1 / 49

Ekológia vodných organizmov - Protista 3. roč. ekológia

Ekológia vodných organizmov - Protista 3. roč. ekológia. RNDr. Eva Tirjaková CSc. B1 - 414. Náplň prednášky:. Základný systém, prehľad voľne žijúcich skupín jednobunkovcov, skupiny významné z hydrobiologického hľadiska – indikačné skupiny

maja
Download Presentation

Ekológia vodných organizmov - Protista 3. roč. ekológia

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Ekológia vodných organizmov - Protista3. roč. ekológia RNDr. Eva Tirjaková CSc. B1 - 414

  2. Náplň prednášky: • Základný systém, prehľad voľne žijúcich skupín jednobunkovcov, skupiny významné z hydrobiologického hľadiska – indikačné skupiny • Základná charakteristika skupín hydrobiontov – determinačné znaky • Charakteristika vedúcich druhov, významných z praktického hľadiska (indikátory saprobity).

  3. Literatúra • Berger, Foissner, Kohmann, 1997: Bestimmung und Ökologie der Mikrosaprobien nach DIN 38410. G. Fischer. 291s. • 2. Bitušík, Tirjaková, Stašilov, 1997: Návody na cvičenia zo zoológie (Bezstavovce I.). Tech. Univ vo Zvolene.134. • Tirjaková 2007: Protista • Baláži, Tirjaková 2003: Hydrobiologický determinačný atlas

  4. PROTISTA – prehľad kmeňov kmeň: MICROSPORA • kmeň: ASCETOSPORA • kmeň: CHLOROPHYTA (Volvocida, Prasimonada) • kmeň: CHOANOFLAGELLATA • Skupina: Tetramastigota kmeň: RETORTAMONADA • kmeň: DIPLOMONADA • kmeň: AXOSTYLATA (Oxymonadida, Parabasalea - Trichomonadida, Hypermastigida) • Skupina: Euglenozoa kmeň: EUGLENIDA (Euglenidea, Hemimastigophorea) • kmeň: KINETOPLASTIDA (Bodonida, Trypanosomatida) • kmeň: PSEUDOCILIATEA • Skupina: Chromista kmeň: STRAMENOPYLA (HETEROKONTA) • kmeň: CRYPTOMONADA • kmeň: PRYMNESIOMONADA • kmeň: OPALINATA • Skupina: Sarcodina kmeň: ARCHAMOEBAE (Pelomyxa) • kmeň: HETEROLOBOSEA • kmeň: MYCETOZOEA • kmeň: RHIZOPODA (Amoebida, Arcelida) • kmeň: ACTINOPODA (Acantharia, Radiolaria, Heliozoa) • kmeň: GRANULORETICULOSEA (Foraminifera) • Skupina: Alveolata kmeň: DINOPHLAGELLATA • kmeň: APICOMPLEXA • kmeň: CILIOPHORA

  5. Kmeň: Sarcomastigophora Podkmeň: Mastigophora Trieda: Phytomastigophorea Trieda: Zoomastigophorea Podkmeň: Opalinata Podkmeň: Sarcodina nadtrieda: Rhizopoda nadtrieda : Actinopoda Kmeň: Labyrinthomorpha Kmeň:Apicomplexa Trieda: Gregarina Trieda: Coccidia Trieda: Hematozoea Trieda: Perkinsusoea Kmeň: Microspora Kmeň: Ascetospora Kmeň: Myxozoa Kmeň: Hemimastigophora Kmeň: Pseudociliatea Kmeň: Ciliophora Trieda: Karyorelictea Trieda: Spirotrichea Trieda: Litostomea Trieda: Protostomea Trieda: Phyllopharyngea Trieda: Nassophorea Trieda: Oligohymenophora Trieda: Colpodea Systém - Protozoa

