SCHOPNOSTI INTELIGENCIA

1. SCHOPNOSTIINTELIGENCIA Schopnosti Teórie inteligencie Meranie inteligencie Variácie v inteligencii Inteligencia a dedičnosť IQ a školský prospech

2. Čím je určený výkon?(Cattel, 1971) výkon • neintelektové faktory • (motivácia, nálada, únava...) • centrálne • (mentálne) schopnosti • lokálne schopnosti (vlastnosti • zmyslových orgánov a motoriky) • inštrumentálne štruktúry • (učením získané zručnosti...)

3. Schopnosti Schopnosti – dispozície k určitému výkonu, učením rozvinuté vrodené predpoklady pre výkony určitého druhu Delenie schopností: a) všeobecné b) špecifické J.P. Guilford: 1. senzorické (percepčné) – vizuálna farebná citlivosť, senzitivita na zvuky, zmysel pre rovnováhu, hodnotenie vzdialenosti, videnie pohybu... napr. 2. psychomotorické – sila, zrýchlenie, presnosť, koordinácia pohybov, obratnosť.. 3. intelektové– pamäť, poznávanie, konvergentné a divergentné myslenie, hodnotenie...

4. INTELIGENCIA • komplexný fenomén rôzne chápaný v rôznych kultúrach • všeobecná schopnosť poznávania Rôzne významy – napr. A.Ch. a H.B. English: - schopnosť efektívne riešiť úlohy vyjadrujúce abstrakciu - schopnosť učiť sa - schopnosť adaptovať sa na nové situácie Boring: inteligencia je to, čo merajú inteligenčné testy Užšie poňatie - i. = spôsobilosť abstraktne myslieť Širšie poňatie - i. = účelové správanie sa Doposiaľ neexistuje jednotne uznávaná teória inteligencie

5. Teórie inteligencie: - problém, či je inteligencia všeobecnou schopnosťou, alebo či sa skladá z viacerých zložiek... • Faktorové koncepcie inteligencie • Systémové koncepcie inteligencie • Vývinové koncepcie inteligencie(J. Piaget, L. S. Vygotský a J. Bruner) ... a ďalšie

6. Faktorové koncepcie inteligencie Ch.E. Spearman: - dvojfaktorový model inteligencie • g - faktor - všeobecná rozumová schopnosť, schopnosť vyvodzovať vzťahy • s – faktory – špecifické činitele, týkajú sa osobitných schopností a špeciálneho nadania

7. L. L. Thurstone – viacfaktorový model inteligencie – primárne existujú určité špecifické intelektové - mentálne schopnosti • slovné porozumenie • slovná plynulosť • numerická schopnosť • priestorová predstavivosť • percepčná ostrosť • pamäť 7) usudzovanie

8. R.B. Cattel - hierarchický model inteligencie - 2 hlavné faktory všeobecnej inteligencie → 1) fluidná inteligencia 2) kryštalická inteligencia 1) Fluidná inteligencia – schopnosť zvládať, adaptovať sa na nové situácie – obsahuje procesy ako uvažovanie, osvojovanie si pojmov, vyvodzovanie záverov, narábanie s abstrakciami... – kognit. flexibilita - vrodená, základná biologická kapacita jednotlivca nezávislá od vzdelania - vrchol – 20 rokov  postupný pokles

9. 2) Kryštalická inteligencia - komplex znalostí, zručnosti a stratégií získaných používaním fluidnej inteligencie - získaná – súbor naučených poznatkov  konečný produkt fluidnej inteligencie + vzdelania - závislosť od podnetnosti prostredia – kultúrnych podmienok, úrovne vzdelania...) - pomerne stála, počas života sa zvyšuje, klesá pomalšie ako fluidná

10. Systémové koncepcie inteligencie • komplexnejší prístup k problému inteligencie  systémové modely (odraz rôznorodosti mentálneho fungovania človeka - H. Gardner. R.J. Sternberg)  H. Gardner - neexistuje jedna, ale niekoľko rôznych, nezávislých inteligencií – každá má svoje vlastné biologické základy a jedinečný spôsob fungovania

11. Howard Gardner - teória viacnásobnej inteligencie 1) jazyková (lingvistická) 2) logicko-matematická 3) priestorová 4) muzikálna 5) telesno-pohybová 6) interpersonálna 7) intrapersonálna 8) prírodovedná spirituálna a existenciálna

12. Jazyková (lingvistická) inteligencia – zručnosť v jazykovej produkcii a využívaní jazyka Logicko – matematická i.- zručnosti v riešení problémov, v logickom myslení, .. Priestorová inteligencia – zručnosť spracovávať informácie vzťahujúce sa na priestorové konfigurácie – Muzikálna (hudobná) i. – schopnosť vytvárať a vnímať rytmus, výšky tónov, ich farbu, formy hudobných útvarov...

