Predn ky pre posluch cov Vysokej koly zdravotn ctva a soci lnej pr ce sv. Al bety v Bratislave, 1. roc. extern pos

1. Predn�ky pre posluch�cov Vysokej �koly zdravotn�ctva a�soci�lnej pr�ce sv. Al�bety v�Bratislave, 1. roc. � extern� posluch�ci II. st., �k. r. 2009/2010

2. �VOD Soci�lna pr�ca v�zdravotn�ctve zahrna starostlivost o lud� s ak�tnym ochoren�m (deti, dospievaj�cich, dospel�ch a��star�ch lud� � seniorov) o�lud� so zdravotn�m postihnut�m (so �pecifick�mi zdravotn�mi a soci�lnymi probl�mami) o umieraj�cich lud�

3. Hist�ria soci�lnej pr�ce v zdravotn�ctve Neorganizovan� forma - n�hodn�, neuvedomel� - pomoc chor�m, sirot�m a�opusten�m ludom - spojen� s�krestanstvom � reholn� spolocenstv� (opatrovatelsko � o�etrovatelsk� cinnosti) Organizovan� pomoc - zaciatkom�9. storocia - starostlivost o�chor�ch bola viazan� na kl�tory, nesk�r mestsk� nemocnice (kombin�cia �tulku a�domova pre star��ch) - rozmach v tejto oblasti nastal v 19. storoc� (kvalifikovan� soci�lne sestry v nemocniciach, soci�lni pediatri a�gerontol�govia)

4. Hist�ria soci�lnej pr�ce �zemie dne�n�ho Slovenska - Ceskoslovenska - pomoc viazan� na kl�tory - 11. storocie � charitat�vno - liecebn� pomoc, zakladanie prv�ch nemocn�c - 11. a�12. storocie � mestsk� �pit�ly - 13. storocie � mnoh� osobnosti (Ane�ka Cesk�) - od 14. storocia � z�ujem miest o�problematiku zdravia - najstar�� ��pit�l� sv. Ladislava v�Bratislave, - nesk�r nemocnice na Spi�i � Levoca, Ke�marok a�v okol� bansk�ch miest

5. Ciel predmetu: Poskytn�t inform�cie: o prepojenosti soci�lneho a zdravotn�ckeho sektoru o nevyhnutnosti a mimoriadnom v�zname p�sobenia soci�lneho pracovn�ka v oblasti zdravotn�ctva a o perspekt�vach rozvoja tejto oblasti soci�lnej pr�ce o soci�lnom dopade niektor�ch ochoren� na jednotlivca i na spolocnost o �loh�ch a �pecifik�ch pr�ce soci�lneho pracovn�ka vo vybran�ch zdravotn�ckych zariadeniach

6. Sylabus predmetu: Z�kladn� pojmy (zdravie, choroba, zdravotn� postihnutie, klient soci�lnej pr�ce) Soci�lna slu�ba v zdravotn�ctve (soci�lna sestra � soci�lny pracovn�k ako st�ly clen zdravotn�ckeho t�mu) �pecifick� povinnosti soci�lnej sestry a formy soci�lnej pr�ce na vybran�ch zdravotn�ckych �sekoch (gynekol�gia, pediatria, chirurgia, ortop�dia,onkol�gia, geriatria, psychiatria, k�peln� starostlivost). Pr�va pacientov (Charta pr�v pacientov, platn� legislat�va, soci�lne aspekty zdravotn�ho poistenia). Etika pr�ce soci�lneho pracovn�ka Burn out syndr�m

7. Politika �Zdravie pre v�etk�ch v 21 storoc� - dokument WHO z r. 1999 Dlhodob� z�mer : dosiahnut �pln� potenci�l zdravia pre v�etk�ch. Hlavn� smery: podporovat a�ochranovat zdravie lud� po cel� �ivot, zni�ovat v�skyt nov�ch pr�padov z�va�n�ch chor�b a�po�koden�.

8. Etick� b�za zdravotnej politiky 1. zdravie, ako z�kladn� ludsk� pr�vo, 2. rovnost v�zdrav� a�solidarita pri realiz�ci� opatren� na zlep�enie zdravia, 3. �cast a�zodpovednost jednotlivcov, skup�n, in�tit�ci� a�komun�t za s�stavn� rozvoj zdravia

9. Zdravotn�cke zariadenia Zdravotn�cke zariadenia mo�no rozdelit na: - �t�tne (verejn� zariadenia) - ne�t�tne (neverejn�) zariadenia Podla veku pacientov ich mo�no delit na: - zariadenia pre deti - zariadenia pre dospel�ch lud� zariadenia pre seniorov hospice

10. S�stava zdravotn�ckych zariaden� S�stavu zdravotn�ckych zariaden� tvoria: a) ambulancie, vr�tane stan�c lek�rskej slu�by prvej pomoci a�ambulancie v�zariadeniach soci�lnych slu�ieb, b) agent�ry dom�cej o�etrovatelskej starostlivosti, c) z�chrann� zdravotn� slu�ba, d) �pecializovan� zariadenia ambulantnej starostlivosti, e) dialyzacn� stredisk�, f) polikliniky, g) samostatn� zariadenia spolocn�ch vy�etrovac�ch a�liecebn�ch zlo�iek, h) nemocnice I. typu, i) nemocnice s�poliklinikou I. typu, j) nemocnice s�poliklinikou II. a�III. typu,

11. Zdravotn�cke zariadenia - pokr. k) fakultn� nemocnice a�fakultn� nemocnice s�poliklinikou, l) vysoko�pecializovan� odborn� �stavy, m) liecebne pre dlhodobo chor�ch, n) zariadenia, ktor� poskytuj� paliat�vnu starostlivost a hospice, o) geriatrick� centr�, p) psychiatrick� liecebne, psychiatrick� nemocnice, psychiatrick� stacion�re a�centr� pre liecbu drogov�ch z�vislost�, r) odborn� liecebn� �stavy s) pr�rodn� liecebn� k�pele, t) verejn� lek�rne, pobocky verejn�ch lek�rni a�v�dajne zdravotn�ckych pom�cok, u) zubn� techniky.