  6. Saprobiologické členenie tokov • katarobita (pramenné oblasti) • oligosaprobita (čistá voda) • beta – mesosaprobita (klimax našich vôd) • beta – alfa mezosaprobita • alfamezosaprobita (znečistená) • alfa až polysaprobita • polysaprobita (veľmi silne značistená) • eusaprobita

  7. Prehľad indikačných skupín Protista a ich využívanie • Mastigophora – auto- heterotrofné, požierači baktérií, osmo a saprotrofné, silne organic. znečistené vody – dominantné, masové. Ťažkosti v determinácii – masové indikátory (postačuje určenie do rodu) • Sarcodina – bentos, široko rozšírené, potravné spektrum široké, ťažkosti s determináciou → (málo využívané ako indikátory) • Ciliophora – planktón, bentos, masovo v silne organic. znečistených vodách, široké potravné spektrum (najmä baktérie) → samočistiace procesy, výborné indikátory (znečistenie, kyslík, sírovodík ...) • Chromista (Bacilariophycae) - Primárni producenti + indik. význam Determinácia všetkých skupín in vivo – fixovaný materiál je neurčitelný (len overenie, potvrdenie) s výnimkou rozsievok

  8. Sarcodina

  9. Základná charakteristika skupín a významných druhov - Sarcodina • Homokaryotické • Veľkosť do 5 mm • Pohyb – prevažne pseudopódie • Výživa – baktérie, herbivorné, omnivorné • Rozmnožovanie – binárne delenie • Nahé, schránkaté (väčš. 1 tvor)-idiozómy xenozómy

  10. Z hydrobiologického hľadiska významné skupiny Sarcodina • Amoebida (viac ako 300 druhov) • Testacea (-lobosida,-filosida)-1600 druhov • Heliozoa – 110 druhov výlučne limnických • Foraminifera – len morské – 4000 recentných druhov • Radiolaria – len morské

  11. Determinačmé znaky Sarcodina Veľkosť, tvar Pseudopodie – typ, tvar Forma – mono-, polypodiálna Uroid (prít., tvar) Schránka (tvar, štruktúra) Jadrá (počet, tvar) Druhové určenie (spôsob mitózy)

  12. Sarcodina - Gymnamoebia Amoeba proteus (Pallas, 1766) Veľ. 200 - 800m, väčš. okolo 400m. Tvar polypodiálny, zriedkavo monopodiálny. Uroid lalokovitý s výbežkom. Pulz. vakuola väčš. na zadnom konci, veľká, často výrazná. Cytoplazma s mnohými, často výraznými kryštálmi. Rozšírená celoročne v detrite stojatých a pomaly tečúcich vôd aj na riasach v planktóne aj v pitnej a úžitkovej vode v povlakoch. Kozmopolit. Potrava bičíkovce, nálevníky aj rozsievky – mŕtve organizmy nežerie.

  13. Sarcodina - Testacealobosia Difflugia spp. Je druhovo najbohatší rod Testacea. Určovanie je založené na: stavba schránky (zrnká piesku, schránky diatóm a pod.) predĺžená alebo oválna, na priečnom reze okrúhla alebo elipsovitá otvor schránky terminálny lem okolo otvoru (ak je vyvinutý) nikdy nie je vyhrnutý pseudopódie prstovité, nezašpicatené, bez anastomóz veľkosť schránok 65 – 85 (D. lucida) alebo 150 - 400m (D. acuminata) ale sú známe i väčšia a menšie. Ekológia – vyskytuje sa v rozličných málo až silne zaťažených vodách a v terestrických biotopoch. Široko rozšírené celoročne v nárastoch a v detrite stojatých a pomaly tečúcich vôd. Veľké Difflúgie sú charakteristické pre profundál oligotrofných jazier, malé žijú hlavne v nárastoch (perifyton). Niektoré druhy vykazujú závislosť od obsahu humusu v sedimentoch. potrava – baktérie, hýfy húb, riasy, iné Testacea a diatomy.