13. Telesno – pohybová i. – schopnosť využívať vlastné telo v rôznych úlohách, .. Interpersonálna i. – zručnosť jednať s ľuďmi, vytvárať vzťahy, rozvíjať ich, efektívne riadiť komunikáciu Intrapersonálna i. – schopnosť poznania seba samého – vlastných pocitov, motívov, vlastností, schopností... a schopnosť riadiť sa ním v správaní Prírodovedná i. – schopnosť rozpoznávať prírodné deje, určovať napr. rastlinné a živočíšne druhy Zvažovanie možnosti existencie spirituálnej a existenciálnej inteligencie

14.  každá osoba má všetky druhy inteligencie, ale ich profil je u každého jedinečný  každá inteligencia sa môže rozvíjať a u väčšiny dosahuje priemernú úroveň  inteligencie nefungujú izolovane, zvyčajne vzájomne spolupracujú  každá inteligencia sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi

15. R.J. Sternberg- triarchická teória inteligencie • Inertná inteligencia – preukazuje sa IQ testom a testami akademických schopností B)Úspešná inteligencia – potrebná na dosiahnutie dôležitých cieľov = jednota 3 aspektov: Analytická inteligencia Kreatívna inteligencia Praktická inteligencia

16. Emocionálna inteligencia (P. Salovay, J. Mayer...D. Goleman) - prepojenie interpersonálnej a intrapersonálnej inteligencie - je súhrnom nonkognitívnych charakteristík osobnosti, ktoré určujú emocionálnu zrelosť osobnosti (emócie, senzualita, motivačný systém, hodnotové zameranie, celková štýl zvládania stresu, záťaže, frustrácie...) (M. Zelina)

17. Zahŕňa viacero čiastkových schopností: • poznanie vlastných emócií • zaobchádzanie s vlastnými emóciami • zručnosti a návyky vytyčovať si adekvátne ciele, vytrvať pri ich realizácii, motivácia seba samého, životný režim a štýl v súlade s cieľmi • empatia • sociálne a komunikačné zručnosti • kladné sebahodnotenie

18. Meranie inteligencie Inteligenčné testy 1. testy – A.Binet a T. Simon (1905) • testové položky  rozlišovanie úspešných a neúspešných • obtiažnosťou zodpovedajú určitému veku • pre porovnávanie zavedené pojmy chronologický a mentálny vek (CHV, MV) • W. Stern – zaviedol pojem IQ (miera inteligencie, ktorá zohľadňuje individuálny a chronologický vek) MV IQ = x 100 CHV - v súčasnosti – deviačné skóre (vyjadruje odchýlku od priemeru osôb tej istej vekovej skupiny)

19. Testové skóre – normálne rozloženie (M=100, SD=15) - 50% populácie má IQ 100 alebo nad 100 - 50% populácie má IQ 100 alebo pod 100 - 60% populácie má IQ medzi 85 a 115 - 95% populácie má IQ medzi 70 a 130 Druhy inteligenčných testov – individuálne a skupinové - verbálne a neverbálne (performačné) Pr. Wechslerove inteligenčné škály (WAIS) • meranieverbálnej aj názorovej inteligencie Ravenove progresívne matice

20. 0 – 20 hlboká mentálna retardácia(idiocia) sociálne ústavy 20 – 34 ťažkámentálna retardácia(imbecilita) soc. ústavy, špeciálne školy (v min.pomocné školy) 35 – 49 stredne ťažkámentálna retardácia(imbecilita) špeciálne školy (v min. osobitné š.) 50 – 69 ľahká mentálna retardácia(debilita) špeciálne školy(osobitné š.) 70 – 85 hraničné pásmo mentál. defektu (za hranicu subnormy sa považuje najčastejšie hodnota IQ = 75) 85 – 90 ľahký podpriemer (spomalený vývin, ťažko chápajúci...) 90 –110 priemer, pásmo normy,110 –120 ľahký nadpriemer, bystrí120 - 130 nadpriemer, vyššia inteligencia 130 a vyššie – vysoký nadpriemer, veľmi vysoká inteligencia nad 140 génius IQ pod 50 u dospelých  invalidita

