Lom skla

1. Lom skla Tento výukový balík je úvod do témy vplyvu defektov v krehkých materiáloch a úvod k tomu, ako defekty ovplyvňujú mechanickú pevnosť (pri použití sodno-vápenatého skla ako príkladu). Balík je určený pre laickú verejnosť a pre ľudí, ktorí sa začínajú venovať mechanickým vlastnostiam krehkých materiálov.

2. Lom skla • Po absolvovaní tejto lekcie budete: • vedieťako defekty v materiáli ovplyvňujú lom • vedieť hodnotiť základné rysy plochy krehkého lomu • schopní vypočítať priemernú veľkosť defektu prítomného vo vzorke či jeho mechanickú pevnosť • schopní porozumieť tomu, prečo sa mechanická pevnosť krehkých materiálov mení od vzorky ku vzorke

3. Lom skla Väčšina materiálov vystavených namáhaniu v ťahu sa zlomí bez zjavnej plastickej deformácie. Takéto materiály nazývame krehké materiály. Napriek tomu, že pri týchto materiáloch nepozorujeme žiadnu plastickú deformáciu, zlomia sa pri zaťažení oveľa nižšom ako je teoretická hodnota pevnosti vypočítaná z energie atómových väzieb, ktoré sú z pravidla iónového alebo kovalentného charakteru. Ktorý z nasledujúcich materiálov je s najväčšou pravdepodobnosťou krehký? a čajová nádoba z porcelánu b kovová čajová nádoba c Plastový kontajner d drevená kuchynská doska A B C D

4. Lom skla Väčšina materiálov vystavených namáhaniu v ťahusa zlomí bez zjavnej plastickej deformácie. Takéto materiály nazývame krehké materiály. Napriek tomu, že pri týchto materiáloch nepozorujeme žiadnu plastickú deformáciu, zlomia sa pri zaťažení oveľa nižšom ako je teoretická hodnota pevnosti vypočítaná z energie atómových väzieb, ktoré sú z pravidla iónového alebo kovalentného charakteru. Ktorý z nasledujúcich materiálov je s najväčšou pravdepodobnosťou krehký? a čajová nádoba z porcelánu b kovová čajová nádoba c Plastový kontajner d drevená kuchynská doska A B C D ZLE! skús to znova

5. Lom skla Väčšina materiálov vystavených namáhaniu v ťahusa zlomí bez zjavnej plastickej deformácie. Takéto materiály nazývame krehké materiály. Napriek tomu, že pri týchto materiáloch nepozorujeme žiadnu plastickú deformáciu, zlomia sa pri zaťažení oveľa nižšom ako je teoretická hodnota pevnosti vypočítaná z energie atómových väzieb, ktoré sú z pravidla iónového alebo kovalentného charakteru. Ktorý z nasledujúcich materiálov je s najväčšou pravdepodobnosťou krehký? a čajová nádoba z porcelánu b kovová čajová nádoba c Plastový kontajner d drevená kuchynská doska A B C D ZLE! skús to znova

6. Lom skla Väčšina materiálov vystavených namáhaniu v ťahusa zlomí bez zjavnej plastickej deformácie. Takéto materiály nazývame krehké materiály. Napriek tomu, že pri týchto materiáloch nepozorujeme žiadnu plastickú deformáciu, zlomia sa pri zaťažení oveľa nižšom ako je teoretická hodnota pevnosti vypočítaná z energie atómových väzieb, ktoré sú z pravidla iónového alebo kovalentného charakteru. Ktorý z nasledujúcich materiálov je s najväčšou pravdepodobnosťou krehký? a čajová nádoba z porcelánu b kovová čajová nádoba c Plastový kontajner d drevená kuchynská doska A B C D ZLE! skús to znova

7. Lom skla Väčšina materiálov vystavených namáhaniu v ťahusa zlomí bez zjavnej plastickej deformácie. Takéto materiály nazývame krehké materiály. Napriek tomu, že pri týchto materiáloch nepozorujeme žiadnu plastickú deformáciu, zlomia sa pri zaťažení oveľa nižšom ako je teoretická hodnota pevnosti vypočítaná z energie atómových väzieb, ktoré sú z pravidla iónového alebo kovalentného charakteru. Ktorý z nasledujúcich materiálov je s najväčšou pravdepodobnosťou krehký? a čajová nádoba z porcelánu b kovová čajová nádoba c Plastový kontajner d drevená kuchynská doska SPRÁVNE! A B C D Pokračovať

