Právo Európskej únie I. časť

1. Právo Európskej únieI. časť JUDr. Jana Gašparová, LLM

2. Program seminára 1. BLOK: 19.3.2008 • Vývoj európskej integrácie • Ciele a právomoci Európskych spoločenstiev • Inštitúcie Európskej únie • Lisabonská zmluva

3. Program seminára 2. BLOK: 20.3.2008 • Povaha komunitárneho práva • Pramene komunitárneho práva • Vzťah medzi komunitárnym právom na národnou legislatívou • Súdna ochrana

4. Program seminára 3. BLOK: 24.4.2008 • Voľný pohyb tovaru • Voľný pohyb služieb a sloboda podnikania 4. BLOK: 25.4.2008 • Voľný pohyb pracovníkov • Voľný pohyb kapitálu

5. Vývoj európskej integrácie

6. Myšlienka európskej integrácie Po 2. svetovej vojne sa Európa nachádzala v morálnom aj ekonomickom kolapse. Prvoradou snahou bolo nielen zabezpečiť obnovu normálneho života Európanov, ale najmä inštitucionálne zabezpečiť, aby sa história neopakovala.

7. Myšlienka európskej integrácie • 1947 – Marshallov plán - plán finančnej pomoci Európe, bol podmienený vytvorením inštitúcie, ktorá by celý tento projekt spravovala • 1948 – Organizácia pre európsku hospodársku spoluprácu (OEEC), v roku 1960 premenovaná na Organizáciu pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) • 1947 – podpísaná Všeobecná dohoda o clách a obchode (GATT) v snahe liberalizovať svetový obchod

8. Myšlienka európskej integrácie • 1949 – NATO (North Atlantic Treaty Organisation) podpísaná medzi Francúzskom, Veľkou Britániou a Beneluxom • 1949 – podpísaný Štatút Rady Európy - medzivládna organizácia bez vplyvu na suverenitu štátov 1953 – nadobudol platnosť Európsky dohovor o ľudských právach

9. „Otcovia Európy“ • Robert Schuman – francúzsky minister zahraničných vecí • Alcide de Gasperi – povojnový predseda talianskej vlády • Konrad Adenauer – nemecký spolkový kancelár

10. Robert Schuman9.5.1950, Paríž

11. Vznik troch Európskych spoločenstiev Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO) • Prvotná iniciatíva – Deklarácia z 9.5.1950, ktorej autorom bol Robert Schuman • Zmluva o Európskom spoločenstve uhlia a ocele podpísaná v roku 1951 medzi Francúzskom, Nemeckom, Talianskom a štátmi Beneluxu (Belgicko, Holandsko, Luxembursko) • Cieľ: vytvoriť spoločný trh v oblasti výroby a predaja uhlia a ocele • Ako jediná zo zakladateľských zmlúv založená na dobu určitú – 50 rokov, jej platnosť uplynula 23.7.2002

12. Vznik troch Európskych spoločenstiev Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO) Zmluva vytvorila 4 inštitúcie: • Vysoký úrad – ako najvyšší výkonný orgán (po podpise Zmluvy o zlúčení v roku 1965 premenovaný na Komisiu) • Zhromaždenie – kontrolné a poradné právomoci • Radu – poradná a čiastočne aj rozhodovacia funkcia • Súd – 9 sudcov

13. Vznik troch Európskych spoločenstiev Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (EURATOM) Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) • Podpísané v Ríme 25. marca 1957 na dobu neurčitú • Hlavné ciele: vytvorenie spoločného trhu, približovanie hospodárskych politík členských štátov, podpora stability, zvyšovanie životnej úrovne obyvateľov a nadviazanie úzkych vzťahov medzi členskými štátmi.

14. Vznik troch Európskych spoločenstiev EURATOM a EHS Orgány: • Parlamentné zhromaždenie • Súdny dvor • Rada ministrov • Komisia – výkonný orgán • Hospodársky a sociálny výbor - poradný orgán Po podpise Zmluvy o zlúčení v roku 1965 sa orgány všetkých troch spoločenstiev zlúčili

15. Vznik troch Európskych spoločenstiev Sídla orgánov 1. Brusel: Rada, Komisia, Hospodársky a sociálny výbor 2. Luxemburg: Niektoré rokovania Rady, Súdny dvor, Účtovný dvor a Európska investičná banka 3. Štrasburg: Parlament (niektoré zasadnutia sú v Bruseli a sekretariát sídli v Luxemburgu)

