1 / 35

SCHOPNOSTI INTELIGENCIA

SCHOPNOSTI INTELIGENCIA. Schopnosti Teórie inteligencie Meranie inteligencie Variácie v inteligencii Inteligencia a dedičnosť IQ a školský prospech. Čím je určený výkon? (Cattel, 1971). výkon. neintelektové faktory (motivácia, nálada, únava...). centrálne (mentálne) schopnosti.

jiro
Download Presentation

SCHOPNOSTI INTELIGENCIA

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. SCHOPNOSTIINTELIGENCIA Schopnosti Teórie inteligencie Meranie inteligencie Variácie v inteligencii Inteligencia a dedičnosť IQ a školský prospech

  2. Čím je určený výkon?(Cattel, 1971) výkon • neintelektové faktory • (motivácia, nálada, únava...) • centrálne • (mentálne) schopnosti • lokálne schopnosti (vlastnosti • zmyslových orgánov a motoriky) • inštrumentálne štruktúry • (učením získané zručnosti...)

  3. Schopnosti Schopnosti – dispozície k určitému výkonu, učením rozvinuté vrodené predpoklady pre výkony určitého druhu Delenie schopností: a) všeobecné b) špecifické J.P. Guilford: 1. senzorické (percepčné) – vizuálna farebná citlivosť, senzitivita na zvuky, zmysel pre rovnováhu, hodnotenie vzdialenosti, videnie pohybu... napr. 2. psychomotorické – sila, zrýchlenie, presnosť, koordinácia pohybov, obratnosť.. 3. intelektové– pamäť, poznávanie, konvergentné a divergentné myslenie, hodnotenie...

  4. INTELIGENCIA • komplexný fenomén rôzne chápaný v rôznych kultúrach • všeobecná schopnosť poznávania Rôzne významy – napr. A.Ch. a H.B. English: - schopnosť efektívne riešiť úlohy vyjadrujúce abstrakciu - schopnosť učiť sa - schopnosť adaptovať sa na nové situácie Boring: inteligencia je to, čo merajú inteligenčné testy Užšie poňatie - i. = spôsobilosť abstraktne myslieť Širšie poňatie - i. = účelové správanie sa Doposiaľ neexistuje jednotne uznávaná teória inteligencie

  5. Teórie inteligencie: - problém, či je inteligencia všeobecnou schopnosťou, alebo či sa skladá z viacerých zložiek... • Faktorové koncepcie inteligencie • Systémové koncepcie inteligencie • Vývinové koncepcie inteligencie(J. Piaget, L. S. Vygotský a J. Bruner) ... a ďalšie

  6. Faktorové koncepcie inteligencie Ch.E. Spearman: - dvojfaktorový model inteligencie • g - faktor - všeobecná rozumová schopnosť, schopnosť vyvodzovať vzťahy • s – faktory – špecifické činitele, týkajú sa osobitných schopností a špeciálneho nadania

  7. L. L. Thurstone – viacfaktorový model inteligencie – primárne existujú určité špecifické intelektové - mentálne schopnosti • slovné porozumenie • slovná plynulosť • numerická schopnosť • priestorová predstavivosť • percepčná ostrosť • pamäť 7) usudzovanie

  8. R.B. Cattel - hierarchický model inteligencie - 2 hlavné faktory všeobecnej inteligencie → 1) fluidná inteligencia 2) kryštalická inteligencia 1) Fluidná inteligencia – schopnosť zvládať, adaptovať sa na nové situácie – obsahuje procesy ako uvažovanie, osvojovanie si pojmov, vyvodzovanie záverov, narábanie s abstrakciami... – kognit. flexibilita - vrodená, základná biologická kapacita jednotlivca nezávislá od vzdelania - vrchol – 20 rokov  postupný pokles

  9. 2) Kryštalická inteligencia - komplex znalostí, zručnosti a stratégií získaných používaním fluidnej inteligencie - získaná – súbor naučených poznatkov  konečný produkt fluidnej inteligencie + vzdelania - závislosť od podnetnosti prostredia – kultúrnych podmienok, úrovne vzdelania...) - pomerne stála, počas života sa zvyšuje, klesá pomalšie ako fluidná

  10. Systémové koncepcie inteligencie • komplexnejší prístup k problému inteligencie  systémové modely (odraz rôznorodosti mentálneho fungovania človeka - H. Gardner. R.J. Sternberg)  H. Gardner - neexistuje jedna, ale niekoľko rôznych, nezávislých inteligencií – každá má svoje vlastné biologické základy a jedinečný spôsob fungovania