8. Lom skla V rámci tejto štúdie sa budeme zaoberať experimentom, v ktorom budeme lámať sklenené tyče pri určitom aplikovanom zaťažení. Štúdium lomovej plochy nám umožní zistiť ako boli tyče poškodené a analýza lomových napätí nám umožní urobiť závery o spojitosti medzi napätím, pri ktorom sa tyče zlomili a povrchovou úpravou tyčí. Predtým ale ešte jedna otázka. Ktoré z nasledujúcich lomov nepatrí ku krehkému porušeniu? A - intergranulárny lom B - štiepenie pozdĺž kryštalografických rovín C - koalescencia mikropórov D - šírenie trhliny A B C D

9. Lom skla V rámci tejto štúdie sa budeme zaoberať experimentom, v ktorom budeme lámať sklenené tyče pri určitom aplikovanom zaťažení. Štúdium lomovej plochy nám umožní zistiť ako boli tyče poškodené a analýza lomových napätí nám umožní urobiť závery o spojitosti medzi napätím, pri ktorom sa tyče zlomili a povrchovou úpravou tyčí. Predtým ale ešte jedna otázka. Ktoré z nasledujúcich lomov nepatrí ku krehkému porušeniu? A -intergranulárny lom B -štiepenie pozdĺž kryštalografických rovín C -koalescencia mikropórov D -šírenie trhliny A B C D ZLE! skús to znova

10. Lom skla V rámci tejto štúdie sa budeme zaoberať experimentom, v ktorom budeme lámať sklenené tyče pri určitom aplikovanom zaťažení. Štúdium lomovej plochy nám umožní zistiť ako boli tyče poškodené a analýza lomových napätí nám umožní urobiť závery o spojitosti medzi napätím, pri ktorom sa tyče zlomili a povrchovou úpravou tyčí. Predtým ale ešte jedna otázka. Ktoré z nasledujúcich lomov nepatrí ku krehkému porušeniu? A - intergranulárny lom B - štiepenie pozdĺž kryštalografických rovín C - koalescencia mikropórov D - šírenie trhliny ZLE! skús to znova A B C D

11. Lom skla V rámci tejto štúdie sa budeme zaoberať experimentom, v ktorom budeme lámať sklenené tyče pri určitom aplikovanom zaťažení. Štúdium lomovej plochy nám umožní zistiť ako boli tyče poškodené a analýza lomových napätí nám umožní urobiť závery o spojitosti medzi napätím, pri ktorom sa tyče zlomili a povrchovou úpravou tyčí. Predtým ale ešte jedna otázka. Ktoré z nasledujúcich lomov nepatrí ku krehkému porušeniu? A - intergranulárny lom B - štiepenie pozdĺž kryštalografických rovín C - koalescencia mikropórov D - šírenie trhliny ZLE! skús to znova A B C D

12. Lom skla V rámci tejto štúdie sa budeme zaoberať experimentom, v ktorom budeme lámať sklenené tyče pri určitom aplikovanom zaťažení. Štúdium lomovej plochy nám umožní zistiť ako boli tyče poškodené a analýza lomových napätí nám umožní urobiť závery o spojitosti medzi napätím, pri ktorom sa tyče zlomili a povrchovou úpravou tyčí. Predtým ale ešte jedna otázka. Ktoré z nasledujúcich lomov nepatrí ku krehkému porušeniu? A - intergranulárny lom B - štiepenie pozdĺž kryštalografických rovín C - koalescencia mikropórov D - šírenie trhliny A B C D SPRÁVNE! Pokračovať