12. Defin�cia soci�lnej pr�ce: �Soci�lna pr�ca je �pecifick� odborn� cinnost, ktor� smeruje k zlep�eniu vz�jomn�ho prisp�sobenia sa jednotlivcov, rod�n, skup�n a soci�lneho prostredia, v ktorom �ij� a k rozv�janiu seba�cty a vlastnej zodpovednosti jednotlivcov, s vyu�it�m zdrojov a schopnost� os�b a s vyu�it�m medziludsk�ch vztahov a zdrojov, poskytovan�ch spolocnostou. Je cinnostou v prospech klientov (jednotlivcov, rod�n, skup�n, komun�t), ktor� m��eme charakterizovat pojmami �pomoc�, �podpora�, a �sprev�dzanie�. (podla Asoci�cie vzdel�vatelov v soci�lnej pr�ci v SR, 1998)

13. Soci�lna pr�ca v zdravotn�ctve V zdravotn�ctve je soci�lna pr�ca neoddelitelnou s�castou liecebno - prevent�vnej starostlivosti a doplna o�etrovatelsk� a medic�nsku starostlivost tak, aby sa dosiahol v�estrann�, pokial mo�no, trval� liecebn� �spech. Soci�lny pracovn�k v�zdravotn�ctve je neodmyslitelnou s�castou pr�ce zdravotn�kov. Pracuje v�t�me zdravotn�ckych pracovn�kov � lek�rov, zdravotn�ch sestier, fyzioterapeutov, ale aj nezdravotn�ckych pracovn�kov ako s� psychol�govia, �peci�lni pedag�govia, recov� terapeuti a�in�. Z�kladn�m cielom SP v zdravotn�ctve je sk�mat a pom�hat rie�it situ�ciu v rodine, �kole, na pracovisku a v spolocenskom prostred� (naru�en� vztahy a situ�cie, ktor� vznikli v �ivote cloveka n�sledkom zdravotne a soci�lne ne�elateln�ch zmien).

14. Etika soci�lneho pracovn�ka Podla �olt�sa (1996) tvoria etick� aspekty neoddeliteln� s�cast pr�ce soci�lneho pracovn�ka a�to od zaciatku samotnej komunik�cie s�pacientom, a� po vyrie�enie jeho probl�mu. Soci�lni pracovn�ci sa v�na�ej republike riadia Etick�m k�dexom soci�lnych pracovn�kov SR Soci�lny pracovn�k v zdravotn�ckom zariaden�: zachov�va d�vernost v�etk�ch inform�ci�, ktor� z�skal o�pacientovi, mlcanlivost o�dan�ch inform�ci�ch, zabezpecuje bezpecn� ulo�enie dokument�cie, nesmie zneu�it postavenie pacienta, ktor� je moment�lne odk�zan� na hospitaliz�ciu na to, aby bez jeho vedomia alebo proti jeho v�li rozhodol o�jeho bud�cnosti,

15. Etika soci�lneho pracovn�ka pokr. m� podporovat samostatnost klienta a�mal by mat k�nemu zodpovedn� a�citliv� pr�stup, m� etick� zodpovednost aj voci spolocnosti, voci svojim kolegom a�v�nemalej miere aj voci svojej profesii, pocas svojej praxe v�zdravotn�ckom zariaden� by mal permanentne rozv�jat svoje vzdelanie a�vyzdvihovat poslanie svojej profesie, existuje aj etick� po�iadavka na dobr� telesn� a�du�evn� stav soci�lneho pracovn�ka a�na jeho odborn� a�osobnostn� zdatnost.

16. Osobnost soci�lneho pracovn�ka D�le�it� osobnostn� vlastnosti: soci�lne c�tenie, empatia, obetavost pre in�ch, zodpovednost voci klientovi, solid�rnost s chor�mi, komunikat�vnost, schopnost akt�vneho poc�vania, snaha o ochranu a zachovanie d�stojnosti �ivota a zdravia cloveka, odborn� kvalifik�cia.

17. �lohy a cinnosti soci�lneho pracovn�ka spolup�sobit pri zabezpecen� komplexnej liecebno-prevent�vnej starostlivosti o pacientov v zdravotn�ckom zariaden� sk�mat soci�lnu anamn�zu, urcit soci�lnu diagn�zu, vypracovat pl�n soci�lnej terapie, urcit rozsah, druh a potrebu soci�lnych opatren� poskytovat odborn� rady z oblasti soci�lneho a d�chodkov�ho zabezpecenia, nemocensk�ho poistenia pom�hat pacientovi prekon�vat prek�ky soci�lneho, mor�lneho, ekonomick�ho charakteru, ktor� br�nia �spe�n�mu postupu liecby podielat sa na odstranovan� nepriazniv�ch vplyvov choroby, spolupracovat pri op�tovnom zaclenen� chor�ch do spolocnosti

18. �lohy a cinnosti soci�lneho pracovn�ka � pokr. spolupracovat s dal��mi zdravotn�ckymi pracovn�kmi (lek�r, sestra, psychol�g, fyzioterapeut) spolupracovat s rodinn�mi pr�slu�n�kmi, soci�lnymi pracovn�kmi, s�dmi, soci�lnymi kur�tormi spolupracovat s �PSVaR v r�mci starostlivosti o rodinu a dieta, o obcanov, ktor� potrebuj� osobitn� pomoc (osoby so zdravotn�m postihnut�m, r�mske etnikum, alkoholici, delikventi), viest dokument�ciu o cinnosti soci�lnej slu�by vykon�vat v�chovn� a soci�lne osvetov� cinnost

19. �lohy a cinnosti soci�lneho pracovn�ka � pokr. spolupracovat s o�etruj�cim lek�rom pri realiz�ci� diagnosticko-liecebn�ho programu z�castnovat sa podla potreby lek�rskych viz�t, zistovat aktu�lne potreby a po�iadavky chor�ch poskytovat soci�lne slu�by nielen osob�m, nach�dzaj�cim sa v zdravotn�ckych zariadeniach, ktor� s� jej hl�sen�, ale aj osob�m, ktor� sama vyhlad�va, alebo ktor� o pomoc sami po�iadaj� hodnotit nadobudnut� inform�cie a na ich z�klade vyprac�vat n�vrhy pre potreby soci�lnej diagn�zy, soci�lnej starostlivosti a terapie,

20. �lohy a cinnosti soci�lneho pracovn�ka � pokr. s o�etruj�cim lek�rom konzultovat sp�sob realiz�cie soci�lnych z�sahov sprostredk�vat a navrhovat opatrovatelsk� slu�bu sprostredk�vat spolocensk� a ekonomick� z�le�itosti a pom�hat pri vybavovan� soci�lnych n�rokov a potrieb klienta. V pr�pade poverenia, podla potreby zastupovat chor�ho na �radoch, s�doch,... pom�hat pri umiestnovan� do zdravotn�ckych, �kolsk�ch alebo soci�lnych zariaden�, pom�hat pri umiestnovan� det� na z�klade rozhodnutia s�du do detsk�ch domovov, domovov soci�lnych slu�ieb,... presadzovat a uplatnovat soci�lne aspekty v pr�ci v�etk�ch zdravotn�ckych pracovn�kov,

21. �lohy a cinnosti soci�lneho pracovn�ka� pokr. prispievat k zlep�eniu vz�jomnej spolupr�ce, informovanosti o pracovn�ch v�sledkoch, z�skavat rodinn�ch pr�slu�n�kov, spolupracovn�kov a najbli��ie okolie chor�ho pre spolupr�cu, akt�vnu pomoc pri rie�en� soci�lnych probl�mov chor�ho a pre spolupr�cu pri jeho soci�lnej integr�cii sledovat aktuality a z�castnovat sa na �koliacich akci�ch, za �celom zvy�ovania svojich odborn�ch vedomost� spolupracovat s in�tit�ciami 3. sektoru spolupracovat pri v�skumn�ch �loh�ch, prieskumoch,... sprac�vat rocn� spr�vy o svojej cinnosti

22. Defin�cie zdravia Ch�panie pojmu zdravia z�vis� od spolocnosti, stupna jej rozvoja a jej kult�ry. Florence Nightingelov�: � Zdravie znamen� dobre sa c�tit a naplno vyu��vat svoje sily�. Zdravie je proces rozv�jania, pou��vania, ochranovania v�etk�ch zdrojov ludsk�ho tela, du�e, mysle, rodiny, komunity a prostredia. WHO /1947/ definuje zdravie ako stav �plnej psychickej, fyzickej a soci�lnej pohody a nielen nepr�tomnost choroby ci slabosti.