  11. Howard Gardner - teória viacnásobnej inteligencie 1) jazyková (lingvistická) 2) logicko-matematická 3) priestorová 4) muzikálna 5) telesno-pohybová 6) interpersonálna 7) intrapersonálna 8) prírodovedná spirituálna a existenciálna

  12. Jazyková (lingvistická) inteligencia – zručnosť v jazykovej produkcii a využívaní jazyka Logicko – matematická i.- zručnosti v riešení problémov, v logickom myslení, .. Priestorová inteligencia – zručnosť spracovávať informácie vzťahujúce sa na priestorové konfigurácie – Muzikálna (hudobná) i. – schopnosť vytvárať a vnímať rytmus, výšky tónov, ich farbu, formy hudobných útvarov...

  13. Telesno – pohybová i. – schopnosť využívať vlastné telo v rôznych úlohách, .. Interpersonálna i. – zručnosť jednať s ľuďmi, vytvárať vzťahy, rozvíjať ich, efektívne riadiť komunikáciu Intrapersonálna i. – schopnosť poznania seba samého – vlastných pocitov, motívov, vlastností, schopností... a schopnosť riadiť sa ním v správaní Prírodovedná i. – schopnosť rozpoznávať prírodné deje, určovať napr. rastlinné a živočíšne druhy Zvažovanie možnosti existencie spirituálnej a existenciálnej inteligencie

  14.  každá osoba má všetky druhy inteligencie, ale ich profil je u každého jedinečný  každá inteligencia sa môže rozvíjať a u väčšiny dosahuje priemernú úroveň  inteligencie nefungujú izolovane, zvyčajne vzájomne spolupracujú  každá inteligencia sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi

  15. R.J. Sternberg- triarchická teória inteligencie • Inertná inteligencia – preukazuje sa IQ testom a testami akademických schopností B)Úspešná inteligencia – potrebná na dosiahnutie dôležitých cieľov = jednota 3 aspektov: Analytická inteligencia Kreatívna inteligencia Praktická inteligencia

  16. Emocionálna inteligencia (P. Salovay, J. Mayer...D. Goleman) - prepojenie interpersonálnej a intrapersonálnej inteligencie - je súhrnom nonkognitívnych charakteristík osobnosti, ktoré určujú emocionálnu zrelosť osobnosti (emócie, senzualita, motivačný systém, hodnotové zameranie, celková štýl zvládania stresu, záťaže, frustrácie...) (M. Zelina)

  17. Zahŕňa viacero čiastkových schopností: • poznanie vlastných emócií • zaobchádzanie s vlastnými emóciami • zručnosti a návyky vytyčovať si adekvátne ciele, vytrvať pri ich realizácii, motivácia seba samého, životný režim a štýl v súlade s cieľmi • empatia • sociálne a komunikačné zručnosti • kladné sebahodnotenie

  18. Meranie inteligencie Inteligenčné testy 1. testy – A.Binet a T. Simon (1905) • testové položky  rozlišovanie úspešných a neúspešných • obtiažnosťou zodpovedajú určitému veku • pre porovnávanie zavedené pojmy chronologický a mentálny vek (CHV, MV) • W. Stern – zaviedol pojem IQ (miera inteligencie, ktorá zohľadňuje individuálny a chronologický vek) MV IQ = x 100 CHV - v súčasnosti – deviačné skóre (vyjadruje odchýlku od priemeru osôb tej istej vekovej skupiny)

  19. Testové skóre – normálne rozloženie (M=100, SD=15) - 50% populácie má IQ 100 alebo nad 100 - 50% populácie má IQ 100 alebo pod 100 - 60% populácie má IQ medzi 85 a 115 - 95% populácie má IQ medzi 70 a 130 Druhy inteligenčných testov – individuálne a skupinové - verbálne a neverbálne (performačné) Pr. Wechslerove inteligenčné škály (WAIS) • meranieverbálnej aj názorovej inteligencie Ravenove progresívne matice