13. Lom skla Experiment Máme tyč v tvare valca o priemere “d“ zo sodno-vápenatého skla, ktorá je upevnená ako konzola. Konštantné zaťaženie “W“ je aplikované na voľný koniec tyče a jej voľná dĺžka “L“ postupne narastá pokiaľ sa tyč nezlomí. Pri každej vzorke sa meria voľná dĺžka, pri ktorej sa tyč zlomila. • Na kontrolu efektu povrchovej úpravy sme porovnali výsledky z testovaných tyčí, ktoré boli upravené: • brúsením:povrch tyčí sa obrúsil použitím SiC brúsneho papiera s veľkosťou zrna okolo 60 mm. • žiarovým leštením: tyč bola ohriata modrým Bunsenovým plameňom pohybovaním plameňa hore a dole pozdĺž tyče • neboli povrchovo upravované Experimentálne usporiadanie aparatúry. Kvôli bezpečnosti je nutné počas experimentu použiť na škatuli transparentné okienko. Cieľom brúsenia tyčí bolo poškodiť povrch a vytvoriť veľké defekty, naopak cieľom leštenia bolo vyhojiť defekty na povrchu, vzniknuté pri ich výrobe a sledovať tak vplyv efektu povrchových defektov na mechanickú pevnosť. Pokračovať

14. Lom skla Najvyššie namáhanie v ťahu na tyči je v bode: A - najbližšom k upevnenému koncu B - najďalej od upevneného konca C - v strede sklenenej tyče A B C

15. Lom skla Najvyššie namáhanie v ťahu na tyči je v bode: A - najbližšom k upevnenému koncu B - najďalej od upevneného konca C - v strede sklenenej tyče A B C ZLE! skús to znova

16. Lom skla Najvyššie namáhanie v ťahu na tyči je v bode: A - najbližšom k upevnenému koncu B - najďalej od upevneného konca C - v strede sklenenej tyče A B C ZLE! skús to znova

17. Lom skla Najvyššie namáhanie v ťahu na tyči je v bode A - najbližšom k upevnenému koncu B - najďalej od upevneného konca C - v strede sklenenej tyče SPRÁVNE! Najvyššie namáhanie v ťahu je v tomto prípade v mieste tyče, ktoré je najbližšie k upevnenému koncu. Maximálne zaťaženie sa pri týchto podmienkach vypočíta zo vzťahu: smax = 32WL/pd3 A B C Pokračovať

18. Lom skla Lomové plochy • Na pozorovanej lomovej ploche vidieť iniciačné centrum lomu, je to defekt na povrchu sklenenej tyče. Na ploche lomu sú pozorované ďalšie tri oblasti: • hladká oblasť okolo defektu je tzv. zrkadlová zóna alebo “zrkadlo“ • úzky pás drsnejšieho povrchu okolo zrkadlovej zóny sa nazýva “hmla“ • oblasť, ktorá sa skladá z dlhých nepravidelne orientovaných faziet, tzv. “rieky“ Na tomto obrázku je zobrazená lomová plocha sklenenej tyče. Myslíš si, že so zväčšovaním veľkosti povrchových defektov rastie pevnosť sklenenej tyče? A B A - ÁNO B -NIE

19. Lom skla Lomové plochy • Na pozorovanej lomovej ploche vidieť iniciačné centrum lomu, je to defekt na povrchu sklenenej tyče. Na ploche lomu sú pozorované ďalšie tri oblasti: • hladká oblasť okolo defektu je tzv. zrkadlová zóna alebo “zrkadlo“ • úzky pás drsnejšieho povrchu okolo zrkadlovej zóny sa nazýva “hmla“ • oblasť, ktorá sa skladá z dlhých nepravidelne orientovaných faziet, tzv. “rieky“ Na tomto obrázku je zobrazená lomová plocha sklenenej tyče. A B Myslíš si, že so zväčšovaním veľkosti povrchových defektov rastie pevnosť sklenenej tyče? A - ÁNO B -NIE ZLE! skús to znova

20. Lom skla SPRÁVNE! Výsledky experimentu Výsledky ukazujú, že žiarovo leštené vzorky sa zlomili pri najväčšom priemernom lomovom napätí zatiaľ čo brúsený povrch znižuje lomové napätie vzoriek. Treba podotknúť, že štandardná odchýlka pre všetky experimenty je dosť veľká. Dôležitý záver je, že zavedenie veľkých defektov na povrch krehkých materiálov znižuje napätie, pri ktorom dochádza k lomu. Pokračovať

21. Lom skla SEM fotografie ukazujú povrch sklenených tyčí. Je zjavné, že brúsenie zaviedlo pomerne veľké defekty na povrch skla. Povrch leštenej tyče má menej defektov ako sklo bez povrchovej úpravy. Dokážeš priradiť obrázky z povrchov vzoriek k jednotlivým druhom povrchových úprav? C B A Kliknite na správnu kombináciu označení jednotlivých druhov povrchových úprav: • brúsený povrch tyče, . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . • bez povrchovej úpravy, . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . • žiarovo leštený povrch tyče,. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . C B A B A C A B C

