Vplyv energetiky na životné prostredie

1. Vplyv energetiky na životné prostredie Jokalová Lucia

2. Rozdelenie elektrární • Tepelné • Vodné • Jadrové • Veterné • Solárne • Prílivové a odlivové • Hydrogeotermálne

3. Tepelné elektrárne Pri spaľovaní uhlia uniká časť popolu vo forme popolčeka do ovzdušia a väčšina síry sa spáli na oxid siričitý, ktorý s atmosferickou vlhkosťou vytvára kyselinu siričitú a postupne až kyselinu sírovú. Pri spaľovaní uhlia vznikajú aj oxidy dusíka. Do ovzdušia prenikajú množstvá ťažkých kovov, rádioaktívnych nuklidov a karcinogénnych uhľovodíkov. Pri nedokonalom spaľovaní vzniká ďalej oxid uhoľnatý, vodík, nižšie uhľovodíky a sadze. Spaľovanie uhlia sprevádza vznik a vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd. Elektráreň na uhlie vypúšťa na jednotku výroby väčšie množstvo oxidu siričitého, oxidov dusíka a tuhých častíc ako iné systémy.

4. Opatrenia na zníženie škodlivých exhalátov: • Stavba vysokých komínov, iba čiastočné riešenie ochrany životného prostredia • Zavedenie maloodpadových technológií. V prípade tepelných elektrární sa použitím kvalitnejšieho paliva úmerne zníži množstvo škodlivých exhalátov. • Dôsledky, ktoré môže mať elektráreň pre svoje okolie, závisia od jej umiestnenia z hľadiska veľkosti energetického zariadenia, hustoty obyvateľstva, otvorených vodných plôch, poľnohospodárskej pôdy atď. • Súčasné veľké elektrárne na fosílne palivá budú predstavovať stále väčšie problémy vzhľadom na čistotu vody a ovzdušia.

6. Vodné elektrárne Na výrobu elektrickej energie využívajú hydroenergetický potenciál našich tokov, ktorý je trvalo sa obnovujúcim, a preto sú nevyčerpateľným primárnym energetickým zdrojom. Vodná elektráreň sa väčšinou stavia ako hydroenergetické dielo, ktoré plní viacero účelov, pričom energetický význam ani nemusí byť prioritný. Účely a výhody vodných elektrární: • Ekologická nezávadnosť • ochrana územia pred povodňami • zásobovanie priemyslu vodou • zásobovanie poľnohospodárstva vodou • vyrovnávanie nerovnomerných prietokov v toku v priebehu roka • ochrana životného prostredia • lodná doprava • rekreačno -športové využitie

8. Jadrové elektrárne Využívanie jadrovej energie sa javí atraktívnym hlavne z pohľadu jej minimálneho podielu na raste skleníkových plynov v porovnaní s fosílnymi palivami. Proces výroby a spotreby jadrovej energie patrí medzi procesy s najmenším vplyvom na tvorbu skleníkových plynov 2,5-5,7g na KWh vyrobenej elektriny,105-366g na KWh v elektrárňach ktoré používajú fosílne palivá. Problémy: rádioaktívne odpady, jadrová bezpečnosť a likvidácia jadrovej elektrárne po skončení jej životnosti.

9. Jadrový odpad- vyskytuje sa vo všetkých troch skupenstvách. Pod RAO sa rozumie nevyužitý materiál, ktorý pre obsah rádionuklidov nemožno uviesť do životného prostredia. • Vysoko rádioaktívny odpad- z vyhoreného paliva rádioreaktorov, kvapalný odpad • Stredne rádioaktívny odpad- kovové nádrže na palivo, kovové časti reaktorov • Nízko rádioaktívny odpad- ochranné ošatenie, laboratórne zariadenie.

10. Zneškodnenie rádioaktívneho odpadu Uloženie odpadu hlboko pod zem. Zafixovanie odpadu do odolného materiálu.(kovové obaly so životnosťou najmenej 1000 rokov.)Špeciálne betóny, nepriepustné nátery rôzne asfaltové izolácie. Uloženie takéhoto odpadu musí byť v seizmicky stabilnej oblasti, musí byť chránené pred požiarmi, pádom lietadla, sabotážnymi akciami, záplavami..

