Download
1 / 14
170 likes | 472 Views
Mikroskopické riasy (Algae). Mikroskopické riasy tvoria spolu s jednobunkovými živočíšnymi prvokmi samostatnú ríšu jednobunkovce – Protista. Sú autotrofné a ich telo tvorí jednoduchá stielka.
E N D
Mikroskopické riasy tvoria spolu s jednobunkovými živočíšnymi prvokmi samostatnú ríšu jednobunkovce – Protista. • Sú autotrofné a ich telo tvorí jednoduchá stielka. • Bunky rias sú väčšie a majú jadro. Obsahujú všetky potrebné organely na zabezpečenie základných životných procesov – ich bunky sú eukaryotické. • Obsahujú plastidy, ktoré obsahujú farbivá: zelené (chlorofyly), žltooranžové (karotény a xantofyly), hnedé (fukoxantín), modré (fykocyanín) a červené (fykoerytrín a karotén)
Pigmenty v plastidoch sfarbujú stielky rias do zelena, hneda, modrozelena alebo červena. • Červenoočká (Euglenophyta) • Zástupcovia tohto oddelenia obľubujú sladké, slané i zmiešané vody. Majú vytvorený bičíkatý typ stielky, niektoré druhy tvoria i schránky. Ich autotrofný spôsob výživy sa v čase nedostatku svetla mení na heterotrofný. Vtedy sa chloroplasty bunky rozpadávajú, opäť sa obnovia, ak sa zmenia svetelné podmienky. • V nepriaznivých podmienkách sa obaľujú slizom a prežívajú v podobe cýst. Rozmnožujú sa pozdĺžnym delením.
Euglena zelená (Euglena viridis) • Na povrchu má eugléna tuhú ale pružnú pelikulu (cytoplazmatická membrána spevnená bielkovinovými vláknami prebiehajúcimi špiralovito od jedného konca bunky k druhému). • Pohybuje sa pomocou 1 alebo 2 bičíkov, ktoré vyrastajú z fľaškovitého útvaru v prednej časti bunky. V jeho blízkosti sa v cytoplazme nachádza stigma – červená očná škvrna. Je tvorená kvapôčkami tukov s rozpustenými karotenoidmi. Umožňuje vnímanie intenzity svetla a smeru dopadajúceho svetla.
Zelené riasy (Chlorophyta) • Zelené riasy sa členia na 3 triedy: • 1. Trieda: Vlastné zelené riasy (Chlorophyceae) • 2. Trieda: Spájavky (Conjugatophyceae) • 3. Trieda: Chary (Charophyceae)
Vlastné zelené riasy (Chlorophyceae) • Vyskytujú sa vo všetkých biotopoch. Vytvárajú všetky typy jednobunkových stielok okrem améboidnej a všetky mnohobunkové. Rozmnožujú sa všetkými spôsobmi typickými pre riasy vôbec. • bičíkatý typ: válač gúľavý (Volvox globator) – vytvára guľovité kolónie s počtom asi 20 000 jednotlivých buniek veľkosti špendlíkovej hlavičky. Bunky sú vzájomne spojené gélovými mostíkmi. Vo vnútri materskej kolónie vznikajú zárodky nových kolónií, ktoré sa z nej prasknutím uvoľnia.
bunkový typ: chlorela (Chlorella)– žije jednotlivo aj v kolóniach, aj v symbióze s nezmarom zeleným. Je bohatým zdrojom bielkovín, preto sa používa ako bielkovinový doplnok výživy v podobe tabliet.
vláknitý typ:morský šalát – vzhľadom pripomína hlávkový šalát. Potrava človeka.
Sifonokladiový: • žabí vlas (Cladophora) – tvorí chumáče zelených vláken v tečúcich i stojatých vodách a močiaroch. 2. Trieda: Spájavky (Conjugatophyceae) • Sú riasy sladkých vôd, pretože v moriach sa nevyskytujú. Ich telo tvorí jednobunková alebo mnohobunková – vláknitá stielka. Je pre nich typické pohlavné rozmnožovanie – konjugácia.
3. Trieda: Chary (Charophyceae) • Sú to makroskopické sladkovodné riasy, ktoré chýbajú v moriach. V sladkých stojatých vodách vytvárajú porasty niekedy aj do 1m. Majú vytvorený najdokonalejší typ stielky – pletivový typ, ktorý je diferencovaný a pripomína stavbu prasličky. Bunková stena je prestúpená – inkrustovaná CaCO3. Na dotyk je stielka pevná.
Do hnedej vývojovej vetvy patria rozsievky (Bacillariophyceae). • Sú mikroskopické jednobunkové riasy žijúce jednotlivo alebo v kolóniach. • Sú súčasťou fytoplanktónu. Vytvárajú kokálny typ stielky, ktorej bunková stena je prestúpená SiO2 a tvorí dvojdielnu schránku. Jej vrchná časť sa označuje ako epitéka a spodná časť hypotéka. Stredom schránky prechádza ryha – raphe, v ktorej prúdi cytoplazma umožňujúca rozsievkam pohyb. Schránky sa rozdeľujú na lúčovité (kruhový tvar schránky) a perovité (tyčinkovitý, člnkovitý alebo oválny tvar schránky). • Rozmnožovanie prebieha nepohlavne pozdĺžnym delením na dve nové časti. Epitéka a hypotéka sa od seba oddelia a každej časti dorastie menšia časť dovtedy, kým nenadobudnú minimálnu veľkosť. Potom u nich nastane pohlavný spôsob rozmnožovania. • Rozsievky majú geologický význam - schránky odumretých rozsievok tvoria mohutné sedimenty, z nich vzniká hornina diatomit.
