1 / 29

INDEXY

INDEXY. PREDNÁŠKA 10. indexy definícia základné veličiny klasifikácia indexov individuálne indexy jednoduché zložené súhrnné indexy. Indexy - definícia. pomerné čísla, ktoré predstavujú relatívne porovnanie ukazovateľov: v čase priestore z vecných rozdielov

Download Presentation

INDEXY

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. INDEXY

  2. PREDNÁŠKA 10 • indexy • definícia • základné veličiny • klasifikácia indexov • individuálne indexy • jednoduché • zložené • súhrnné indexy

  3. Indexy - definícia • pomerné čísla, ktoré predstavujú relatívne porovnanie ukazovateľov: • v čase • priestore • z vecných rozdielov • v užšom ponímaní vyjadrujú indexy zmenu v čase (MY) • pri konštrukcii indexov vychádzame dvoch období: • základné (bázické,nulté) – označenie: 0 • bežné – označenie: 1

  4. Indexy – základné veličiny • indexy sú konštruované z dvoch základných veličín: • extenzity – veličiny, ktoré sa dajú priamo zistiť meraním, vážením, atď. (produkcia v t, spotreba v kg, ...) • označenie: q • členenie extenzít: • druhovo rovnorodé – možno ich agregovať sčitovaním • druhovo rôznorodé – nie je možné ich agregovať sčitovaním

  5. Indexy – základné veličiny • indexy sú konštruované z dvoch základných veličín: • intenzity – prepočítané veličiny, ktoré vznikli ako podiel dvoch extenzít (napr. úroda, cena za jednotku, priemerná mzda, atď.) • označenie: p

  6. Indexy - klasifikácia indexov • podľa toho ako sú konštruované: indexy individuálne súhrnné hodnotový zložené jednoduché fyzického objemu extenzity intenzity extenzity intenzity cenový premenlivého zloženia stáleho zloženia štruktúry

  7. Indexy - klasifikácia indexov • podľa toho k akému obdobiu sú viazané: • reťazové • zmena vždy oproti predchádzajúcemu obdobiu • bázické • zmena vždy oproti bázickému obdobiu

  8. Individuálne indexy - jednoduché • extenzita(napr. produkcia pšenice v podniku v období (1) oproti obdobiu (0)) i1/0 = q1 / q0 i1/0 = 1,74 (produkcia obilnín vzrástla v r. 2009 oproti predchádzajúcemu o 74 %) • intenzita (napr. cena zemiakov v aktuálnom roku (1) oproti predchádzajúcemu roku (0)) i1/0 = p1 / p0 i1/0 = 0,83 (cena zemiakov v r. 2009 klesla oproti predchádzajúcemu roku o 17 %)

  9. Individuálne indexy - zložené • Extenzita - veličiny q0 a q1 môžeme sčítať • i1/0 =  q1 /  q0 • i1/0 = 1,125 Objem produkcie vzrástol z r. 2008 na r. 2009 o 12,5 %.

  10. Individuálne indexy - zložené • Intenzita(napr. sa zmenili priemerné vlastné náklady v aktuálnom období oproti predchádzajúcemu) • Index premenlivého zloženia – vyjadruje celkovú zmenu, v ktorej sa premietajú 2 zmeny, t.j. zmena štruktúry a zmena intenzity • Index štruktúry - vyjadruje izolovaný vplyv samotnej štruktúry (extenzity) • Index stáleho zloženia - vyjadruje ako pôsobila zmena samotnej intenzity na zmenu priemernej intenzity

  11. Individuálne indexy zložené - príklad • vychádzame z podniku, ktorý má tri strediská a vyrába ten istý druh výrobku • výrobok je homogénny (ten istý výrobok vo všetkých strediskách) = je možné ho agregovať sčitovaním

  12. Individuálne indexy zložené - príklad • agregovanie sčitovaním

  13. Individuálne indexy zložené - príklad • Extenzita • Chceme posúdiť zmenu produkcie v r. 2009 oproti r. 2008. = individuálny index zložený pre extenzitu • interpretácia: produkcia výrobku za celý podnik vzrástla v r. 2009 oproti r. 2008 o 7,14%. V absolútnom vyjadrení to predstavuje nárast o 1000 ks výrobkov

  14. Individuálne indexy zložené - príklad • Intenzita = index premenlivého zloženia • Chceme posúdiť zmenu priemernej intenzity v r. 2009 oproti r. 2008. = index premenlivého zloženia • interpretácia: iPZ = 0,9927 - priemerné náklady v r. 2009 klesli na 1 ks výrobku o 0,73% oproti r. 2008.