22. Lom skla SEM fotografie ukazujú povrch sklenených tyčí. Je zjavné, že brúsenie zaviedlo pomerne veľké defekty na povrch skla. Povrch leštenej tyče má menej defektov ako sklo bez povrchovej úpravy. Dokážeš priradiť obrázky z povrchov vzoriek k jednotlivým druhom povrchových úprav? C B A ZLE! skús to znova Kliknite na správnu kombináciu označení jednotlivých druhov povrchových úprav: • brúsený povrch tyče, . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . • bez povrchovej úpravy, . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . • žiarovo leštený povrch tyče,. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . C B A B A C A B C

23. Lom skla SEM fotografie ukazujú povrch sklenených tyčí. Je zjavné, že brúsenie zaviedlo pomerne veľké defekty na povrch skla. Povrch leštenej tyče má menej defektov ako sklo bez povrchovej úpravy. Dokážeš priradiť obrázky z povrchov vzoriek k jednotlivým druhom povrchových úprav? C B A ZLE! skús to znova Kliknite na správnu kombináciu označení jednotlivých druhov povrchových úprav: • brúsený povrch tyče, . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . • bez povrchovej úpravy, . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . • žiarovo leštený povrch tyče,. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . C B A B A C A B C

24. Lom skla SEM fotografie ukazujú povrch sklenených tyčí. Je zjavné, že brúsenie zaviedlo pomerne veľké defekty na povrch skla. Povrch leštenej tyče má menej defektov ako sklo bez povrchovej úpravy. Dokážeš priradiť obrázky z povrchov vzoriek k jednotlivým druhom povrchových úprav? B = brúsený povrch C = leštený povrch A = bez povrchovej úpravy Kliknite na správnu kombináciu označení jednotlivých druhov povrchových úprav: SPRÁVNE! • brúsený povrch tyče, . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . • bez povrchovej úpravy, . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . • žiarovo leštený povrch tyče,. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . C B A B A C A B C Pokračovať

25. Lom skla Zo vzťahu odvodeného Griffithom je teraz možné vypočítať veľkosť defektu prítomného v sklenených tyčiach. Priemerná veľkosť defektu súvisí s priemerným lomovým napätím: a teda fje lomové napätieKCje lomová húževnatosťCje veľkosť defektu Na stanovenie lomovej húževnatosti KC potrebujeme vedieť veľkosť prítomného defektu. Povedzme, že veľkosť defektu na brúsenej vzorke je rovnaká ako veľkosť zrna brúsneho papiera, čo je 60 mikrometrov. Pre veľkosť defektu 60 mm a lomové napätie 72 MPa možno lomovú húževnatosť KC vypočítať: KC= 72x106 Pa x (π x 60x10-6)½ m½ = 0.98x106 Pa m½≈1.0 MPa m½ Veľkosť defektov pre tyče bez povrchovej úpravy a pre leštené tyče sa môže vypočítať z ich priemerného lomového napätia. Pokračovať

26. Lom skla ÚLOHA 1: Séria sklenených vzoriek sa porušila pri 100 MPa, lom mal počiatok na povrchu. Analýzy ukazujú, že priemerná veľkosť (dĺžka) povrchového defektu je 20 µm. Ak by povrchová úprava vzoriek zmenšila veľkosť defektu o polovicu, mohla by vzorka vydržať test pri 150 MPa? A B A - ÁNO B - NIE

27. Lom skla ÚLOHA 1: Séria sklenených vzoriek sa porušila pri 100 MPa, lom mal počiatok na povrchu. Analýzy ukazujú, že priemerná veľkosť (dĺžka) povrchového defektu je 20 µm. Ak by povrchová úprava vzoriek zmenšila veľkosť defektu o polovicu, mohla by vzorka vydržať test pri 150 MPa? A B A - ÁNO B - NIE ZLE! skús to znova

28. Lom skla SPRÁVNE! NEMOHLA, pretože pri použití vzťahu je zrejmé, že pri veľkosti defektu 20 mm je hodnota KC = 0,79 MPa.m1/2. Ak túto hodnotu spätne použijeme pri výpočte napätia s veľkosťou defektu 10 mm, bude hodnota pevnosti rovná 141 MPa, čo je menej ako požadovaných 150 MPa. Pokračovať