  14. Sarcodina - Testaceafilosia Euglypha spp. schránky bezfarebné, stavané vždy z platničiek väčšinou širších ako dlhších otvor schránky terminálny pseudopódie prstovité, zašpicatené Veľkosť: 20-50m (E. rotunda) resp. 135-170 (E. aspera). Tvar schránok vajcovitý až elipsovitý, mnohé druhy laterálne silno sploštené, často s ostňami. Ekológia podob. ako Difflugia, často sa vyskytujú spoločne.

  15. Actinophrys sol (Müller, 1773) Slncovky veľ. 20-90m, väčš 40-50. Axopodie 1-2x dlhšie ako telo. Tvar okrúhly, slncovitý. Periférna cytoplazma silne vakuolizovaná. Jadro 1 – centrálne. Ekológia: celoročne rozšírená v detrite stojatých a tečúcich vôd, často početná. Masový výskyt v teplých mesiacoch roka v jemnom detrite medzi vodnými rastlinami. Aj v planktóne jazier a tečúcich vôd. Tvorí cysty takže sa vysk. aj v periodických mlákach. Kozmopolit. Výživa – riasy, bičíkovce, nálevníky, testacea, vírniky. Pri požieraní často tvorí spoločenstvá. Častá je plazmogamia (splývanie). Sarcodina - Heliozoa

  16. Sarcodina - Heliozoa Actinosphaerium eichhorni (Ehrenberg, 1840) Veľ. 200-300 výnimočne 2600m. Axopódie len zriedkavo dlhšie ako telo. Tvar okrúhly, axopódie končia voľne v plazme. 20-500 jadier. Pulrujúca vakuola malá, vzhľadom na vakuolizovanú plazmu, málo zretelná. Ekológia, celoročne široko rozšírená v rôznych typoch vôd i rašeliniská, dendrotelmy, planktón, bentos. Potrava – riasy, nahé meňavky, nálevníky, vírniky, malé kôrovce. Sú citlivé na kolísanie pH a O2.

  17. Sarcodina - Caryoblastea Pelomyxa palustris Greeff, 1874 Veľ. 1-5mm. Tvar väčšinou cylindrický, monopodiálny, zadný koniec (uroid) s jemnými výrastkami.Jadrá u veľkých exemplárov veľmi početné viac ako 1000 a asi 2-12m veľké, čerstvo encystované – len 4-8 jadier. Kontraktilná vakuola chýba . V cytoplazme 3 typy symbiotických baktérií. Bičíky 10-15 veľké, nepohyblivé. Od všetkých ostatných veľkých meňaviek (Chaos) sa odlišuje absenciou pulzujúcej vakuoly. Ekológia: fakultatívne anaerobná, široko rozšírená, často početná. V sedimente stojatých a pomaly tečúcich vôd , masovo premnožená v hnijúcom bahne, hnijúcom lístí apod.. žerie riasy sinice a mŕtvy rastlinný a živočíšny materiál.

  18. Mastigophora

  19. Základná charakteristika skupín a významných druhov - Mastigophora • Homokaryotické • Pohyb – bičíky • Veľkosť 3-200um • Rozmnožovanie (pozĺžne delenie....) • Výživa auto- , heterotrofná • Rozšírené masovo najmä v bentose ale aj planktóne

  20. Determinačné znaky Mastigophora Veľkosť, tvar Metabolia tela Bičíky (počet, tvar, mastigonemy, pohyblivosť Spôsoby pohybu Prívesky tela Schránky Zásobné látky

  21. Mastigophora - Diplomonadida • Hexamita spp . • – obligatórne anaeróby, veľký význam v saprobiologickom hodnotení – indikátory poly resp. metasaprobity. • V praxi stačí ich určenie do rodu. Veľ. 10-35m, pod krycím sklíčkom rýchle deformujú. Tvar 2x rotačne symetrický (všetky organely zdvojené). Cytoplazma bezfarebná s malými, silne svetlolomnými telieskami. 8 bičíkov v 2 subapikálnych skupinách. Nemajú mitochondrie. • Celoročne rozšírené, často početné (15 000) v organicky silne zaťažených anaeróbnych limnických, morských i terestrických biotopoch. Masovo v hypolimnione, v čistých aerobnych habitatoch výskyt obmedzený. Kozmopolity. • Žerú prevažne baktérie, príležitostne malé bičíkovce.