16. Členstvo v Európskych spoločenstvách 1951 Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Belgicko, Holandsko, Luxembursko 1973 Veľká Británia, Írsko, Dánsko (členstvo Nórska zamietnuté v referende) 1981 Grécko 1986 Španielsko a Portugalsko 1995 Rakúsko, Švédsko, Fínsko 2004 Slovensko, Česká republika, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Maďarsko, Cyprus, Malta, Slovinsko 2007 Bulharsko, Rumunsko

17. Rozpočet Spoločenstiev 1970 Prvé rozhodnutie o financovaní Spoločenstva z vlastných zdrojov a prvá zmluva o rozpočte Príspevky od členských štátov stále aktuálne Vlastné zdroje: poľnohospodárske poplatky, jednotne vyberané clo na hraniciach Spoločenstva, maximálne 1% z DPH vyberanej členskými štátmi 1975 Zriadený Účtovný dvor na kontrolu príjmov a výdavkov rozpočtu 1984 Druhé rozhodnutie o vlastných zdrojoch zvýšil príspevok na 1,4% z DPH 1988 Tretie rozhodnutie o vlastných zdrojoch zaviedol nový zdroj – 1,2% z hrubého domáceho produktu členského štátu

18. Jednotný európsky akt • Prijatý v roku 1986 • Najradikálnejšia a najvýznamnejšia reforma zakladajúcich zmlúv od vzniku Spoločenstiev • Hlavným cieľom: vytvorenie vnútorného trhu do roku 1992 • Vnútorný trh: priestor bez vnútorných hraníc, v ktorom je zaručený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu • Biela kniha: zoznam prekážok, ktoré bolo treba odstrániť na dosiahnutie vnútorného trhu • Významné inštitucionálne zmeny • Položil základy spoločnej zahraničnej politiky

19. Maastrichtská zmluva -vznik Európskej únie • Zmluva o Európskej únii podpísaná v Maastrichte 7.2.1992 zástupcami 12 členských štátov • Zmluva nadobudla účinnosť 1.novembra 1993 • Maastrichtská zmluva zaviedla pojem „Európska únia“, určila jej hlavné ciele a predstavuje významnú novelu troch zakladajúcich zmlúv • Zmluva vytvorila tzv. trojpilierovú štruktúru Európskej únie v oblasti spolupráce členských štátov

20. Tri piliere Európskej únie Európska únia III. Pilier Spolupráca v oblasti justície a vnútra II. Pilier Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika I. pilier ES EURATOM (Európske spoločenstvá)

21. Amsterdamská zmluva • Podpísaná 2. augusta 1997 • Hlavným cieľom bolo pripraviť EÚ na prijatie nových členov, pokročiť v reforme poľnohospodárskej politiky a v boji proti nezamestnanosti • Novinka – zásada flexibility – umožňuje členským štátom užšiu spoluprácu, ktorá sa týka len niektorých z nich • Touto zmluvou došlo k prečíslovaniu pôvodných zmlúv

22. Zmluva z Nice • Podpísaná v decembri 2000 • Hlavná úloha: pripraviť EÚ na budúce rozšírenie, dosiahnuť dohodu na zložení inštitúcii EÚ, rozšíriť väčšinové hlasovanie v Rade, čiastočne reformovať súdnu moc a pôvodné ustanovenia o užšej spolupráci • Najpočetnejšie zmeny v prvom – komunitárnom pilieri

23. Slovenská republikaa Európska únia • 1991 – podpísaná Dohoda o pridružení medzi ČSFR a ES – nevstúpila do platnosti • 4.10.1993 – Dohoda o pridružení podpísaná SR • Zriadená Asociačná rada – členovia vlády SR a členovia Rady a Komisie • Žiadosť o členstvo v EÚ – 27.6.1995 • 1997 SR prizvaná k rokovaniam o vstupe do EÚ (hlavný vyjednávač – Ján Figeľ) • 16.4.2003 – Zmluva o pristúpení SR k EÚ • 16.-17.5.3003 – referendum

24. Ciele a právomoci Európskych spoločenstiev a Európskej únie

25. Ciele Európskych spoločenstiev a Európskej únie • Podporiť hospodársky a sociálny vývoj • Posilniť identitu EÚ na medzinárodnej scéne • Posilniť ochranu práv a záujmov štátnych príslušníkov členských štátov prostredníctvom zavedenia občianstva EÚ • Udržať a rozvinúť EÚ ako oblasť slobody, bezpečnosti a spravodlivosti • Udržať v plnej miere komunitárne právo a ďalej na ňom stavať

