, podľa súčasných názorov by však bolo vhodné ich podiel na energetickom príjme znížiť • výrazne znížiť prívod celkových tukov (vysoký prívod tukov je najvýznamnejší negatívny jav v našej výžive) • znížiť prívod cholesterolu a soli a zvýšiť prívod vlákniny

10. Záver • spoločné stravovanie detía mládeže možno považovať za nástroj riadenia procesu ozdravenia výživy mladej generácie • v prípade, že sa spoločné stravovanie bude riadiť výživovými cieľmi stanovenými WHO, môže významnou mierou prispieť k zlepšeniu zdravotného stavu populácie, vrátane • prevencie výskytu viacerých tzv. civilizačných ochorení – hlavne srdcovocievnych a niektorých nádorovýchochorení so závažnými zdravotnými, celospoločenskými a ľudskými dopadmi

11. Náš cieľ: šťastné a zdravé deti ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