  22. Mastigophora - Diplomonadida • Trepomonas spp. • Podobné rozšírenie a ekológia ako Hexamita podobne i Trigonomonas spp.

  23. Mastigophora - Kinetoplastida • Bodo saltansEhrenberg, 1831 • Veľ. 4-12 väčš. 5-9m. Slabo matabolický. Jadro oválne, pulz. Vakuola subterminálna. Cytoplazma bezfarebná. Bičíky – plávajúci asi asi ako dĺžka tela, vlečný dvojnásobne dlhý. Charakteristický trhaný pohyb. • Celoročne rozšírený a veľmi početný (12 000/ml) v silne zaťažených vodách, zvlášť kde chýbajú nálevníky. Väčšinou pelagický. Najpočetnejší na plôškach hnijúceho bahna, Vytvára cysty, živí sa baktériami.

  24. Mastigophora - Euglenozoa Anisonema acinus Dujardin, 1841 Veľ. 24-40m. Tvar vajcovitý alebo zrnovitý, ľahko sploštený, dorzálne preliačený, ventrálne s jasnou ryhou. Jadro oválne až elipsovité, centrálne, pulzujúca vakuola v prednej časti. Cytoplazma bezfarebná. 2 bičíky vychádzajúce zo zreteľného vaku – plávajúci ako dĺžka tela, vlečný 2,5 – 4x ako dĺžka tela. Ekológia: celoročne rozšírený v bentose stojatých a tečúcich vôd. Často i pelagicky. Kozmopolit, živí sa riasami.

  25. Mastigophora - Euglenozoa Peranema trichophorum (Ehrenberg, 1830) Veľ. 40-70 m. Silne metabolický, tvar väčš. cylindrický, vpredu zúžený, vzadu široko zaokrúhlený. Pelikula špirálne rýhovaná. Jadro oválne, centrálne. Pulz. vakuola vpredu pri bičíkovom vaku. Bičíky vychádzajú z 1 dobre vidileľného miesta (bičíkový vak). Plávací bičík je veľmi výrazný, hrubý 1-1,5x dĺžky tela. Vlečný bičík je ťažko pozorovatelný. Pri pohybe sa telo silno deformuje. Ekológia: celoročne rozšírený v bentose stojatých a znečistených tečúcich vôd. Často sa vyskytuje s Euglénami, ktoré požiera. Netvorí cysty. Kozmopolit. Živí sa baktériami, hýfami húb, bičíkovcami.

  26. Mastigophora - Chromista Chilomonas paramecium– skupina Rod Chilomonas zahŕňa asi 20 druhov, ktoré sa dajú ťažko rozlíšiť. Najčastejšie druhy Ch. paramecium, Ch. isignis, Ch. oblonga Sládeček považuje za indikátory alfa mezosaprobity a v praxi sa označujú ako Ch. paramecium skupina (bez rozlíšenia). Veľ. 20-40m. Predný koniec priečne zrezaný, zadný zaokrúhlený a mierne vytočený na chrbtovú stranu. Jadro oválne asi v strede. Pulz. vakuola dorzálne na pred. konci.Cytoplazma s nápadnými leukoplastami – svetlolomné. 2 bičíky, subapikálne, kratšie ako telo. Ekológia: celoročne široko rozšírené často početné v stojatých vodách s hnijúcimi rastlinnými zvyškami. Čiastočne aj v jazernom a riečnom planktóne. Často masové v starých nálevoch. Vyživuje sa len rozpustenými organickými látkami.