12. Veterné elektrárne Vo veternej elektrárni sa kinetická energia vetra mení na mechanickú energiu otáčajúcich sa listov rotora a táto v generátore na elektrickú energiu, ide o využitie nevyčerpateľného zdroja - vetra. Medzi hlavné ekologické výhody tejto formy využívania energie patria tieto: • pri prevádzke nevytvárajú žiadne tuhé, kvapalné ani plynné emisie, prípadne odpady. • nie je potrebná ťažba, spracovanie ani dovoz akéhokoľvek paliva • zastavaná plocha elektrárne je minimálna • po ukončení prevádzky je návrat do stavu „zelenej lúky relatívne jednoduchý • Konštrukčné materiály elektrárne sú recyklovatelné

13. K nevýhodám veterných elektrární z hľadiska ekológie môžeme zaradiť nasledovné: • akustický hluk • infrazvuk • stroboskopický efekt • odhadzovanie ľadu • vplyv na vtáctvo • vplyv na netopiere • vplyv na flóru • vplyv na hydrosféru • ráz krajiny • rušenie elektromagnetického signálu

15. Solárne elektrárne Pracujú na princípe koncentrácie slnečných lúčov zrkadlami na malú plochu (ohniska), kde vzniknuté veľké teplo sa využíva na generovanie pary a výrobu elektriny. Výhody: • žiadna produkcia škodlivín • použiteľnosť v podstate všade • elektrárne môžu pracovať úplne samostatne

16. Na Slovensku by mali vzniknúť veľké solárne elektrárne. Vybudovať by ich mala istá energetická skupina, špecializovaná na využitie obnoviteľných zdrojov energie. Plánuje do konca roku 2011 investovať do produkcie čistej energie zhruba 9 miliárd slovenských korún. Slovensko je z hľadiska investícií do obnoviteľných zdrojov perspektívna oblasť- uviedol tak riaditeľ istej energetickej spoločnosti. Podľa jeho slov prebehol už prieskum potenciálu obnoviteľných zdrojov a najperspektívnejších lokalít. V pláne je postaviť v najbližších piatich rokoch najmenej 20 veľkých fotovoltaických fariem i napriek tomu, že slovenská legislatíva je výrobcom podstatne menej naklonená ako je to v iných krajinách. Už nejde o módnu záležitosť. Niektoré zdroje sa jednoducho za krátko vyčerpajú a my už teraz vieme ako ich nahradiť. V Českej republike prevádzkuje táto firma najväčšiu solárnu elektráreň v Jaroslaviciach.

20. Prílivové a odlivové elektrárne Počas prílivu , keď sa hladina zdvíha, prúdi voda cez turbíny do zálivu, keď sa začína odliv, voda zo zálivu začne prúdiť cez turbínu naspäť do mora. Účinnosť elektrárne je podľa konštrukcie 60 – 70 % a životnosť je asi 35 – 50 rokov. Umiestňuje sa v zálivoch s vysokým prílivom, veľkým objemom a úzkym vchodom doň. Výhody: • neprodukuje žiadny odpad • má veľký výkon • vysokú účinnosť • pri jej existencii nehrozí žiadna katastrofa, aj keby sa hrádza pretrhla Nevýhody: • možnosť postaviť len na určitých miestach, spravidla ďaleko od miesta spotreby • výkon sa mení v závislosti od výšky prílivu

22. Elektráreň na morské prúdy - podmorské elektrárne Morský prúd naráža na lopatky rotora, čím ho roztáča. Rotor je prevodmi spojený s generátorom, ktorý vyrába elektrinu. Účinnosť je 50 – 60 % a životnosť je okolo 10 – 15 rokov. Umiestňuje sa na morské dno s prúdením vody rýchlosťou viac ako 1m.s-1. Výhody: • pracuje nepretržite • môže dosahovať vysoké výkony • nepoškodzuje životné prostredie • nezaberá miesto na súši • konštrukcia je pomerne jednoduchá Nevýhody: • zložité umiestnenie na morskom dne • zložitá údržba • môže spôsobiť dopravnú kolíziu s morskými plavidlami, ponorkami, ...

24. Hydrogeotermálne elektrárne Voda s vysokou teplotou prúdi z hlbín Zeme k výmenníku tepla v elektrárni, kde odovzdáva svoje teplo vode v druhom okruhu. Tá sa premieňa na paru s vysokým tlakom, ktorá prechodom cez parnú turbínu ju roztočí. Turbína je pomocou prevodu spojená s generátorom elektrického prúdu. Účinnosť elektrárne je 32% až 40% a ich životnosť býva asi 25 až 30 rokov. V súčasnosti sa väčšina geotermálnej energie získava v oblastiach s aktívnou sopečnou činnosťou, ako je Island a Nový Zéland. Asi 20 krajín využíva geotermálnu energiu na vykurovanie alebo na výrobu elektriny. Výhody: • geotermálna elektráreň má vysoký výkon pri nepretržitej prevádzke • Môže sa postaviť všade na pevnine Nevýhody: • zvýšené riziko vzniku zemetrasení a prepadávaní zemskej kôry • riziko uvoľňovania jedovatých zlúčením z vrtu (napríklad kyselina boritá)

26. Uvedomme si, že život na zemi bez životného prostredia -prírody nie je možný... Preto prírodu neničme a skúsme ju rozumne využívať. Ponúka nám mnoho možností. V dnešnej dobe sú ľudia natoľko inteligentní, že tieto možnosti dokážu využiť- ako bolo ukázané aj v tejto prezentácií. Podstatné je, aby sa to rozširovalo a nebolo to niečím jedinečným, ale úplne normálnym a prirodzeným.