1 / 8

Kultúrne pamiatky mesta MARTIN

Kultúrne pamiatky mesta MARTIN. Matica Slovenská. celonárodná slovenská kultúrna ustanovizeň so sídlom v Martine

nerina
Download Presentation

Kultúrne pamiatky mesta MARTIN

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Kultúrnepamiatkymesta MARTIN

  2. Matica Slovenská • celonárodná slovenská kultúrna ustanovizeň so sídlom v Martine • Je konzervačnou i depozitnou knižnicou, prednostne uchováva slovenské dokumenty a dokumenty týkajúce sa Slovenska. Spravuje a ochraňuje historický knižný fond, je národným pracoviskom pre oblasť reštaurovania, konzervovania, ochranného kopírovania a digitalizácie knižných dokumentov, spravuje súborný katalóg monografii knižníc a koordinuje jeho tvorbu. • Momentálne sídli v centre Martina, v pôvodne druhej budove MS.

  3. Dejiny • založená roku 1863 v Martine a stala sa celonárodnou inštitúciou • Prvým predsedom bol zvolený katolícky biskupŠtefan Moyzes a podpredsedom evanjelický superintendent Karol Kuzmány. • Názov „Matica“ pochádza zo srbského jazyka a znamená „zdroj“ alebo „včelia kráľovná“. • Rakúsky cisár, pod tlakom požiadavkov Memoranda národa slovenského z roku 1861, povolil Slovákom financovať národné kultúrne inštitúcie. To viedlo k založeniu Matice slovenskej 4. augusta 1863 na valnom zhromaždení v Turčianskom Svätom Martine (dnešný Martin). Jej sídlom sa stal Turčiansky Svätý Martin a bola financovaná dobrovoľnými príspevkami a rakúskym cisárom. V roku 1873, Matica slovenská mala asi 1300 členov, medzi nimi mnoho obcí, knižníc, škôl a iných inštitúcií. • 6. apríla1875 bola činnosť Matice zastavená a nariadením ministra vnútra Kolomana Tiszu z 12. novembra1875 bola Matica slovenská rozpustená a jej majetok zhabaný. Koloman Tisza v rozhodnutí, ktoré uverejnili aj Národné noviny č. 143 z roku 1875 dôvodí, že činnosť Matice nezodpovedala stanovám a že jej činnosť po dlhé roky jej trvania bola protivlastenecká a protištátna. Svoju činnosť Matica obnovila 1. januára1919 po vzniku Česko-Slovenska na základe rozhodnutia Dr. Vavra Šrobára, ministra pre správu Slovenska. Od roku 1990 je predsedom Matice slovenskej Jozef Markuš.

  4. Sídla Matice slovenskej • 1. budova • Pamätná tabuľa na 1. budove MS • Pôvodná budova bola postavená v rokoch 1863 - 1875. Budova bola postavená podľa projektu Jána Nepomuka Bobulu z darov slovenského ľudu. Zastavaná plocha je 1 189 m2. Pôvodne neskoro klasicistická budova bola začiatkom 20. storočia dočasne upravená pre štátne inštitúcie. Budova je od roku 1962 národnou kultúrnou pamiatkou. V areáli budovy sa nachádza aj socha S. H. Vajanského od Františka Úprku (1926), ktorá bola pôvodne umiestnená pred 2. budovou Matice slovenskej. V budove je momentálne umiestnená stála expozícia Slovenského národného literárneho múzea. • 2. budova • Druhá budova Matice slovenskej postavená v rokoch 1924 - 1926 je bohato členená v hmote tromi hlbokými rizalitmi na fasádach. Budova bola postavená podľa projektu Jána Palkoviča. Zastavaná plocha je 1 737 m2. Od roku 1964 je kultúrnou pamiatkou. Pred budovou sa nachádza socha národného umelca Jána Kulicha „Matica slovenská“ (1964) zo zváranej ocele. • 3. budova • Tretia budova Matice slovenskej postavená v rokoch 1963 - 1975. Do roku 2005 sídlo Matice slovenskej. Po delimitácii majetku medzi Maticou slovenskou a Slovenskou národnou knižnicou, slúži 3. budova pre potreby Slovenskej národnej knižnice. Matica slovenská momentálne sídli opäť v 2. budove.