  27. Mastigophora - Chromista Anthophysa vegetans (Müller, 1786) Veľkosť buniek 3-10, veľ. kolónií i viac ako 1mm. Tvar buniek vretenovitý, kvapkovitý. Zad. koniec väčš. zašpicatený. Jadro okrúhle asi v strede tela. 2 bičíky, 1 silne skrátený. Kolónie približne guľovité asi 30m veľké pozostávajú asi zo 60 buniek, ktoré sedia na samostatnom stvole. Ekol.: celoročne rozšírené – hlavne v letných mesiacoch v bentose stojatých a tečúcich vôd. Aj v litorále a planktóne veľkých riek. Živí sa baktériami.

  28. Ciliophora

  29. Základná charakteristika skupín a významných druhov - Ciliophora • Najvyššie organizované • Jadrový dualizmus • Cílie, cirry, membrány, membranelly • Pelikula, kortex (Alveolata) • Priečne delenie, konjugácia • Jednotlivo žijúce, kolónie • Široko rozšírené všade

  30. Determinačmé znaky Ciliophora • Tvar, veľkosť • Brvy – lokalizácia (infraciliatúra) • Cytostóm – poloha, pomocné zariadenia • Schránka, pancier, stopka • Pulzujúce vakuoly (poloha, počet) • Makronukleus – tvar, mikronukleus – počet • Extruzómy • Subpelikulárne štruktúry • Spôsob pohybu

  31. Ciliophora – determinačné znaky

  32. Ciliophora – Hypotrichia • Široko zastúpená skupina • Diferenciácia cirrov (pohyb) • bentos

  33. Ciliophora - Spirotrichea • Caenomorpha spp. • Druhy rodu Caenomorpha sú obligátne anaeróby. Pre prax stačí určenie do rodu – indikačná skupina poly – eusaprobita. • Veľ. 60-200m, predný koniec zvonovitý, zadný zúžený, špirálne stočený s jedným alebo viacerými ostňami. Ma – rôzny, pre determináciu nie je dôležitý. Pulzujúca vakuola na zadnom konci pri báze ostňov. Obrvenie redukované. • Ekológia: široko rozšírené, často početné v kontaktnej zóne vôd, kde dochádza k rozkladu a odčerpaniu O2 a vyvíjaniu H2S. Výživa – baktérie.

  34. Ciliophora - Spirotrichea Metopus spp. senzu lato (skupina) Podobne ako Caenomorpha – obligátny anaerób. Pre prax stačí určenie do rodu. K typickým druhom tohto rodu zaraďujeme do telto skupiny i rody Bothrostoma a Brachonella. Veľ. 50-300m, štíhlo až široko elipsovitý, s nápadne vytočenou prednou časťou. Ma oválny, pulzujúca vakuola na zadnom konci. Obrvenie po celom tele. Ekológia: široko rozšírený, často početný v hnijúcom bahne a v iných biotopoch, kde sa vytvárajú anaeróbne podmienky (nemajú mitochondrie ale hydrosómy a symbiotické baktérie). V stojatých a tečúcich vodách často početné do širokých vrstiev bahna. Potrava – baktérie, malé bičíkovce, riasy a detrit.

  35. Ciliophora- Spirotrichea Spirostomum spp. Tvar cigaretovitý, červovitý pohyb, indikátory silne zaťažených vôd – anaeróby, H2S, potrava baktérie, bičíkovce Spirostomum ambiguum najväčší – 1-4mm. Ma pátričkovitý, AZM končí v poslednej tretine tela. Spirostomum minus menší 300-800m, veľmi flexibilný, kontraktílny. Ma – pátričkovitý, AZM siaha max. do 1/3 dĺžky tela. Spirostomum teres veľ. 150 - 600m, max. 800. Ma elipsovitý