23. Defin�cia choroby  Choroba je �porucha zdravia, s�hrn reakci� organizmu na vplyv cinitelov, ktor� m��u vyvolat po�kodenie organizmu�. V�chodiskom z choroby m��e byt �pln� vyliecenie - n�vrat zdravia, dlhodob� a� trval� zhor�enie - porucha zdravotn�ho stavu (zdravotn� postihnutie), resp. ukoncenie �ivota Zdravie a chorobu nemo�no ch�pat ako protiklady ludsk�ho �ivota, choroba znamen� ak�kolvek zlyhanie fyziologick�ch funkci� organizmu, pr�padne zlyhanie interakci� medzi organizmom a prostred�m

24. Defin�cia zdravotn�ho postihnutia podla Dohovoru OSN, 2006) Osoby so zdravotn�m postihnut�m zahrnuj� osoby, ktor� maj� dlhodob� fyzick�, du�evn�, ment�lne alebo zmyslov� postihnutie, ktor� v interakcii s r�znymi prek�kami m��e br�nit ich pln�mu a �cinn�mu zapojeniu sa do spolocnosti na rovnopr�vnom z�klade s ostatn�mi.

25. Defin�cie zdravotn�ho postihnutia v SR Invalidn�m obcanom podla z�kona 461/2003 Z.z. o soci�lnom poisten� je obcan, u ktor�ho rozhodnut�m posudkovej komisie soci�lnej poistovne % miera poklesu schopnosti vykon�vat z�robkov� cinnost z d�vodu telesnej poruchy, du�evnej poruchy alebo poruchy spr�vania je vy��ia ako 40%. Obcanom so zdravotn�m postihnut�m na �cely z. c. 5/2004 Z.z. je: Obcan uznan� za invalidn�ho podla osobitn�ho predpisu Obcan, ktor� m� pokles schopnosti vykon�vat z�robkov� cinnost o 20%, ale najviac o 40% podla osobitn�ho predpisu Obcanom s ta�k�m zdravotn�m postihnut�m na �cely z. c. 447/2008 Z.z. je obcan, u ktor�ho pokles miery funkcnej schopnosti je 50% a viac

26. Modely a pr�stupy k problematike zdravotn�ho postihnutia: Klinick� (medic�nsky) model � ide o probl�m jednotlivca, sp�soben� chorobou, traumou alebo in�m zdravotn�m stavom, ktor� vy�aduje lek�rsku starostlivost formou individu�lnej, profesion�lnej liecby. Soci�lny - Spolocensk� model - porucha ako spolocensk� probl�m. Nie je len atrib�tom jednotlivca ako sk�r komplexnou paletou podmienok, z ktor�ch mnoh� s� vytv�ran� spolocensk�m prostred�m. Rie�enie vy�aduje spolocensk� aktivitu a je kolekt�vnou zodpovednostou spolocnosti v celej jej ��rke. �Bio � psycho - soci�lny� model, resp. pr�stup, o ktor� sa opiera dokument WHO z r. 2002 (Medzin�rodn� klasifik�cia funkcnej schopnosti, dizability a zdravia � ICF) sa usiluje o integr�ciu oboch uveden�ch modelov. Pok��a sa o synt�zu, ktor� by umo�novala hodnotenie probl�mu z pohladu biologick�ho, individu�lneho � psychologick�ho, i soci�lneho (vr�tane environment�lneho).

27. Medzin�rodn� klasifik�cia funkcnej schopnosti, dizability a zdravia � ICF (2002) V popred� z�ujmu ICF je pos�denie zdravotn�ho stavu jedinca z bio-psycho-socio-enviroment�lneho aspektu, t.j. stav zdravia, resp. pr�tomnost chorobn�ch zmien, osobnostn� rozmer, mo�nosti spolocensk�ch aktiv�t aj pri zmen�ch �trukt�r a funkci� jednotliv�ch syst�mov (mo�nosti uplatnenia sa a �casti na spolocenskom �ivote, environment�lne faktory, ktor� charakterizuj� ekosyst�m tak�hoto jedinca

28. Z�kladn� pojmy v�charakteristike zdravia, choroby, zdravotn�ho postihnutia � podla ICF - Porucha (impairment) - ak�kolvek strata alebo abnorm�lnost v�psychologickej, fyziologickej alebo anatomickej �trukt�re alebo funkcii - Dizabilita � ak�kolvek obmedzenie, alebo nedostatok schopnosti vykon�vat nejak� cinnost sp�sobom, alebo v�rozsahu, ak� je pova�ovan� u cloveka za norm�lny - Handicap � nepriazniv� spolocensk� situ�cia, vypl�vaj�ca z�poruchy alebo dizability, ktor� obmedzuje alebo znemo�nuje plnenie �loh, ktor� s� pre t�to osobu norm�lne (vzhladom na vek, pohlavie, soci�lne a kult�rne podmienky)

29. Zdravotn� postihnutia - delenie Telesn� postihnutia � probl�my s mobilitou Sluchov� postihnutia � probl�my s komunik�ciou Zrakov� postihnutia � probl�my s orient�ciou Kombinovan� postihnutia � prel�nanie jednotliv�ch Ment�lne postihnutia (ment�lna retard�cia) � intelektov� dizabilita, napr�klad u geneticky podmienen�ch syndr�mov � casto viacn�sobn� postihnutie Civilizacn� choroby (chronick� choroby) Psychiatrick� ochorenia

30. R�zne druhy zdravotn�ch postihnut� - z�kladn� delenie - sch�ma

31. Klasifik�cia dizability dizabilita v�spr�van� sa �dizabilita v�komunik�cii (dizabilita k�poc�vaniu reci, k�porozumeniu reci, k�rozpr�vaniu,), v orient�cii dizabilita v�osobnej starostlivosti (probl�my s�kontrolou vylucovania, v�osobnej hygiene, v�obliekan�, v�stravovan�) lokomotorick� dizabilita (dizabilita k�ch�dzi, k�behu, k�zdol�vaniu schodov, k�premiestnovaniu, k�doprave, k�zdv�haniu, in� ), dizabilita v�obratnosti �situacn� dizabilita (vo vytrvalosti, k�zn�aniu teploty, k�zn�aniu hluku, osvetlenia, pracovn�ch stresov, k�zn�aniu in�ch cinitelov �ivotn�ho prostredia, in�) �in� obmedzenia cinnosti