  20. 0 – 20 hlboká mentálna retardácia(idiocia) sociálne ústavy 20 – 34 ťažkámentálna retardácia(imbecilita) soc. ústavy, špeciálne školy (v min.pomocné školy) 35 – 49 stredne ťažkámentálna retardácia(imbecilita) špeciálne školy (v min. osobitné š.) 50 – 69 ľahká mentálna retardácia(debilita) špeciálne školy(osobitné š.) 70 – 85 hraničné pásmo mentál. defektu (za hranicu subnormy sa považuje najčastejšie hodnota IQ = 75) 85 – 90 ľahký podpriemer (spomalený vývin, ťažko chápajúci...) 90 –110 priemer, pásmo normy,110 –120 ľahký nadpriemer, bystrí120 - 130 nadpriemer, vyššia inteligencia 130 a vyššie – vysoký nadpriemer, veľmi vysoká inteligencia nad 140 génius IQ pod 50 u dospelých  invalidita

  21. Medzinárodná klasifikácia ochorení WHOMentálna retardácia (F70 - F79) • Ľahká mentálna retardácia IQ 50 – 69 (F70) • Stredne ťažká mentálna retardácia IQ 35-49 (F71) • Ťažká mentálna retardácia IQ 20 – 34 (F72) • Hlboká mentálna retardácia IQ nižšie než 20 (F73) • Iná mentálna retardácia (F78)– keď sa stupeň postihu ťažko určuje (výskyt ďalších senzor. a somat. poškodení) • Nešpecifikovaná mentálna retardácia (F79) – ťažké diagnostikovanie – iné príčiny ako poškodenie mozgu (soc. zanedbanosť, nepodnetné prostredie, zmyslové poruchy...) • Hraničné pásmo – IQ 85 – 70 (nepovažuje sa za mentálne postihnutie)

  22. Flynnov efekt James Flynn • postupný nárast IQ (fluidná inteligencia) v populácii o 3 body za 10 rokov (zisťované od roku 1930) - spochybnenie nemennosti IQ ??? Vysvetlenia: • vplyv kvalitnejšieho vzdelávania, vzdelanostnej úrovne rodiny, kvalitnejšia výživa, nižšia chorobnosť • vyššie nároky prostredia v ktorom žijeme, vplyv komunikačných technológií... ??? • vyššia oboznámenosť ľudí s typom úloh používaných v inteligenčných testoch

  23. Mentálna retardácia (v minulostioligofrenia, slaboduchosť, slabomyseľnosť) Z všetkých prípadov 80 - 90% ľahšie formy (pásmo IQ55 – 69), 10 - 15% ťažšie Príčiny: • hlboká a ťažká mentálna retardácia (idiocia) + stredná mentálna retardácia (imbecilita) - 40% poškodenie zárodku 20% perinatálne poruchy 15% následky infekcie • ľahká mentálna retardácia (debilita) – genet. príčiny (variabilita IQ) Konkrétne patologické vplyvy: • vrodené metabolické poruchy • chromozomálne abnormity • infekcie • jadrový ikterus • toxické látky – fajčenie, alkoholizmus, drogy, lieky,.. RTG žiarenie • hypoxia, nitrolebné krvácanie • nezdravé, nevhodné životné podmienky

  24. Veľmi vysoká inteligencia Termanov longitudinálny výskum a McCandlessov výskum intelektovo nadaných – shrnutie výsledkov: (1500 osôb, vek – 13 – 19 rokov, IQ nad 135) Deti: • telesne zdatné, krajšie, vyššie, silnejšie, väčšia pôrodná váha, • skoro rozprávali, úspešné v škole, tvorivé, sebadôvera, nižšia úzkostnosť Dospelí: • menej suicídií a psychických ochorení • úspechy v povolaní, vytrvalí, realistické a jednoznačné ciele • spokojnosť s rodinným životom • ich deti priemerné IQ = 133 →prostredie, emočné a sociálne pozadie významne vplývajú na realizáciu intelektového potenciálu

  25. Dôležité pojmy: - nejednotnosť – niekedypoužívané N a T ako ekvivalenty Nadanie - súbor vloh → predpokladová zložka • veľmi vysoký talent • skôr všeobecné intelektové predpoklady Talent - rozvinutý súbor schopností, který umožňuje dosaženie vynikajúcich výsledkov v 1 alebo viacerých oblastiach → výkonová zložka Genialita – najvyšší stupeň nadania (IQ nad 140)

  26. Charakteristika nadaného dieťaťa • zvedavosť • pamäť • vysoký stupeň intelektových schopností • jazyková zdatnosť • zrýchlený vývin • pozornosť a koncentrácia • sociálna zrelosť • intelektuálne záujmy • zmysel pre humor • aktivita