26. Prostriedky na dosiahnutie cieľov EÚ • Spoločný trh – harmonizácia právnych poriadkov, ochrana spotrebiteľa • Spoločné politiky – spoločná obchodná politika, poľnohospodárska politika, dopravná politika • Všeobecné hospodárske a sociálne ciele:  podpora a koordinácia zamestnaneckých politík členských štátov  enviromentálna politika  posilnenie konkurencieschopnosti priemyslu ES  podpora vzdelávania

27. Prostriedky na dosiahnutie cieľov EÚ • Voľný pohyb tovaru • Voľný pohyb služieb a sloboda podnikania • Voľný pohyb kapitálu • Voľný pohyb osôb

28. Deľba moci v Európskych spoločenstvách • Horizontálna – súvisí s rozdelením kompetencií jednotlivých inštitúcií ES v legislatívnej, exekutívnej a súdnej oblasti • Vertikálna – deľba právomocí medzi členskými štátmi a ES

29. Vertikálna deľba moci Právomoci môžeme rozdeliť na: • Výlučné právomoci Európskeho spoločenstva • Zmiešané (konkurujúce právomoci) • Výlučné právomoci členských štátov

30. Základné princípy pri vertikálnej deľbe moci • Princíp legality – Spoločenstvo môže konať len na základe právomocí, ktoré mu členské štáty zverili podľa ZES • Princíp subsidiarity – ES môže konať len vtedy, ak ciele navrhovaného opatrenia nemôžu dosiahnuť dostatočne členské štáty, a lepšie ich bude možné dosiahnuť na úrovni ES • Princíp proporcionality – ES nemôže konať nad rámec toho, čo treba na splnenie cieľov ustanovených v ZES.

31. Členstvo v Európskej únii • O členstvo sa môže uchádzať každý európsky štát, ktorý rešpektuje princípy slobody, demokracie, rešpektovania ľudských práv a základných slobôd a právneho štátu • Uchádzajúci sa členský štát adresuje prihlášku Rade. O prijatí kandidátskej krajiny za člena EÚ rozhoduje jednomyseľne Rada po prerokovaní s Komisiou a schválení v Európskom parlamente

32. Ukončenie a obmedzenie členstva • Primárne právo vylúčenie členského štátu ES nepripúšťa • Je možné pozastaviť výkon niektorých práv, ktoré z členstva vyplývajú

33. Pozastavenie členských práv • Rada rozhodne, že existuje riziko vážneho porušenia princípov Európskej únie a zároveň adresovať dotknutému členskému štátu vhodné odporúčania. • Rada rozhodne o existencii závažného a pretrvávajúceho porušenia princípov EÚ. • Rada môže následne rozhodnúť o pozastavení určitých práv vyplývajúcich z členstva, vrátane hlasovacích práv zástupcov členského štátu na zasadnutiach Rady.

34. INŠTITÚCIE EURÓPSKEJ ÚNIE

35. Štruktúra orgánov • Hlavné inštitúcie • Osobitné inštitúcie

36. Hlavné inštitúcie • Európska rada • Rada • Komisia • Európsky parlament • Súdny dvor ES • Účtovný dvor

37. Osobitné inštitúcie • Hospodársky a sociálny výbor • Výbor regiónov • Európska centrálna banka • Európska investičná banka

38. Európska rada • Najvyšší politický orgán EÚ • Skladá sa z hláv štátov alebo vlád členských štátov a predsedu Komisie • Za SR sa zasadnutí zúčastňuje predseda vlády • Zasadá dva razy do roka

39. Úlohy Európskej rady • Určovať základné princípy, ciele a smerovanie spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a obrannej politiky • Rozhodovať o základných medzinárodnopolitických otázkach a o postoji a politike, ktorú bude EÚ presadzovať voči iným štátom či medzinárodným organizáciám • Po každom zasadnutí predložiť Európskemu parlamentu správu a výročnú písomnú správu o pokroku, ktorý únia dosiahla

40. RADA • Orgán, v ktorom sa priamo vyjadrujú a realizujú záujmy členských štátov • Skladá sa z jedného zástupcu každého členského štátu na ministerskej úrovni • Zasadá v niekoľkých zloženiach v závislosti od prejednávanej veci asi stokrát za rok.