32. Mo�nosti vzniku handicapu ��orientacn� a komunikacn� handicap ����handicap vo fyzickej nez�vislosti (nez�vislost vzhladom k�pom�ckam a podpore in�ch lud�) �� pohybov� handicap (mo�nost a rozsah pohyblivosti od referencn�ho bodu, napr. od postele, od dvier) ����handicap v�zamestnan� (nemo�nost konat ako je to obvykl� vzhladom na pohlavie, vek a kult�ru) ���handicap v�spolocenskej integr�cii (podielat sa na obvykl�ch spolocensk�ch vztahoch a udr�ovat ich) ����handicap v�hospod�rskej sebestacnosti (v porovnan� s obvyklou socio-ekonomickou cinnostou a nez�vislostou)

33. Poruchy telesnej �trukt�ry a pohybovej funkcie � dizabilita v mobilite Vroden� poruchy �trukt�ry alebo funkcie tela (ch�banie, resp. deform�cia koncatiny, detsk� mozgov� obrna, spina biffida a in�), Po�razov� stavy (amput�cie, po�kodenia chrbtice, in�) D�sledky chronick�ch ochoren� pohybov�ho apar�tu (artrit�dy alebo artr�zy) D�sledky neurologick�ch ochoren�: Roztr�sen� mozgovo-miechov� skler�za D�sledky neuro-muskul�rnych ochoren� - svalov� dystrofie � t.c. pozn�me 9 druhov Parkinsonova choroba Stavy po mozgovej pr�hode In�

34. Poruchy zmyslov�ch org�nov - dizabilita v orient�cii, v pr�stupe k inform�ci�m a v komunik�cii Poruchy zraku (strata oka, ta�k� porucha zraku u oboch oc�, resp. u jedn�ho oka s�oslaben�m zraku druh�ho oka, stredn� porucha zraku u oboch oc�, in� porucha zraku) Poruchy sluchu (poruchy sluchovej citlivosti - �pln�, alebo hlbok� porucha v�voja sluchu, hlbok� obojstrann� strata sluchu, resp. v�jednom uchu so stredne ta�kou poruchou druh�ho ucha, stredne ta�k� obojstrann� porucha sluchu, in� porucha sluchovej citlivosti) In� sluchov� alebo u�n� poruchy, porucha vestibul�rnej funkcie,

35. Poruchy vn�torn�ch org�nov a geriatrick� probl�my mechanick� a motorick� porucha vn�torn�ch org�nov; porucha kardiovaskul�rnej a respiracnej funkcie; porucha gastro-intestin�lnej funkcie; porucha tvorby a�vylucovania mocu; porucha reprodukcnej funkcie; defekty vn�torn�ch org�nov; in� porucha vn�torn�ch org�nov

36. Ako mo�no pom�hat v prospech inkl�zie os�b s telesn�m postihnut�m vytv�ran�m bezbari�rov�ho �ivotn�ho prostredia a to aj v�zmysle co naj�ir�ej pr�stupnosti k inform�ci�m, dobrej komunik�cie a odstranovania bari�r aj v�medziludsk�ch vztahoch zabezpecen�m komplexnej habilit�cie a rehabilit�cie, vr�tane zabezpecenia potrebn�ch zdravotn�ch a kompenzacn�ch pom�cok, primeranej vzdelanostnej �rovne a pr�pravy na povolanie poskytovan�m primeranej informacno - komunikacnej technol�gie pri vzdel�van�, pracovnom uplatnen� i v�ka�dodennom spolocenskom �ivote vytv�ran�m podmienok pre primeran� zamestn�vanie, poskytovan�m podporn�ch slu�ieb a pr�spevkov

37. Pr�ca soci�lneho pracovn�ka v zdravotn�ckych zariadeniach Soci�lny pracovn�k pracuje v nemocniciach, v odborn�ch liecebn�ch �stavoch, detsk�ch domovoch, DSS,,...Soci�lny pracovn�k je s�castou t�mu a jeho pr�ca na jednotliv�ch �sekoch zahrnuje: �cast na mana�mente zdravotn�ckeho zariadenia (napr. pri rie�en� bezbari�rovosti, pr�stupnosti k inform�ci�m, v komunik�cii) Podporn� poradenstvo (klientovi, rodine, vzdialenej��m pr�buzn�m, kontakt so zamestn�vatelom, s komunitou) Ochranu, etiku, Pl�novanie (uplatnovanie princ�pov vcasnej soci�lnej intervencie u det�, ale aj u dospel�ch), Zdravotn� eduk�ciu (najm� pre pacientov s chronick�m ochoren�m), �cast na paliat�vnej liecbe a o�etrovan� chronicky chor�ho pacienta Sprev�dzanie umieraj�ceho pacienta.

38. Soci�lna pr�ca v zdravotn�ctve - odbory Odbory v sieti zdravotn�ckej starostlivosti Soci�lna pediatria Soci�lna psychiatria Soci�lna gerontol�gia Soci�lna onkol�gia In�

39. Faktory vonkaj�ieho prostredia, ktor� ovplyvnuj� proces liecby Celkov� prostredie nemocnice, pocet pacientov v jednotliv�ch izb�ch, otvorenost resp. uzavretost zariadenia, Sp�sob ozn�menia diagn�zy, poskytovanie ne�pln�ch, skreslen�ch inform�ci� o chorobe, o liecbe, Vztahy medzi person�lom (napr. ambivalencia - nejednotnost, poskytovanie rozdielnych inform�ci�, co sp�sobuje neistotu pacienta), Omyly v liecbe, pri pod�van� liekov a pod.

40. Negat�ve reakcie na liecbu v nemocnici - Hospitalizmus Ide o siln� negat�vnu reakciu na hospitaliz�ciu, ktor� sa prejavuje urcitou pasivitou, strnulostou, pocitom �navy, nez�ujmom, nechutou do akejkolvek cinnosti, strachom a �zkostou, Vedie k odmietaniu liecby, pacient neparticipuje na procese liecby. Postihuje najcastej�ie: 1. deti � zaost�vaj� vo v�vine, str�caj� nov�ie n�vyky � regresia - reaguj� skl�cenostou, placom, hnevom, protestmi, negativizmus, vykon�vaj� stereotypn� pohyby, cuml� prsty, 2. star��ch lud� � prejavuje sa lahostajnostou, depresiou, nechutenstvom, nespavostou, apatiou,

41. Ako predch�dzat hospitalizmu: zabezpecit pr�jemn� prostredie nemocnice, poskytn�t jasn� inform�cie o fungovan� zariadenia, mo�nosti kontaktu s vonkaj��m svetom, o tom, na koho sa obr�tit s probl�mami a pod. udr�iavat pacienta v aktivite � r�zne druhy terapie (arteterapia, ergoterapia, komunitn� pr�ca, akt�vne vyu��vanie voln�ho casu), udr�iavat pacienta v dobrom du�evnom stave, vytv�rat pr�jemn� atmosf�ru (rozhovory, pr�jemn� soci�lne prostredie pacienta aj person�lu), Soci�lny pracovn�k m��e hrat kl�cov� �lohu vo v�etk�ch t�chto aspektoch !!!