21. Medzinárodná klasifikácia ochorení WHOMentálna retardácia (F70 - F79) • Ľahká mentálna retardácia IQ 50 – 69 (F70) • Stredne ťažká mentálna retardácia IQ 35-49 (F71) • Ťažká mentálna retardácia IQ 20 – 34 (F72) • Hlboká mentálna retardácia IQ nižšie než 20 (F73) • Iná mentálna retardácia (F78)– keď sa stupeň postihu ťažko určuje (výskyt ďalších senzor. a somat. poškodení) • Nešpecifikovaná mentálna retardácia (F79) – ťažké diagnostikovanie – iné príčiny ako poškodenie mozgu (soc. zanedbanosť, nepodnetné prostredie, zmyslové poruchy...) • Hraničné pásmo – IQ 85 – 70 (nepovažuje sa za mentálne postihnutie)

22. Flynnov efekt James Flynn • postupný nárast IQ (fluidná inteligencia) v populácii o 3 body za 10 rokov (zisťované od roku 1930) - spochybnenie nemennosti IQ ??? Vysvetlenia: • vplyv kvalitnejšieho vzdelávania, vzdelanostnej úrovne rodiny, kvalitnejšia výživa, nižšia chorobnosť • vyššie nároky prostredia v ktorom žijeme, vplyv komunikačných technológií... ??? • vyššia oboznámenosť ľudí s typom úloh používaných v inteligenčných testoch

23. Mentálna retardácia (v minulostioligofrenia, slaboduchosť, slabomyseľnosť) Z všetkých prípadov 80 - 90% ľahšie formy (pásmo IQ55 – 69), 10 - 15% ťažšie Príčiny: • hlboká a ťažká mentálna retardácia (idiocia) + stredná mentálna retardácia (imbecilita) - 40% poškodenie zárodku 20% perinatálne poruchy 15% následky infekcie • ľahká mentálna retardácia (debilita) – genet. príčiny (variabilita IQ) Konkrétne patologické vplyvy: • vrodené metabolické poruchy • chromozomálne abnormity • infekcie • jadrový ikterus • toxické látky – fajčenie, alkoholizmus, drogy, lieky,.. RTG žiarenie • hypoxia, nitrolebné krvácanie • nezdravé, nevhodné životné podmienky

24. Veľmi vysoká inteligencia Termanov longitudinálny výskum a McCandlessov výskum intelektovo nadaných – shrnutie výsledkov: (1500 osôb, vek – 13 – 19 rokov, IQ nad 135) Deti: • telesne zdatné, krajšie, vyššie, silnejšie, väčšia pôrodná váha, • skoro rozprávali, úspešné v škole, tvorivé, sebadôvera, nižšia úzkostnosť Dospelí: • menej suicídií a psychických ochorení • úspechy v povolaní, vytrvalí, realistické a jednoznačné ciele • spokojnosť s rodinným životom • ich deti priemerné IQ = 133 →prostredie, emočné a sociálne pozadie významne vplývajú na realizáciu intelektového potenciálu

25. Dôležité pojmy: - nejednotnosť – niekedypoužívané N a T ako ekvivalenty Nadanie - súbor vloh → predpokladová zložka • veľmi vysoký talent • skôr všeobecné intelektové predpoklady Talent - rozvinutý súbor schopností, který umožňuje dosaženie vynikajúcich výsledkov v 1 alebo viacerých oblastiach → výkonová zložka Genialita – najvyšší stupeň nadania (IQ nad 140)

26. Charakteristika nadaného dieťaťa • zvedavosť • pamäť • vysoký stupeň intelektových schopností • jazyková zdatnosť • zrýchlený vývin • pozornosť a koncentrácia • sociálna zrelosť • intelektuálne záujmy • zmysel pre humor • aktivita