41. Zloženie Rady • Rada pre všeobecné záležitosti (ministri zahraničných vecí) • Rada ministrov hospodárstva a financií (Ecofin) • Podľa jednotlivých sektorových politík: - poľnohospodárstvo - rybolov - telekomunikácie a doprava - školstvo - zdravotníctvo - výskum - priemysel a energia - životné prostredie - vnútro a civilná ochrana - ochrana spotrebiteľa - rozpočet a kultúra

42. Zloženie Rady • Rada funguje na princípe rotujúceho predsedníctva • Na čele Rady stojí predseda vlády predsedajúceho štátu • Každý členský štát na začiatku svojho predsedníctva predkladá program svojho predsedníctva Komisii a Európskemu parlamentu • Rotujúce predsedníctvo Slovinsko január – jún 2008 Francúzsko júl – december 2008 Česká republika január – jún 2009 Slovenská republika júl – december 2016

43. Právomoci Rady • Najvyšší zákonodarný orgán, prijíma akty na návrh Komisie • Môže preniesť časť svojich legislatívnych právomocí na Komisiu • Úlohy v oblasti II. a III. piliera – prijíma spoločné postupy, spoločné postoje a rozhodnutia v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, realizuje úlohy v oblasti spravodlivosti a vnútra • V mene Spoločenstiev uzatvára medzinárodné zmluvy s tretími štátmi alebo medzinárodnými organizáciami • Prijíma opatrenia v oblasti policajnej a súdnej spolupráce • V spolupráci s Európskym parlamentom schvaľuje rozpočet EÚ

44. Výbor stálych zástupcov (COREPER) • Poradný orgán Rady • Pripravuje zasadnutia a plní úlohy, ktoré mu Rada zverí • Skladá sa zo stálych diplomatických zástupcov členských štátov na úrovni veľvyslancov • Rozhoduje, aký bude program zasadnutia Rady a o čom bude rozhodovať • Vytvára 150 až 200 pracovných skupín zložených z odborníkov z členských krajín

45. Rozhodovanie v Rade • Jednoduchou väčšinou – všeobecný spôsob hlasovania • Dvojtretinovou väčšinou • Kvalifikovanou väčšinou – na prijatie rozhodnutia sa vyžaduje 255 za z celkového počtu 345 hlasov, pričom tieto hlasy musia predstavovať aspoň polovicu členských štátov Nemecko, Veľká Británia, Francúzsko, Taliansko 29 hlasov Česká republika, Maďarsko 12 hlasov Slovensko 7 hlasov Malta 3 hlasy • Jednomyseľne

46. KOMISIA • „motor európskej integrácie a strážkyňa zmlúv“ • Má monopol legislatívnej iniciatívy a zodpovedá za riadne plnenie zakladajúcich zmlúv členskými štátmi • Možno ju prirovnať k vládnemu kabinetu, ktorý pripravuje návrhy zákonov, po ich schválení ich implementuje a dozerá na ich dodržiavanie

47. Zloženie Komisie • Sídli v Bruseli • Skladá sa z 27 komisárov, ktorí sa vyberajú na obdobie 5 rokov podľa celkových schopností a záruk plnej nezávislosti • Za člena Komisie môže byť vymenovaný len štátny príslušník členského štátu a každý členský štát má mať jedného komisára • Komisár musí byť nezávislý od štátu, ktorého je príslušníkom

48. Kreovanie Komisie • Rada zložená z vrcholných predstaviteľov štátov vyberie kandidáta na predsedu Komisie. • Výber kandidáta na predsedu Komisie musí potvrdiť Európsky parlament • Rada, so súhlasom kandidáta na predsedu Komisie, zostaví zoznam kandidátov na komisárov podľa návrhov členských štátov • O predsedovi a členoch Komisie hlasuje Európsky parlament

49. Právomoci Komisie a) Legislatívne právomoci b) Výkonné a administratívno-správne úlohy c) Vonkajšie vzťahy

50. Legislatívne právomoci Komisie • Výlučné právo legislatívnej iniciatívy • Je výlučnou právomocou Komisie robiť návrhy právnych aktov, ktoré neskôr prijíma Rada a Európsky parlament • Každoročne Komisia vypracúva legislatívny plán a určuje hlavné zásady vývoja legislatívy EÚ • Legislatívna aktivita na základe zmocnenia Rady • Významná úloha pri vypracúvaní návrhu rozpočtu EÚ a pri kontrole plnenia výdavkovej časti rozpočtu