42. Mo�n� reakcie pacienta na ozn�menie diagn�zy �ok: neschopnost racion�lne uva�ovat, pacient sa p�ta, preco pr�ve on, nevie tomu uverit Popretie: neprijatie choroby, jej odsunutie od seba Hnev: agresivita: zameran� na seba alebo obr�ten� proti in�m ludom, na ktor�ch pacient pren�a zodpovednost za svoju diagn�zu Aktivita: pacient hlad� v�etky mo�nosti liecby, aj alternat�vne Vyjedn�vanie: pacient si d�va casov� hranice, do kedy e�te bude �it, do kedy mus� vydr�at Depresia: apatia, z�falstvo, rezign�cia, strach zo smrti Vyrovnanie sa s diagn�zou: prijatie choroby, �prava �ivotn�ho �t�lu, racion�lne rie�enie situ�cie

43. Mo�n� reakcie rodiny na ozn�menie diagn�zy L�tova �ena: �pln� znehybnenie, neschopnost reagovat recou ani emocion�lne, ide o �okov� reakciu Hluch� typ: nechce pocut zl� spr�vu, popiera ju Vecn� typ: racion�lne spracov�va inform�cie, potl�ca em�cie, �alostn� typ: prest�va sa rozumne spr�vat, vypust� r�cio a prezentuje len em�cie Bojov� typ: hlad� in� mo�nosti, obvinuje zdravotn�ctvo a in�ch Jarmocn� typ: prehnan�, teatr�lne spr�vanie sa, pr�li� afektovan�, hyperbolizovan� (akoby pacientom boli oni)

44. Etapy pr�ce s pacientom  (NOVOTN�, V.- SCHIMERLINGOV�, V. ) 1.� Etapa soci�lnej evidencie a�prv�ho kontaktu s�pacientom (riaden� rozhovor s klientom). 2.����� Etapa soci�lnej diagnostiky. 3.����� Etapa vypracovania pl�nu soci�lnej pomoci. 4.����� Soci�lna terapia. 5.����� Etapa overovania v�sledkov.

45. Soci�lne hodnotenie klienta na z�klade riaden�ho rozhovoru soci�lna anamn�za (ako probl�m vznikol, ako sa vyv�jal) soci�lne prostredie (rodina - najbli��ia, vzdialenej�ie pr�buzenstvo, obec, komunita, pracovisko) zoznam denn�ch cinnost�, nevyhnutn�ch pre �ivot (hygienick� potreby, stravovanie, schopnost samostatn�ho obliekania, in� cinnosti)� vymedzenie probl�mu a�stanovenie pracovnej hypot�zy (vr�tane �pravy �ivotn�ho prostredia, kompenzacn� pom�cky, asistencia, o�etrovatelsko-opatrovatelsk� starostlivost ....) ekonomick� z�zemie (pr�jmy vlastn�, rodina, podpora ci pr�spevky)

46. Pracovn� cinnost soci�lneho pracovn�ka na r�znych klinick�ch �sekoch A. Na pediatrick�ch oddeleniach: najcastej�ie vyu��vaj� soci�lneho pracovn�ka na novorodeneck�ch oddeleniach (adopcie, n�vrhy na predbe�n� opatrenia u�det� z�Hniezd z�chrany, opusten� a�nechcen� deti, novorodenci s�neonat�lnym abstinencn�m syndr�mom, novorodenci s�pozit�vnym BWR, novorodenci nezaopatren�ch rodicov a�bezdomovcov), Soci�lni pracovn�ci spolupracuj� s�matrikou, pri podozren� na t�ranie, zneu��vanie alebo zanedb�vanie starostlivosti o�dieta, alkoholizmus, narkom�niu v�rodine dietata, spolupracuj� s�pol�ciou, s�dmi, �radmi pr�ce, soci�lnych vec� a�rodiny, �kolsk�mi psychol�gmi atd. pracuj� s dlhodobo hospitalizovan�mi detmi, m��u sa starat o�ich volnocasov� aktivity, vyu��vat r�zne met�dy terapie (arteter�pia, muzikoter�pia a�pod.), pracuj� aj s�rodicmi ta�ko chor�ch det�

47. Soci�lny pracovn�k na r�znych klinick�ch �sekoch � pediatria, pokrac. Na pediatrickom oddelen� spolupracuje najm� v oblastiach: prevencia ochoren�, ockovanie CAN syndr�m (syndr�m t�ran�ho, zanedb�van�ho a zneu��van�ho dietata) �razy a otravy toxikom�nia, alkoholizmus, nikotinizmus juveniln� delikvencia suic�dia a suicid�lne spr�vanie sa det� soci�lne ohrozen� deti deti s telesn�m, ment�lny postihom adopcie, utajen� p�rody, hniezda z�chrany �teky matiek, r�miek z p�rodnice

48. Pracovn� cinnost soci�lneho pracovn�ka v zdravotn�ckych zariadeniach � pokr.: B. Oddelenia pre dospel�ch lud� soci�lni pracovn�ci rie�ia situ�cie, ked sa clovek n�sledkom choroby, �razu a�pod. nem��e dalej zapojit do pracovn�ho procesu, alebo je potrebn� zmena pracovnej poz�cie, dlhodobo hospitalizovan�m obcanom pom�haj� ulahcit proces n�vratu do be�n�ho �ivota, chronicky chor�ch kontaktuj� so svojpomocn�mi skupinami s�podobn�m probl�mom, spolupracuj� aj s�rodinou chor�ch obcanov, informuj� ich, ako s�pacientom pracovat, ak� starostlivost bude potrebovat po n�vrate domov,

49. Pracovn� cinnost soci�lneho pracovn�ka v zdravotn�ckych zariadeniach � pokr.: pom�haj� bezdomovcom, narkomanom, ktor� s� casto opakovane hospitalizovan� (vybavuj� obciansky preukaz, zdravotn� poistenie, kontaktuj� sa s�rodinou klientov) spolupracuj� s�obcianskymi zdru�eniami, ktor�ch cielovou skupinou s� pr�ve t�to obcania, s�miestnymi �radmi podla miesta trval�ho pobytu obcana a�pod.), v�pr�pade �mrtia obcana, ktor� nemal �iadnych pr�buzn�ch, vybavuj� jeho pochovanie.