  5. Predsedovia Matice slovenskej • 1863–1869 Štefan Moyzes • 1870–1875 Jozef Kozáček • 1919–1926 Matúš Dula (1846-1926) • 1919–1921 Pavol Országh-Hviezdoslav (1849-1921) • 1919–1926 František Richard Osvald (1845-1926) • 1919–1950 Vavro Šrobár (1867-1950) • 1922–1930 Juraj Janoška (1856-1930) • 1926–1943 Marián Blaha (1869-1943) • 1931–1939 Ján Vanovič (1856-1942) • 1931–1949 Jozef Országh (1883-1949) • 1945–1954 Jur Hronec • 1945–19501968–19731974–1976 čestný predseda Laco Novomeský • 1973–1990 Vladimír Mináč • 1990 (január–august) Viliam Gruska • 1990– Jozef Markuš

  6. Slovenská národná knižnica • Slovenská národná knižnica v Martine (SNK) je najstaršia, najväčšia a najvýznamnejšia národná a vedecká knižnica na Slovensku. • Ako národná knižnica Slovenskej republiky je v súčasnosti modernou vedeckou, kultúrnou, informačnou a vzdelávacou inštitúciou, ktorá slúži všetkým občanom Slovenska a používateľom zo zahraničia. Zhromažďuje a sprístupňuje knižničné, literárnoarchívne a literárnomuzeálne zbierky. Koordinuje rozvoj Knižničného systému Slovenskej republiky a je vedúcou inštitúciou zabezpečujúcou modernizáciu vlastných knižničných a informačných služieb ako aj služieb partnerských knižníc, pričom priamo spolupracuje s domácimi a zahraničnými inštitúciami. • Vďaka historickému vývoju a vzhľadom na historický význam mesta Martin v kultúrnych a politických dejinách Slovenska je sídlom Slovenskej národnej knižnice mesto Martin. Na základe zákona 183/2000 Z. z. o knižniciach je Slovenská národná knižnica autonómna inštitúcia s právnou subjektivitou. 

  7. Národný cintorín v Martine • Národný cintorín v Martine je miestom posledného odpočinku mnohých významných osobností slovenského života. Nachádza sa v centre mesta na Sklabinskej ulici. Bol založený koncom 18. storočia pôvodne ako mestský cintorín. V roku 1967 bol vyhlásený za Národný cintorín a národnú kultúrnu pamiatku. Svoj celonárodný význam si získal v druhej polovici 19. storočia, keď bola starostlivosť oň zverená Matici slovenskej. Martin ako miesto Národného cintorína nebol vybraný náhodne, v 19. storočí bol totiž strediskom slovenskej kultúry.

  8. Slovenské národné múzeum • Slovenské národné múzeum v Martine patrí k najstarším a najväčším zložkám súčasného Slovenského národného múzea. Od svojho vzniku (1893) budovalo zbierky vlastivedného charakteru (etnografické, archeologické, historické, numizmatické, umelecko-historické, výtvarné, archívne a knižné) dokumentujúce históriu a kultúru Slovákov doma i v zahraničí. V súčasnosti vo svojich fondoch opatruje skoro 150.000 muzeálnych artefaktov. V roku 1961 po zlúčení so Slovenským múzeom v Bratislave sa stalo špecializovaným celoslovenským národopisným múzeom. K 1. aprílu 2004 bolo zlúčené s Múzeom Andreja Kmeťa do spoločného organizačného útvaru Slovenské národné múzeum v Martine. Pracoviská: Etnografické múzeum, Múzeum Andreja Kmeťa, Múzeum slovenskej dediny Jahodnícke Háje, Múzeum Martina Benku, Múzeum Karola Plicku Blatnica, Múzeum kultúry Čechov na Slovensku, Múzeum kultúry Rómov na Slovensku.

More Related