  36. Ciliophora- Spirotrichea Stentor spp. Silne kontraktílne, v rozvinutom stave tvar trichtárovitý, rôznofarebné – hnedé, zelené, modré. Dočasne prisadajú na podklad, niektoré tvoria schránky (slizovité). Väčšinou celoročne rozšírené v bentose a perifytóne ale aj v planktóne stojatých a pomaly tečúcich vôd. Stentor coeruleus (Pallas, 1766) Veľ. 1-2mm(max 4 mm). Ma-pátričkovitý, pulz. vakuola na ľavom okraji hore. Farba modro – zelená. Schránky netvorí. Omnovor, celoročne rozšírený ( baktérie, riasy, meňavky, nálevníky, vírniky aj kanibal) Stentor muelleri Ehrenberg, 1831 veľ. variabilná do 3mm, väčš. 500 - 1000m. Ma – pátričkovitý, bez symbiotických baktérií, bezfarebný. Stentor polymorphus (Mueller, 1773) do 2 mm, ma – pátričkovitý, obsahuje zoochlorelly – z toho zelené zafarbenie (plazma bezfarebná). Schránky netvorí. Rozšírený hlavne na vodných rastlinách. Potrava autotrofné bičíkovce a nálevníky.

  37. Ciliophora - Hypotrichida Aspidisca spp. 25 - 50m, tvar oválny s výraznou AZM a cirrami. Rozlíšenie druhov na základe chrbtovej strany cicada – mnoho rebier lynceus – chrbtová strana hladká bez rebier turrita – s jedným nápadným výbežkom Ekológia: euryekné, všetky typy vôd od premeňov až po znečistené vody (v detrite a nárastoch) v planktóne zriedkavá

  38. Ciliophora-Hypotrichida Euplotes affinis Veľ. 40-70 m, elipsovitý tvar, na chrbtovej strane s výraznými rebrami (5-7). Celoročne rozšírený, často početný v detrite a nárastoch. Kozmopolit, omnivor. Euplotes patella 90 - 120m, na konci tela rozstrapkané kaudálne cirry. Široko rozšírený v detrite a v nárastoch (zriedkavo planktón) mezosapróbnych vôd. Omnivor.

  39. Ciliophora – Spirotrichea (Stichotrichia) Stylonychia mytilus komplex zahŕňa 2 ťažko rozlíšiteľné druhy. Veľ. 90-350m. Ma – 2 elipsovité, obrvenie výrazné, nápadné sú 3 predĺžené kaudálne cirry. Celoročne rozšírený (maximá skoro na jar a na jeseň). Omnivor.

  40. Ciliophora - Spirotrichea (Stichotrichia) Tachysoma pellionellum(Műller, 1773) 55-100m, veľmi flexibilná, mierne kontraktilná, 2Ma, medzi nimi 1 Mi. Pulzujúca vakuola asi v strede. Nápadné dorzálne cirry, charakteristické obrvenie i pohyb. V prednej i zadnej časti často tukové kôpky. Ekológia: celoročne rozšírená , často početná v nárastoch a detrite limnických biotopov. Hlavne pri vysokom zaťažení do silným vývinom diatóm – tam sú najpočetnejšie z nálevníkov. Potrava- baktérie, sinice, diatomy, zelené riasy.

  41. Ciliophora – Spirotrichea (Oligotrichida) Halteria grandinella 20-40m, oválny až elipsovitý tvar. Obrvenie redukované, nápadné sú skákavé cirry v 4 skupinách v ekvatoriálnej rovine. Pohyb skákavý. Ekológia: celoročne rozšírená hlavne v planktóne stojatých vôd, zriedkavo v nárastoch a bentose. Potrava – baktérie.