50. Pracovn� cinnost soci�lneho pracovn�ka v zdravotn�ckych zariadeniach � pokr.: C. Geriatrick� oddelenia pom�haj� star�m ludom, ktor� casto zle zn�aj� hospitaliz�ciu, maj� probl�m s�adapt�ciou na nov� prostredie, pocit izol�cie, odlo�enia rodinou, pracuj� s�rodinou, v�snahe motivovat v�nich z�ujem o�klienta, vytvorit podmienky pre n�vrat do dom�ceho prostredia, s� v��zkom kontakte s�miestnymi �radmi, s�V�C, s�OZ a s ne�t�tnymi zariadeniami pre pomoc star�m obcanom. pod�vaj� �iadosti o�pos�denie odk�zanosti na soci�lnu slu�bu (zariadenie pre seniorov, zariadenie opatrovatelskej slu�by, denn� stacion�r, opatrovatelsk� slu�bu v dom�cnosti, prepravn� slu�bu a�pod.), spolupracuj� s lek�rmi pri�termin�lne chor�ch pacientoch.

51. �cast soci�lneho pracovn�ka na paliat�vnej starostlivosti v hospicoch Defin�cia - podla WHO: Paliat�vna starostlivost je akt�vna, celkov� starostlivost o pacientov v case, ked ich choroba u� neodpoved� na kauz�lnu liecbu a kontrola bolesti, alebo in�ch sympt�mov a psychologick�ch a soci�lnych probl�mov je prvorad�. Celkov�m cielom paliat�vnej starostlivosti je najvy��ia mo�n� kvalita �ivota pacienta a jeho rodiny. Paliat�vna starostlivost potvrdzuje �ivot a ch�pe umieranie ako prirodzen� proces. Zd�raznuje �lavu bolesti a in�ch obta�uj�cich sympt�mov, integruje fyzick�, psychologick� a duchovn� aspekty starostlivosti o pacienta. Pon�ka podporu pacientovi �it tak akt�vne, ako je to len mo�n� a� do jeho smrti, ako aj podporu jeho rodine zvl�dnut dan� situ�ciu.?

52. �cast soci�lneho pracovn�ka na paliat�vnej starostlivosti v hospicoch - pokrac. Defin�cia hospicovej starostlivosti podla WHO: Hospicov� starostlivost je centr�lne riaden� program paliat�vnej starostlivosti, cielene zameran� na zmiernenie sympt�mov choroby u termin�lne chor�ch pacientov, u ktor�ch je prognostick� stanoven� pravdepodobn� pre��vanie v maxim�lnom rozsahu 6 mesiacov.? Hospic nie je budova, je to filozofia a program t�movej starostlivosti v termin�lnom �t�diu ochorenia o chor�ch s u� neliecitelnou chorobou a o ich rodiny, ktor� sa zriekli u� nemo�nej a nezmyselnej liecby a do�aduj� sa hospicovej starostlivosti. V popul�cii zomieraj�cich chronick� chor�ch predstavuj� 5-10-20% !

53. �cast soci�lneho pracovn�ka na paliat�vnej starostlivosti v hospicoch - pokrac. In� defin�cia hospicovej starostlivosti: Hospicov� starostlivost je komplexn� medzirezortn� t�mov� multidisciplin�rna starostlivost s interdisciplin�rnym pr�stupom, nahradzuj�ca u� vycerpan� kauz�lnu liecbu choroby, potrebnou symptomatickou liecbou. Tvor� s�hrn odborn�ch lek�rskych, o�etrovatelsk�ch, pastor�lnych, religi�znych, psychologick�ch a rehabilitacn�ch cinnost�, poskytovan�ch termin�lne chor�m ludom s cielom minimalizovat bolest a zmiernit v�etky obtia�e, vypl�vaj�ce zo z�kladnej choroby a jej komplik�cii a zohladnuj�ce bio-psycho-spirituo-socialne potreby chor�ho a jeho rodiny. 

54. Formy hospicovej starostlivosti Hospicov� starostlivost sa realizuje v dvoch z�kladn�ch form�ch: dom�ca hospicov� starostlivost (predstavuje cca 80%), - s napojen�m na ambulancie pre liecbu bolesti, - s napojen� na jednotku denn�ho hospicu b) in�titucionalizovan� hospicov� starostlivost (v l��kov�ch zariadeniach, predstavuje cca 20% - hospicov� slu�by v �stavoch soci�lnej starostlivosti, - hospicov� t�my v liecebniach pre dlhodobo chor�ch a v nemocniciach, - vyclenen� hospicov� jednotky v liecebniach pre dlhodobo chor�ch

55. Aktu�lne probl�my soci�lnych pracovn�kov v�zdravotn�ckych zariadeniach: soci�lnu pr�cu v�zdravotn�ctve podla liecebn�ho poriadku m��e vykon�vat len pracovn�k, ktor� m� pr�slu�n� zdravotn�cke vzdelanie (Stredn� zdravotn� �kola, Lek�rska fakulta), nie absolvent soci�lnej pr�ce pr�slu�n�ch vysok�ch �k�l, v�kony soci�lneho pracovn�ka nie s� hraden� zdravotn�mi poistovnami, soci�lni pracovn�ci s�vysoko�kolsk�m diplomom nie s� zaraden� do syst�mu zdravotn�ckej starostlivosti, nevykazuj� �iadne �tatistick� vyhodnocovanie,

56. Aktu�lne probl�my soci�lnych pracovn�kov v�zdravotn�ckych zariadeniach � pokr.: nemaj� dostatok casu na poradenstvo, pomoc a�podporu pacientov so soci�lnymi probl�mami, nemaj� v�n�plni pr�ce podporu rod�n so zdravotne postihnut�m dietatom, podporu dospel�ch lud� so ZP. nevykazuj� soci�lnu podporu a�poradenstvo pre lud� so zdravotn�m postihnut�m (napr�klad poradenstvo o�kompenz�ci�ch, ci soci�lnych slu�b�ch podla pr�slu�n�ch z�konov)

57. Aktu�lny pr�vny stav v SR V�legislat�ve Slovenskej republiky zatial neexistuje �peci�lny z�kon o integr�cii obcanov so zdravotn�m postihnut�m, ktor� by komplexne rie�il cel� problematiku. T�to je ciastocne obsiahnut� v�pocetn�ch pr�vnych predpisoch, Antidiskriminacn� z�kon (Z�kon c. 365/2004) zahrnuje samozrejme aj po�iadavku nediskrimin�cie os�b so zdravotn�m postihnut�m, zatial sa v�ak v praxi casto stret�vame s nepriamou (skrytou) diskrimin�ciou, co v konecnom d�sledku v�znamnou mierou zni�uje kvalitu �ivota lud� so zdravotn�m postihnut�m.

