Metodológia pedagogického výskumu

1. Metodológia pedagogického výskumu Vyučuje: PaedDr. Mária Orolínová, PhD. Katedra chémie, PdF TU morolin@truni.sk, http://katchem.truni.sk

2. Metodológia pedagogického výskumu • Povinná literatúra PROKŠA, M., HELD, Ľ. a kol. Metodológia pedagogického výskumu a jeho aplikácia v didaktikách prírodných vied. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2008. ISBN 978-80-223-2562-2 GAVORA, P. a kol. Elektronická učebnica pedagogického výskumu. [online]. Bratislava : Univerzita Komenského, 2010. Dostupné na: http://www.e-metodologia.fedu.uniba.sk/ ISBN 978-80-223-2951-4. • Odporúčaná literatúra Gavora, P. Úvod do pedagogického výskumu. Bratislava : Univerzita Komenského, 2001. Chráska, M.: Metody pedagogického výzkumu. 1. vydanie, Praha : Grada, 2007. Trawers, R. M. W.: Úvod do pedagogického výzkumu. Praha : SPN, 1969. Skalková, J. a kol.: Úvod do metodológie a metód pedagogického výskumu. Praha : SPN, 1983. Maňák, J., Švec, V.: Cesty pedagogického výzkumu. Brno : Paido, 2004. Gavora, P.: Akí sú moji žiaci? Pedagogická diagnostika žiaka. Bratislava : Vydavateľstvo PRÁCA, 1999. Chráska, M.: Didaktické testy. Brno : Paido, 1999. Gavora, P.: Sprievodca metodológiou kvalitatívneho výskumu. Bratislava : Regent, 2006. Hendl, J. a kol.: Kvalitativní výzkum. Praha : Portál, 2005. Silverman, D.: Ako robiť kvalitatívny výskum. 1. vyd., Bratislava : Ikar, 2005. Strauss, A.; Corbinová, J.: Základy kvalitatívneho výskumu. Boskovice : Albert, 1999. Kerlinger, F. N.: Základy výzkumu chování. Praha : Academia, 1972, pp. 547 – 562. Pozri sylaby predmetu

3. Podmienky absolvovania predmetu Realizácia aktivít a úloh zadaných na seminároch, ktoré budú zamerané na nácvik základných zručností pri organizácii a plánovaní pedagogického výskumu a na kritické štúdium publikovaných výskumov v tejto oblasti. V priebehu semestra budú zadané tri písomné skúšky z tém, ktoré boli už ozrejmené a určené na hlbšie individuálne štúdium. Absolvovanie písomných skúšok na seminároch v priebehu semestra s minimálne 50 % úspešnosťou je podmienkou pre účasť na záverečnej ústnej skúške. Úspešné absolvovanie záverečnej ústnej skúšky v skúškovom období letného semestra je podmienkou pre získanie kreditov. Pozri sylaby predmetu

4. Veda a zdravý rozum Pozície zdravého rozumu Postupy: predpovedanie, zovšeobecňovanie, indukcia, dedukcia, empirické skúmanie Naivné teórie, laické teórie, subjektívne teórie miskoncepcie Zdroje: tradícia, sedimentácia skúsenostných štruktúr spoločnosti Poznanie je spoločensky podmienené

5. Veda Veda – systém overených poznatkov, ktoré vysvetľujú javy objektívnej reality. Cieľom vedy je budovať (rozširovať, prehlbovať, pretvárať) vedecké teórie, ktoré slúžia na praktické použitie – na intervenciu (zmenu) a predikciu javov.

6. Vedecká teória Vedecká teória – systém overených a usporiadaných poznatkov, určitá abstrakcia, ktorá platí pre vymedzený súbor javov. Základom vedeckej teórie sú výroky formulované pomocou odborných pojmov (termínov). Dôležitou podmienkou existencie teórie je, že musí byť verejne dostupná, musí byť publikovaná. Koordinácia teórií a faktov Vedec musí byť schopný vysvetliť svojim kolegom, akú perspektívu použil, ako zbieral údaje, ako sa dopracoval k výsledkom, a tiež musí vedieť vysvetliť obmedzenú platnosť týchto výsledkov. Princíp falzifikácie (Karl Popper) Princíp negatívneho dokazovania (hľadanie protipríkladov)

7. Vedecká teória Koordinácia teórií a faktov „Bez preháňania možno povedať, že kauzálna teória predstavuje doteraz najúspešnejšie vysvetlenie referencie vlastných mien. A aj preto ju treba podrobovať stále prísnejšiemu testovaniu pomocou najrozličnejších empirických dát týkajúcich sa správania vlastných mien. Preto je pomerne populárnou činnosťou medzi niektorými filozofmi jazyka vymýšľanie protipríkladov. Každý obhajca kauzálnej teórie musí byť vďačný každému, kto nejaký protipríklad predloží a musí poctivo testovať, či sa jeho kauzálna teória s ním dokáže vysporiadať, a teda či ide o skutočný protipríklad.“ Marián Zouhar (prof. FF UK Bratislava)

8. História vedy a vzdelávania Štruktúra vedeckých revolúcií (T. S. Kuhn) • Obdobie normálnej vedy • Obdobie zmeny paradigmy Multiparadigmatickosť Pedagogická činnosť • úloha v reprodukcii kultúry

9. Výskum Výskum – súhrnný názov pre vedeckú činnosť. Je to aktivita špecializovaných odborníkov s príslušným vzdelaním a kvalifikáciou s cieľom budovať vedecké teórie. Pri výskume sa používajú metódy na registráciu, spracovanie a vyhodnotenie skúmaných javov.