29. Lom skla ÚLOHA 2: Sklenená tyč s veľkosťou defektu 25 µm a lome pri napätí 80 MPa je žiarovo leštená. Zistilo sa, že teraz sa tyč zlomila pri napätí 140 MPa. Vypočítajte zmenenú veľkosť defektu v tyči. RIEŠENIE: Lomové napätie je dané vzťahom: Ak vypočítate číselnú hodnotu KC, použitím veľkosti defektu a lomového napätia pred leštením a potom použijete túto hodnotu na vypočítanie veľkosti defektu po leštení, mali by ste dostať hodnotu veľkosti defektu na úrovni C = 8,16 µm. Pokračovať

30. Lom skla Štatistické spracovanienameraných dát Smerodajná odchýlka je pri každom z uvedených experimentov značne veľká. Najväčšia je pri vzorkách bez povrchovej úpravy. Zavedenie defektov určitej veľkosti alebo odstránenie väčšiny defektov z povrchu spôsobuje menšiu štandardnú odchýlku. Z toho je zrejmé, že v každej vzorke budú rôzne štatistické distribúcie lomového napätia. Namerané hodnoty lomovej pevnosti pre sériu vzoriek sú najčastejšie spracovávané pomocou Weibullovej štatistickej analýzy. Weibullova distribúcia vyjadruje pravdepodobnosť prelomenia testovanej vzorky Pf pri jej zaťažení napätím f. Čo je podľa Weibullovej štatistiky najviac zodpovedné za odchýlky v lomovej pevnosti krehkých materiálov? A B C D A - vysoký počet prítomných defektov B - neprítomnosť plastickej deformácie C - rozdielna veľkosť defektov D- povrchové defekty

31. Lom skla Štatistické spracovanienameraných dát Smerodajná odchýlka je pri každom z uvedených experimentov značne veľká. Najväčšia je pri vzorkách bez povrchovej úpravy. Zavedenie defektov určitej veľkosti alebo odstránenie väčšiny defektov z povrchu spôsobuje menšiu štandardnú odchýlku. Z toho je zrejmé, že v každej vzorke budú rôzne štatistické distribúcie lomového napätia. Namerané hodnoty lomovej pevnosti pre sériu vzoriek sú najčastejšie spracovávané pomocou Weibullovej štatistickej analýzy. Weibullova distribúcia vyjadruje pravdepodobnosť prelomenia testovanej vzorky Pf pri jej zaťažení napätím f. Čo je podľa Weibullovej štatistiky najviac zodpovedné za odchýlky v lomovej pevnosti krehkých materiálov? A B C D A - vysoký počet prítomných defektov B - neprítomnosť plastickej deformácie C - rozdielna veľkosť defektov D- povrchové defekty ZLE! skús to znova

32. Lom skla Štatistické spracovanienameraných dát Smerodajná odchýlka je pri každom z uvedených experimentov značne veľká. Najväčšia je pri vzorkách bez povrchovej úpravy. Zavedenie defektov určitej veľkosti alebo odstránenie väčšiny defektov z povrchu spôsobuje menšiu štandardnú odchýlku. Z toho je zrejmé, že v každej vzorke budú rôzne štatistické distribúcie lomového napätia. Namerané hodnoty lomovej pevnosti pre sériu vzoriek sú najčastejšie spracovávané pomocou Weibullovej štatistickej analýzy. Weibullova distribúcia vyjadruje pravdepodobnosť prelomenia testovanej vzorky Pf pri jej zaťažení napätím f. Čo je podľa Weibullovej štatistiky najviac zodpovedné za odchýlky v lomovej pevnosti krehkých materiálov? A B C D A - vysoký počet prítomných defektov B - neprítomnosť plastickej deformácie C - rozdielna veľkosť defektov D- povrchové defekty ZLE! skús to znova