  42. Ciliophora- Litostomea Dileptus margaritifer(Ehrenberg, 1833) 250-600m. Veľmi flexibilný, nekontraktilný, tvar vretenovitý s výrazným chobotom, na jeho báze – ústny otvor. Ma – početné guľovité, ťažko pozorovateľné. Pulz. vakuoly v rade na chrbtovej strane. Ekológia: celoročne rozšírený ale málo početný v detrite medzi riasami a vod. rastlinami stojatých a pomaly tečúcich vôd a zriedkavo v pelagiály. Dravec – žerie bičíkovce, meňavky, nálevníky, vírniky, ploskulice, Oligochaeta ale tiež baktérie a diatomy.

  43. Ciliophora- Litostomea Homalozoon vermiculare (Stokes, 1887) 150-1500m, veľká regeneračná schopnosť.Veľmi flexibilný, veľmi kontraktílny. Ma – 13-70 okrúhkych segmentov, pulz. vakuoly v línii na chrbtovej strane. Charakteristické extruzómy sústredené v oblasti ústneho lemu. Ekológia: celoročne rozšírený, zriedkavo početný v stojatých a pomaly tečúcich vodách, väčšinou v detrite lentických zón, zriedkavo v nárastoch a neustóne. Nevytvára cysty. Dravec – nálevníky, vírniky, menej baktérie a riasy (za 24 hod. zožerie 4-5 črievičiek, generačný čas 24 hod.)

  44. Ciliophora- Litostomea Lacrymaria olor (Műller, 1786) 300-500m, krk sa môže natiahnuť až do 1200m. Veľmi flexibilný, silne kontraktilný. 2Ma, medzi nimi 1Mi. 2 pulzujúce vakuoly v typickej polohe. Ekológia: celoročne rozšírený, zriedkavo početný v detrite medzi riasami, zriedkavo v planktóne. Najviac na jeseň v studených mesiacoch zriedkavá. Dravec – iné prvoky, zriedkavo riasy a detrit.

  45. Ciliophora- Litostomea Litonotus cygnus(Műller, 1773) 200-300m (do 500), veľmi flexibilný, výrazne kontraktílny. Tvar lancetovitý s výrazným vytiahnuteľným krkom. Ma 2 s 1 Mi. Pulz. vakuola subterminálna. Vzadu zašpicatený, bez extruzómov. Celoročne, často početný (viac ako 1000/ml)v detrite a v nárastoch, zriedkavo planktón. Žeria nálevníky.

  46. Coleps spp. Nálevník s pancierikom – rozlišovací znak, doštičky na pancieri, kaudálne brvy a ostne na konci tela. Ústa terminálne, veľ. do 100m. Coleps hirtus, spetai, amphacanthus, nolandi. Celoročne rozšírené s vysokou abundanciou 100 000/ml. Všežrevce – najmä hynúce prvoky – hyena. Generačný čas okolo 24 hod. Ciliophora - Protostomea

  47. Ciliophora- Oligohymenophora, Nassophorea Colpidium colpoda (Losana, 1829) Celoročne rozšírený – masovo v silne organicky zaťažených vodách. Netvorí cysty. Podobne: Dexiostoma cympyllum, Glaucoma scintillans, Tetrahymena pyriformis, Paramecium aurelia, caudatum, putrinum

  48. Ciliophora- Oligohymenophora Cyclidium spp. Malé skackavé druhy do 30m s výraznou plachtičkou a jasným obrvením. Celoročne rozšírené, často početné a premnožené v silne zaťažených vodách. Žerie baktérie. C. glaucoma, C. heptarichum

  49. Ciliophora- Oligoh. Peritrichia na stopke s kontraktilným vláknom alebo bez, mnohé tvoria kolónie – veľký význam pre samočistiace procesy – veľká kapacita filtrácie baktérií – často tvoria makroskopické povlaky. Vorticellas vláknom, Zoothamnium – kolónia sa sťahuje naraz – vlákna pospájané, Carchesium – jedince v kolónii sa sťahujú samostatne, Epistillis – bez kontraktilného vlákna v stopke – sťahujú sa len jedince, nie stopky.

More Related