27. Problémové prejavy nadaných • hyperaktivita • perfekcionizmus • supersenzitívnosť • denné snenie • netolerancia autority • netolerancia k rutinným činnostiam • problémy v sociálnych kontaktoch

28. Štúdia detí s IQ nad 180 (výskyt 1:1 000 000) Lety Hollingworth(1886-1939) • vyžadujú dostatočne náročné a zaujímavé úlohy • majú sklony k bláznovstvu • potrebujú podporu, aby sa vyvarovali negatívnym postojom k autoritám • je potrebné zabrániť im, aby sa nestali pustovníkmi • je potrebné sa usilovať, aby sa vyvarovali sklonom k šikane

29. Inteligencia a dedičnosť(Bouchard et al., 1990 – zhrnutie viacerých štúdií)

30. Texaská adopčná štúdia J.C. Loehlina (1989) • skúmanie inteligencie detí daných k adopcii (skoro po narodení), ich biologických matiek, adoptívnych rodičov a súrodencov • fáza 3 – 14 rokov detí – významný štatistický vzťah medzi inteligenciou detí, ich biologickou matkou aj adoptívnymi rodičmi a nevlastnými súrodencami • fáza + 10 rokov – deti sa „nepodobajú“ adoptívnym rodičom, ale zostáva významný korelačný vzťah ich IQ s biologickou matkou obhajoba genetických vplyvov na intelekt

31. Retrospektívne štúdie B. Blooma • skúmal 120 významných osobností športu, umenia, vedy Čo prispelo k ich osobnému úspechu? • ranná identifikácia a podpora talentu rodičmi • rodičia boli kompetentní pri vedení k rozvoju talentu • rodičia boli dobrým vzorom v sledovaní vytýčených cieľov podpora významu sociálnych vplyvov na rozvoj talentu

32. Záver • odhad miery dedičnej podmienenosti inteligencie – priemer – 50% (výsledok štúdia detí) • 20 - 30% variability inteligencie je dané rozdielnou podnetnosťou rodinného prostredia • vplyv genetických dispozícií na hodnotu všeobecnej inteligencie (g faktor) v priebehu života narastá (??? aj iné názory) • vplyv rodiny dôležitý v detstve – v dospelosti klesá → vplyv iných faktorov • vplyv genetických dispozícií najviac ovplyvňuje koncové časti normálneho rozloženia IQ, prostredie má dominantnú úlohu v oblasti priemerných hodnôt →

33. Vplyv inteligencie na úspešnosť v rôznych oblastiach života vplyv na oblasť práce aj vzťahov • všeobecná inteligencie ovplyvňuje profesijnú aj študijnú úspešnosť r = 0,30 – 0,50 • vplýva na voľbu partnera – rozumové schopnosti partnerov r = 0,50 = selektívny faktor (vplyv na klímu v rodine a kvalitu potomstva)

34. IQ a školský prospech Korelácie IQ a školského prospechu: ZŠ - 0,6 – 0,7 SŠ - 0,5 – 0,6 VŠ - 0,3 – 0,4 → s vekom stúpa význam ďalších činiteľov (motivácia, očakávanie, ambície, študijné návyky, záujmy, vôľa,...) - IQ najvyššie koreluje s prospechom z matematiky Učitelia nadhodnocujú: najmladšie deti v triede, deti nadšené, spolupracujúce, sebaisté

35. Literatúra: • BALCAR, K. 1983. Úvod do studia psychologie osobnosti. Praha: SPN, 231 s. • FONTANA, D. 1997. Psychologie ve školní praxi. Praha: Portál, 383 s. ISBN 80-7178-063-4 • RUISEL, I. 2000. Základy psychologie inteligence. Praha: Portál, ISBN 80-7178-425-7 • ŘÍČAN, P. 2010. Psychologie osobnosti. Obor v pohybu. Praha: Grada, 208 s. ISBN 978-80-247-3133-9 • VÁGNEROVÁ, M. 2010. Psychologie osobnosti. Praha: UK v Prahe, Karolinum, 467 s. ISBN 978-80-246-1832-6 • VESELSKÝ, M. 2008. Pedagogická psychológia 2. Teória a prax. Bratislava: Univerzita Komenského Bratislava, 168 s. ISBN 978-80-223-2456-4