58. Z�kon c. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znen� neskor��ch predpisov Z�kon c. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti, uhr�dzanej na z�klade verejn�ho zdravotn�ho poistenia a o �hrad�ch za slu�by s�visiace s poskytovan�m zdravotnej starostlivosti Z�kon c. 578/2004 Z.z. o poskytovateloch zdravotnej starostlivosti, zdravotn�ckych pracovn�koch, stavovsk�ch organiz�ci�ch v zdravotn�ctve a o zmene a doplnen� niektor�ch z�konov Zdravotn� starostlivost - legislat�va

59. Zdravotn� starostlivost - realita Zdravotn�cke zariadenia a stredisk� s� zv�c�a bari�rov� Na Slovensku je nedostatok centier vcasnej diagnostiky a vcasnej intervencie pre deti (ch�b siet detsk�ch rehabilitacn�ch centier) Neexistuje siet zariaden� pre komplexn� rehabilit�ciu dospel�ch (Komplexn� rehabilit�ciu po ta�k�ch �razoch a oper�ci�ch poskytuje prakticky iba N�rodn� rehabilitacn� centrum v Kov�covej) Nie je dorie�en� postavenie nemedic�nskych profesi� v zdravotn�ctve (psychol�govia, logop�di, liecebn� pedag�govia, fyzioterapeuti, soci�lni pracovn�ci a i.)

60. Zdravotn� starostlivost - odpor�cania Ur�chlene realizovat debari�riz�ciu v�etk�ch zdravotn�ckych zariaden� Zabezpecit pr�pravu profesion�lov pre vcasn� diagnostiku a poskytovanie vcasnej intervencie u deti s rizikov�m v�vinom Legislat�vne upravit postavenie profesion�lov nemedic�nskeho vzdelania pre poskytovanie vcasnej starostlivosti, komplexnej habilit�cie a rehabilit�cie V postgradu�lnom vzdel�van� posudkov�ch lek�rov podporit zakomponovanie dokumentu WHO �Medzin�rodn� klasifik�cia funkcnej schopnosti, dizability a zdravia� do �tudijn�ch osnov

61. Z�kon c. 461/2003 Z.z. o soci�lnom poisten�. Predstavuje z�kladn� pilier d�chodkov�ho syst�mu na Slovensku. Osob�m so ZP, ktor� s� poberatelmi invalidn�ho d�chodku umo�nuje zaradit sa aj do pracovn�ho procesu bez straty, alebo kr�tenia invalidn�ho d�chodku. Z�kon c. 447/2008 Z.z. o pena�n�ch pr�spevkoch na kompenz�ciu ta�k�ho zdravotn�ho postihnutia - legislat�vna norma pre pomoc formou poskytovania materi�lnej, alebo financnej pomoci (fakultat�vne pr�spevky). Z�kon c. 448/2008 Z.z. o soci�lnych slu�b�ch - legislat�vna norma pre poskytovanie soci�lnych slu�ieb (napr. soci�lne poradenstvo, opatrovanie. umiestnenie v zariadeniach soci�lnych slu�ieb) Soci�lna starostlivost - legislat�va

62. Z�kon o pena�n�ch pr�spevkoch na kompenz�ciu ta�k�ho zdravotn�ho postihnutia - odk�zanost Fyzick� osoba s ta�k�m zdravotn�m postihnut�m je odk�zan� na pomoc inej fyzickej osoby, ak je odk�zan� na osobn� asistenciu alebo opatrovanie.� Fyzick� osoba s ta�k�m zdravotn�m postihnut�m je odk�zan� na pom�cku, na �pravu pom�cky, na zdv�hacie zariadenie, na �pravu osobn�ho motorov�ho vozidla, na �pravu bytu, na �pravu rodinn�ho domu alebo na �pravu gar�e, ak soci�lne d�sledky jej ta�k�ho zdravotn�ho postihnutia mo�no prekonat alebo zmiernit pom�ckou, �pravou pom�cky, zdv�hac�m zariaden�m, �pravou osobn�ho motorov�ho vozidla alebo �pravou bytu, rodinn�ho domu alebo gar�e.

63. Z�kon o pena�n�ch pr�spevkoch � pena�n� pr�spevok na osobn� asistenciu Pocet hod�n osobnej asistencie je najviac 7 300 hod�n rocne. Sadzba na jednu hodinu osobnej asistencie je 1,39 % sumy �ivotn�ho minima pre jednu plnolet� fyzick� osobu. Je ustanoven� osobitn�m predpisom. V��ka �ivotn�ho minima sa ka�dorocne men� Od 1. j�la 2009 je to: 178,92 � mesacne, ak ide o jednu plnolet� fyzick� osobu 124,81 � mesacne, ak ide o dal�iu spolocne posudzovan� plnolet� fyzick� osobu 81,66 � mesacne, ak ide o zaopatren� neplnolet� dieta alebo o nezaopatren� dieta

64. Z�kon o pena�n�ch pr�spevkoch � pr�spevky na pom�cky Pr�spevok na k�pu, �pravu, opravu a�v�cvik pou��vania pom�cky mo�no poskytn�t len na pom�cky, uveden� v�pr�lohe z�kona - zoznam pom�cok Pri urcen� v��ky pena�n�ho pr�spevku na k�pu pom�cky sa zohladnuje cena pom�cky, ustanoven� v�zozname pom�cok V��ka pena�n�ho pr�spevku na k�pu druh�ho mechanick�ho voz�ka je limitovan� (najviac 1�659,70 eura) u �druh�ho el. voz�ka je najviac 4 979,09 eura Za pom�cku sa pova�uje aj pes so��peci�lnym v�cvikom (vodiaci pes, asistencn� pes a sign�lny pes). Pom�ckou je aj �peci�lny softv�r alebo aktualiz�cia softv�ru.

65. Z�kon o pena�n�ch pr�spevkoch � odk�zanost na individu�lnu dopravu Fyzick� osoba je odk�zan� na individu�lnu dopravu, ak pri re�pektovan� jej prirodzenej d�stojnosti nie je schopn�: premiestnit sa k�vozidlu VHD os�b a�k�prostriedku �eleznicnej dopravy a�sp�t nastupovat do a�vystupovat z vozidla VHD os�b a� prostriedku �eleznicnej dopravy, udr�at sa v�nom pocas jazdy, alebo zvl�dnut z d�vodu TZP situ�ciu vo vozidle VHD os�b a v prostriedku �eleznicnej dopravy, najm� z d�vodu poruchy spr�vania (strata dvoch koncat�n, du�evn� ochorenia, vertebrobasil�rna insuficiencia s�ta�k�mi z�vratmi, kardiopulmon�lna nedostatocnost ta�k�ho stupna alebo ta�k� porucha sfinkterov.