  27. Problémové prejavy nadaných • hyperaktivita • perfekcionizmus • supersenzitívnosť • denné snenie • netolerancia autority • netolerancia k rutinným činnostiam • problémy v sociálnych kontaktoch

  28. Štúdia detí s IQ nad 180 (výskyt 1:1 000 000) Lety Hollingworth(1886-1939) • vyžadujú dostatočne náročné a zaujímavé úlohy • majú sklony k bláznovstvu • potrebujú podporu, aby sa vyvarovali negatívnym postojom k autoritám • je potrebné zabrániť im, aby sa nestali pustovníkmi • je potrebné sa usilovať, aby sa vyvarovali sklonom k šikane

  29. Inteligencia a dedičnosť(Bouchard et al., 1990 – zhrnutie viacerých štúdií)

  30. Texaská adopčná štúdia J.C. Loehlina (1989) • skúmanie inteligencie detí daných k adopcii (skoro po narodení), ich biologických matiek, adoptívnych rodičov a súrodencov • fáza 3 – 14 rokov detí – významný štatistický vzťah medzi inteligenciou detí, ich biologickou matkou aj adoptívnymi rodičmi a nevlastnými súrodencami • fáza + 10 rokov – deti sa „nepodobajú“ adoptívnym rodičom, ale zostáva významný korelačný vzťah ich IQ s biologickou matkou obhajoba genetických vplyvov na intelekt

  31. Retrospektívne štúdie B. Blooma • skúmal 120 významných osobností športu, umenia, vedy Čo prispelo k ich osobnému úspechu? • ranná identifikácia a podpora talentu rodičmi • rodičia boli kompetentní pri vedení k rozvoju talentu • rodičia boli dobrým vzorom v sledovaní vytýčených cieľov podpora významu sociálnych vplyvov na rozvoj talentu

  32. Záver • odhad miery dedičnej podmienenosti inteligencie – priemer – 50% (výsledok štúdia detí) • 20 - 30% variability inteligencie je dané rozdielnou podnetnosťou rodinného prostredia • vplyv genetických dispozícií na hodnotu všeobecnej inteligencie (g faktor) v priebehu života narastá (??? aj iné názory) • vplyv rodiny dôležitý v detstve – v dospelosti klesá → vplyv iných faktorov • vplyv genetických dispozícií najviac ovplyvňuje koncové časti normálneho rozloženia IQ, prostredie má dominantnú úlohu v oblasti priemerných hodnôt →

  33. Vplyv inteligencie na úspešnosť v rôznych oblastiach života vplyv na oblasť práce aj vzťahov • všeobecná inteligencie ovplyvňuje profesijnú aj študijnú úspešnosť r = 0,30 – 0,50 • vplýva na voľbu partnera – rozumové schopnosti partnerov r = 0,50 = selektívny faktor (vplyv na klímu v rodine a kvalitu potomstva)

  34. IQ a školský prospech Korelácie IQ a školského prospechu: ZŠ - 0,6 – 0,7 SŠ - 0,5 – 0,6 VŠ - 0,3 – 0,4 → s vekom stúpa význam ďalších činiteľov (motivácia, očakávanie, ambície, študijné návyky, záujmy, vôľa,...) - IQ najvyššie koreluje s prospechom z matematiky Učitelia nadhodnocujú: najmladšie deti v triede, deti nadšené, spolupracujúce, sebaisté

  35. Literatúra: • BALCAR, K. 1983. Úvod do studia psychologie osobnosti. Praha: SPN, 231 s. • FONTANA, D. 1997. Psychologie ve školní praxi. Praha: Portál, 383 s. ISBN 80-7178-063-4 • RUISEL, I. 2000. Základy psychologie inteligence. Praha: Portál, ISBN 80-7178-425-7 • ŘÍČAN, P. 2010. Psychologie osobnosti. Obor v pohybu. Praha: Grada, 208 s. ISBN 978-80-247-3133-9 • VÁGNEROVÁ, M. 2010. Psychologie osobnosti. Praha: UK v Prahe, Karolinum, 467 s. ISBN 978-80-246-1832-6 • VESELSKÝ, M. 2008. Pedagogická psychológia 2. Teória a prax. Bratislava: Univerzita Komenského Bratislava, 168 s. ISBN 978-80-223-2456-4

More Related