33. Lom skla Štatistické spracovanienameraných dát Smerodajná odchýlka je pri každom z uvedených experimentov značne veľká. Najväčšia je pri vzorkách bez povrchovej úpravy. Zavedenie defektov určitej veľkosti alebo odstránenie väčšiny defektov z povrchu spôsobuje menšiu štandardnú odchýlku. Z toho je zrejmé, že v každej vzorke budú rôzne štatistické distribúcie lomového napätia. Namerané hodnoty lomovej pevnosti pre sériu vzoriek sú najčastejšie spracovávané pomocou Weibullovej štatistickej analýzy. Weibullova distribúcia vyjadruje pravdepodobnosť prelomenia testovanej vzorky Pf pri jej zaťažení napätím f. Čo je podľa Weibullovej štatistiky najviac zodpovedné za odchýlky v lomovej pevnosti krehkých materiálov? A B C D A - vysoký počet prítomných defektov B - neprítomnosť plastickej deformácie C - rozdielna veľkosť defektov D- povrchové defekty ZLE! skús to znova

34. Lom skla Štatistické spracovanienameraných dát Smerodajná odchýlka je pri každom z uvedených experimentov značne veľká. Najväčšia je pri vzorkách bez povrchovej úpravy. Zavedenie defektov určitej veľkosti alebo odstránenie väčšiny defektov z povrchu spôsobuje menšiu štandardnú odchýlku. Z toho je zrejmé, že v každej vzorke budú rôzne štatistické distribúcie lomového napätia. Namerané hodnoty lomovej pevnosti pre sériu vzoriek sú najčastejšie spracovávané pomocou Weibullovej štatistickej analýzy. Weibullova distribúcia vyjadruje pravdepodobnosť prelomenia testovanej vzorky Pf pri jej zaťažení napätím f. Čo je podľa Weibullovej štatistiky najviac zodpovedné za odchýlky v lomovej pevnosti krehkých materiálov? A B C D A - vysoký počet prítomných defektov B - neprítomnosť plastickej deformácie C - rozdielna veľkosť defektov D- povrchové defekty SPRÁVNE! Pokračovať

35. Lom skla Zhrnutie Po absolvovaní tejto výuky by ste mali chápať, ako defekty ovplyvňujú mechanickú pevnosť materiálu. Všetky materiály obsahujú nejaké defekty. V krehkých materiáloch tieto defekty pôsobia ako drobné už existujúce trhliny, ktoré sa pri mechanickom zaťažení môžu šíriť materiálom a spôsobovať jeho lom. Šírenie týchto trhlín závisí na energetickej rovnováhe, trhlina sa začne šíriť v momente, keď dosiahne kritickú veľkosť. Zaťaženie, pri ktorom sa materiál zlomí, závisí na veľkosti najväčšieho defektu. Čím väčší je defekt, tým menšia je mechanická pevnosť.Pre sodno-vápennaté sklo sú dominantné povrchové defekty a kvalita povrchu skla riadi jeho pevnosť. Opatrenia na odstránenie alebo zabránenie výskytu defektov môžu zvýšiť odolnosť skla. Ale bez špeciálnych opatrení je pevnosť skla nízka a vykazuje značný rozptyl pri štatistickom spracovaní nameraných hodnôt. Pokračovať

36. Lom skla Odporúčaná literatúra: • Newey C and Weaver G, Materials: Principles and Practice, Open University and Butterworths, 1990 (ch.2,3,6) • Weidmann G, Lewis P and Reid N, Structural Materials, Open University and Butterworths, 1990 (ch. 1,2,4) • Anderson J C, Leaver K D, Rawlings R D and Alexander J M, Materials Science, Van Nostrand Reinhold, 3rd ed. 1985 (ch. 5,6,8,9) • Frost, Ashby, Deformation-mechanism maps for metals and alloys, Oxford Pergamon, 1982 • Lawn B R, Fracture of Brittle Solids, 1998 • Ewald H L, Wanhills R J H, Fracture mechanics, Edward Arnold 1984 • Gordon J E, Structures or Why things don't fall down, Pitman,1979 • Gordon J E, The New Science of Strong Materials or Why you don't fall through the floor, Penguin Books, 1968 WWW stránky The History and Brief Introduction of Fracturestručná sumarizácia lomovej mechaniky, ktorú pripravili Virginia Tech Materials Science a Engineering Department. What is Fracture Mechanics and why do you care?Náhľad na lom a jeho následky od SimScience.org KONIEC Zdroj:http://www.doitpoms.ac.uk Vypracoval: M. Hnatko, Ústav anorganickej chémie SAV, Bratislava