  15. Index štruktúry • vyjadruje vplyv zmeny štruktúry na zmenu priemernej intenzity • pri fixovaní intenzity p v nultom období • iš(0) =1,0521 – zmena štruktúry výroby negatívne ovplyvňovala priemerné vlastné náklady, pretože ich zvyšovala o 5,21% pri fixovaní vlastných nákladov (p) v nultom období.

  16. Index štruktúry • vyjadruje vplyv zmeny štruktúry na zmenu priemernej intenzity • pri fixovaní intenzity p v bežnom období • iš(0) =1.0706 – zmena štruktúry výroby negatívne ovplyvňovala priemerné vlastné náklady, pretože ich zvyšovala o 7,06% pri fixovaní vlastných nákladov (p) v bežnom období.

  17. Index stáleho zloženia • vyjadruje izolovaný vplyv samotnej intenzity na zmenu priemernej intenzity • pri fixovaní intenzity q v nultom období • isz(0) =0,9273 – zmena samotných vlastných nákladov pôsobila pozitívne, pretože priemerné náklady na 1 ks výrobku znižovala o 7,27% pri fixovaní štruktúry v nultom období.

  18. Index stáleho zloženia • pri fixovaní intenzity q v bežnom období • isz(0) =0,9435 – zmena samotných vlastných nákladov pôsobila pozitívne, pretože priemerné náklady na 1 ks výrobku znižovala o 5,65% pri fixovaní štruktúry v bežnom období.

  19. Súhrnné indexy • používame ich vtedy, keď je extenzita nehomogénna, t.j. nerovnorodá • nie je možné ju agregovať sčitovaním • je možné ho rozložiť na: • index cenový • index fyzického objemu

  20. Súhrnný index - príklad • uvažujeme o jednoduchom spotrebnom koši individuálneho spotrebiteľa

  21. Súhrnné indexy - príklad • extenzitnú veličinu nie je možné sčítať, zmenu je možno vyjadriť len sprostredkovanie prostredníctvom napr. výdajov

  22. Súhrnné indexy • Index hodnotový – vyjadruje celkovú zmenu • ih =1,15 – náklady (výdaje) spotrebiteľa vzrástli o 15% v roku 2009 oproti roku 2008.

  23. Index hodnotový • vyjadruje celkovú zmenu, v ktorej je zahrnutý vplyv extenzitnej aj intezitnej veličiny • index fyzického objemu – vyjadruje izolovaný vplyv samotnej extenzity • index cenový – vyjadruje ako pôsobila zmena samotnej intezity na celkovú zmenu

  24. Index cenový • vyjadruje vplyv zmeny intenzity na celkovú zmenu • pri fixovaní intenzity q v nultom období = LASPEYRESOV index • Lic =1,1208 – ceny ovplyvňovali náklady spotrebiteľa negatívne, pretože ich zvyšovali o 12,08% pri fixovaní spotreby v nultom období.

  25. Index cenový • pri fixovaní intenzity q v bežnom období = PAASCHEHO index • Lic =1,1203 – ceny ovplyvňovali náklady spotrebiteľa negatívne, pretože ich zvyšovali o 12,03% pri fixovaní spotreby v bežnom období.

  26. Index fyzického objemu • vyjadruje vplyv zmeny extenzity na celkovú zmenu • vyjadruje zmenu životnej úrovne • pri fixovaní intenzity p v nultom období = LASPEYRESOV index • Lifo =1,0268 – životná úroveň spotrebiteľa mierne vzrástla o 2,68% pri úrovni cien základného obdobia.

  27. Index fyzického objemu • pri fixovaní intenzity p v bežnom období = PAASCHEHO index • pifo =1,0263 – životná úroveň spotrebiteľa mierne vzrástla o 2,63% pri úrovni cien bežného obdobia.

  28. Súhrnné indexy • Fisherov ideálny cenový index • kompromis medzi LASPEYERSovým a PAASCHEho indexom • Fic =1,12055 – ceny daných komodít vzrástli v roku 2009 oproti roku 2008 o 12, 06%.

  29. ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ

More Related