10. Znaky vedeckej práce Systematickosť a plánovitosť Objektívnosť Kumulatívnosť Redukcionizmus

11. Výskum Úlohou pedagogického (didaktického) výskumu je systematický spôsob riešenia pedagogických problémov, ktorým sa obohacuje ľudské poznanie. Jeho cieľom je objaviť zákony alebo urobiť zovšeobecnenia, ktoré by sa dali použiť na predpovedanie a kontrolu javov, ktoré môžu nastať pri určitých výchovných (vzdelávacích) situáciách, (objasniť, zdokumentovať nové poznatky, poznať zákonitosti výchovného a vzdelávacieho procesu). Prieskum – nižšia forma empirického skúmania, než je výskum. Jej cieľom je síce získavať terénne dáta, ale nie budovať vedecké teórie. Taký je napríklad prieskum volebných preferencií voličov alebo prieskum trhu. (identifikácia nejakých vlastností)

12. Diagnostika, evalvácia Diagnostika – cieľom je posúdiť stav, úroveň rozvoja vlastností jedinca, posúdiť situáciu v triede, či v škole. Okrem intuitívnych postupov učiteľov pedagogická diagnostika prináša celý rad premyslených postupov (metód), ktoré sú veľmi podobné (niekedy totožné) s výskumnými metódami. Evalvácia – rozsiahle reprezentatívne zisťovania a hodnotenia prírodovednej, čitateľskej a matematickej gramotnosti žiakov rozličných vekových úrovní. Ich cieľom je prispieť k hodnoteniu efektívnosti školských sústav jednotlivých zúčastnených krajín. Najznámejšie sú PISA, TIMSS, PIRLS.

13. Vedecký jazyk Vedecká komunikácia sa vyznačuje presným a jednoznačným pomenovaním javov vo forme vedeckých pojmov (termínov). Vedecký jazyk síce využíva: prostriedky prirodzeného jazyka, preberá bežné slová, ale tie sa presne definujú a vymedzujú. Napríklad slovo dieťa vo vede ho "napĺňa" psychologický, pedagogický, biologický a sociologický obsah - dieťa ako psychicky a fyzicky sa vyvíjajúci jedinec, ako predmet výchovného pôsobenia, ako člen rodiny a spoločnosti. vlastné označenia. Ich význam je presne definovaný a zakotvený, čo pomáha jednoznačnosti vedeckej komunikácie. Mnohé výrazy používané vo vede sú internacionalizmy. Takými sú napríklad sebapoňatie, jazyková bariéra, školská zrelosť.

14. Gramatické zvláštnosti Vedec často píše o sebe v prvej osobe množného čísla – autorský plurál: V našom výskume sme zistili ... (namiesto v mojom výskume) Dospeli sme k záveru, že ... (namiesto dospel som k záveru) Používanie pasívnych konštrukcií: Hypotézy boli stanové tak, aby .. (namiesto sa stanovili) Boli skúmané podsúbory... (namiesto skúmali sme)

15. Druhy didaktických výskumov • Základný výskum • Aplikovaný výskum • Akčný výskum • Ex post facto

16. Typy výskumných problémov • Identifikačný, opisný typ výskumného problému (deskriptívny) • Relačný typ výskumného problému • Kauzálny typ výskumného problému

17. Metodológia výskumu Metodológia výskumu je vedná disciplína, ktorá skúma a opisuje plánovanie, organizáciu a realizáciu výskumu vrátane vyhodnotenia výskumných dát. Metodológia výskumu teda opisuje viac než len výskumné metódy. Zaoberá sa tým, čo robí výskumník pred vstupom do terénu (plánovanie výskumu), počas terénnej fázy výskumu (použitie výskumných metód) a po návrate z terénu (vyhodnocovanie a interpretácia dát získaných v teréne). Metodológia vedy – metavedná disciplína zaoberajúcu sa základnými otázkami budovania vedy a vedných systémov. Je to akási nadstavba konkrétnych vedných disciplín, pedagogiky, psychológie, chémie, fyziky atď. Metodológia výskumu je vedná disciplína, výskumná metóda je presne určený spôsob zberu výskumných dát a ich spracovanie.

18. Metóda Metóda je postup, procedúra, pomocou ktorej výskumník získa údaje, ktoré je možné ďalej spracovať. V didaktických výskumoch – pozorovanie, vedomostné testy, interview, pedagogický experiment, dotazník, novšie prístupy – pojmové mapy, voľné slovné asociácie, dvojúrovňové testy, testy s konceptuálnymi úlohami... Predovšetkým treba povedať, že metóda je všeobecný pojem. V konkrétnych výskumoch sa požívajú špecifikované výskumné nástroje. Dotazník je metóda hromadného získavania údajov pomocou otázok, posudzovacích škál a pod. Prirodzene na zisťovanie školskej klímy sa použije iný výskumný nástroj ako na zisťovanie postojov žiakov k fajčeniu, i keď v oboch prípadoch pôjde o dotazník. V niektorých vedných oblastiach sa pre konkrétny výskumný nástroj používa označenie metodika (najmä ak ide o špecifikovaný postup aplikácie a vyhodnocovania metód) alebo prostriedok (najmä ak má nástroj materiálnu podobu).