66. Medzin�rodn� parkovac� preukaz � predn� strana

67. Medzin�rodn� parkovac� preukaz � zadn� strana

68. Z�kon o pena�n�ch pr�spevkoch � pr�spevky na kompenz�ciu mobility * na k�pu zdv�hacieho zariadenia � (schodolez, zdvih�k, �ikm� schodiskov� plo�ina, zvisl� schodiskov� plo�ina, v�tah, alebo stropn� zdv�hacie zariadenie), * na k�pu osobn�ho motorov�ho vozidla - najviac 6�638,79 eura, s�automatickou prevodovkou najviac 8�298,48 eura, * na �pravu osobn�ho motorov�ho vozidla, najviac 6�638,79 eura, * na prepravu ak nevlastn� osobn� motorov� vozidlo, mesacne najviac 51,02% sumy �ivotn�ho minima

69. Z�kon o pena�n�ch pr�spevkoch � pr�spevok na kompenz�ciu zv��en�ch v�davkov V��ka pena�n�ho pr�spevku na kompenz�ciu zv��en�ch v�davkov, s�visiacich so�zabezpecen�m prev�dzky osobn�ho motorov�ho vozidla je mesacne 16,70 % sumy �ivotn�ho minima V��ka pena�n�ho pr�spevku na zv��en� v�davky v s�vislosti s hygienou alebo s opotrebovan�m �atstva, bielizne, obuvi a bytov�ho zariadenia je mesacne 9,28% sumy �ivotn�ho minima V��ka pena�n�ho pr�spevku na kompenz�ciu zv��en�ch v�davkov s�visiacich so�starostlivostou o psa so �peci�lnym v�cvikom je mesacne 22,27 % sumy �ivotn�ho minima

70. Z�kon o pena�n�ch pr�spevkoch � pri di�tnom stravovan� V��ka pr�spevku je r�zna, v z�vislosti od diagn�zy:: a) 18,56 % sumy �ivotn�ho minima pre jednu plnolet� fyzick� osobu pre choroby a poruchy uveden� v pr�lohe c. 5 v�prvej skupine (fenylketon�ria, cystick� fibr�za s�pankreatickou insuficienciou, ulcer�zna kolit�da, Crohnova choroba, celiakia) b) 9,28 % sumy �ivotn�ho minima pre jednu plnolet� fyzick� osobu pre choroby a poruchy uveden� v pr�lohe c. 5 v�druhej skupine (diabetes mellitus, malnutr�cia po resekcii �al�dka, niektor� dal�ie ochorenia GIT) c) 5,57 % sumy �ivotn�ho minima pre jednu plnolet� fyzick� osobu pre choroby a poruchy uveden� v pr�lohe c. 5 v�tretej skupine (chronick� insuficiencia obliciek, z��enie pa�er�ka � poruchy prehltania)

71. Z�kon o soci�lnych slu�b�ch Soci�lne slu�by na rie�enie nepriaznivej soci�lnej situ�cie z d�vodu ta�k�ho zdravotn�ho postihnutia, nepriazniv�ho zdravotn�ho stavu alebo z d�vodu dovr�enia d�chodkov�ho veku s�: * poskytovanie soci�lnej slu�by v zariaden� pre fyzick� osoby, ktor� s� odk�zan� na pomoc inej fyzickej osoby a pre fyzick� osoby, ktor� dovr�ili d�chodkov� vek (pr�loha c. 9), * opatrovatelsk� slu�ba, * prepravn� slu�ba, * sprievodcovsk� slu�ba a predcitatelsk� slu�ba, * sprostredkovanie tlmocn�ckej slu�by, tlmocn�cka slu�ba, * sprostredkovanie osobnej asistencie, * po�iciavanie pom�cok,

72. Formy soci�lnej slu�by 1.�Ambulantn� forma soci�lnej slu�by (dalej len �ambulantn� soci�lna slu�ba�) sa poskytuje fyzickej osobe, ktor� doch�dza, je sprev�dzan� alebo je dopravovan� do miesta poskytovania soci�lnej slu�by. Miestom poskytovania ambulantnej soci�lnej slu�by m��e byt aj zariadenie. 2.�Ter�nna forma soci�lnej slu�by sa poskytuje fyzickej osobe v jej prirodzenom soci�lnom prostred�. 3.�Pobytov� forma soci�lnej slu�by v zariaden� sa poskytuje, ak s�castou soci�lnej slu�by je ubytovanie. Pobytov� soci�lna slu�ba sa poskytuje ako celorocn�, alebo t��denn� soci�lna slu�ba.

73. Dohovor OSN o pr�vach lud� so zdravotn�m postihnut�m � z r. 2006 EU podp�sala Dohovor OSN o pr�vach lud� so zdravotn�m postihnut�m dna 30. 3. 2007 Dohovor v New Yorku podp�salo 53 kraj�n (z toho 20 kraj�n EU - Slovensko podp�salo v sept. 2007) Podpisom sa �t�t zav�zuje zacat ratifikacn� proces, c�m sa stane partnerom Dohovoru a jeho ustanovenia bud� pre neho pr�vne z�v�zn� Dohovor m� 50 cl�nkov, Opcn� protokol k Dohovoru obsahuje 18 cl�nkov

74. Dohovor OSN o pr�vach lud� so zdravotn�m postihnut�m � Cl. 3 V�eobecn� z�sady (a) re�pektovanie prirodzenej d�stojnosti, osobnej nez�vislosti, vr�tane slobody volby a samostatnosti os�b; (b) nediskrimin�cia; (c) pln� a��cinn� zapojenie sa a zaclenenie do spolocnosti; (d) re�pektovanie odli�nosti a prij�manie os�b so zdravotn�m postihnut�m ako s�casti ludskej rozmanitosti a prirodzenosti; (e) rovnost pr�le�itost�; (f) pr�stupnost; (g) rovnost medzi mu�mi a �enami; (h) re�pektovanie rozv�jaj�cich sa schopnost� det� so zdravotn�m postihnut�m a re�pektovanie pr�va det� so zdravotn�m postihnut�m na zachovanie vlastnej identity.

75. Dohovor OSN - Cl. 5 Rovnost a nediskrimin�cia 1. Zmluvn� strany uzn�vaj�, �e v�etky osoby s� si rovn� pred z�konom a podla z�kona a maj� n�rok na rovnak� ochranu a�na rovnak� ��itok zo z�kona bez akejkolvek diskrimin�cie. 2. Zmluvn� strany zakazuj� v�etku diskrimin�ciu na z�klade ZP a zarucuj� osob�m so ZP rovnak� a �cinn� pr�vnu ochranu pred akoukolvek diskrimin�ciou 3. V z�ujme presadenia rovnosti a odstr�nenia diskrimin�cie zmluvn� strany podnikn� v�etky pr�slu�n� kroky na zabezpecenie poskytovania primeran�ch �prav. 4. Osobitn� opatrenia, ktor� s� nevyhnutn� na ur�chlenie alebo dosiahnutie faktickej rovnosti os�b so zdravotn�m postihnut�m, sa v zmysle tohto dohovoru nepova�uj� za diskrimin�ciu.

76. Dakujeme za pozornost