1 / 15

Cicavce vybran ch typov biotopov na zem Martinsk ho lesa pri Senci

Martinsk

noreen
Download Presentation

Cicavce vybran ch typov biotopov na zem Martinsk ho lesa pri Senci

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


    1. Cicavce vybranch typov biotopov na zem Martinskho lesa pri Senci Marta Nevrelov

    2. Martinsk les celkov rozloha je 574,59 ha, patr do katastrlnych zem obc Senec aVelk enkvice intenzvne odlesnovanie Trnavskej pahorkatiny v priebehu 13. a 14. storocia zemie ovplyvnen fragmentciou, ktor stle uber vhodn biotopy na preitie mnohch druhov od roku 2004 zaraden medzi zemia eurpskeho vznamu zaraden do nrodnho zoznamu eurpsky vznamnch zem siete NATURA 2000 vznamn prvok Regionlneho zemnho systmu ekologickej stability (RSES)

    3. Ciele vskumu vybrat typy biotopov zujmovho zemia (dubovo-cerov lesy, xerotermn kroviny, vrbovo- topolov ninn lun lesy, ruderlne okrajov spolocenstv okraje intenzvne obhospodarovanch pol) zistit vskyt cicavcov vo fragmentoch lesov ana dalch typoch biotopov tohto zemia zistit druhov zloenie v jednotlivch typoch biotopov stanovit metdy vskumu cicavcov bez mrtia chytench jedincov

    4. Charakteristika skmanho zemia geomorfologick clenenie: celok Podunajsk pahorkatina, podcelok Trnavsk pahorkatina, casti Podmalokarpatsk pahorkatina aTrnavsk tabula relif zemia m charakter ninnej pahorkatiny, je mierne clenit tretohorn sedimenty zastpen sedimentami pliocnu, konkrtne pontu, ktor charakterizuj pestr ly, miestami so trkmi apieskami klimaticky zemie patr do ninnej klmy teplej, smiernou inverziou teplt povodie Vhu, zemie je odvodnovan len obcasnmi miestnymi tokmi, virom mertku s to Stolicn potok, Cierna voda akanl Blatina

    5. Biotopy zemia Martinskho lesa najcennejie zemie svskytom teplomilnch sucho a mezofilnch dubn biotopy teplomilnch ponticko-pannskych dubovch lesov na sprai apiesku, prioritn biotop eurpskeho vznamu asocicia Aceri tatarici-Quercetum biotopy dubovo-cerovch lesov, biotop eurpskeho vznamu asocicia Quercetum petraeae-cerris pltov a lemov spolocenstv: teplomiln spolocenstv asocicie Dictamno-Geranietum sanguinei (biotopy teplomilnch lemov) biotop nrodnho vznamu a asocicia Ligustro-Prunetum (biotopy xerotermnch krovn) prioritn biotop eurpskeho vznamu lesn porasty sprmesou nepvodnch druhov drevn aplone mal porasty agtu

    6. dubovo-cerov lesy xerotermn kroviny vrbovo-topolov ninn lun lesy ruderlne okrajov spolocenstv

    7. Zoologick charakteristika skmanho zemia bezstavovce: Polyommatus eroides (Kulfan, M., Kulfan, J., 2001), Probaticus subrugosus (Holecov, M., Franc, V., 2001), Osmoderma eremita, Cerambyx cerdo, Chrysomela fastuosa obojivelnky: Bufo bufo (Kautman, J., Bartk, I., Urban, P., 2001) a Rana dalmatina plazy: Lacerta agilis spevavce: Turdus merula, Turdus philomelos, Turdus pilaris, Dendrocopos major, Dendrocopus medius, Sylvia atricapilla, Fringilla coelebs, Carduelis carduelis, Emberiza citrinella, Parus major, Parus caeruleus, Parus palustris, Phylloscopus collybita, Saxicola torquata, Luscinia megarhynchos, Erithacus rubecula, Cuculus canorus drav vtky: Buteo buteo a Falco tinnuncullus netopiere: Plecotus austriacus

    8. Metodika vskumu cicavcov aprl 2008 november 2008 lokality vybranch typov biotopov: dubovo-cerov lesy, xerotermn kroviny, vrbovo-topolov ninn lun lesy , ruderlne okrajov spolocenstv (okraje intenzvne obhospodarovanch pol) floristick zloenie jednotlivch typov biotopov a faunistick zloenie so zretelom na cicavce tandardn metdy ternneho vskumu: lniov metda ternneho vskumu drobnch zemnch cicavcov s pouitm drevench a kovovch ivolovnch pasc, lniov metda ternneho vskumu vcch druhov cicavcov s pouitm 2 typov kovovch ivolovnch pasc PA 300 s rozmermi (d., ., v.): 32 x 24,5 x 27,5 cm a 63,5 x 24,5 x 27,5 cm metda priameho pozorovania v terne pri vskume vcch druhov cicavcov, urcovanie na zklade pozorovania odtlackov stp v blate

    9. Metodika vskumu cicavcov pasce intalovan v lnich pocas 4 dn (3 noc) kontrola pasc bola vykonvan 1 x denne lniov metda, tzv. metda transektov, dlka kadej lnie bola minimlne 100 m pasce PA 300 na odchyt vcch druhov cicavcov boli kladen v lnich o dlke 1000 m, vzdialenost pasc bola 20 m boli sledovan aj stopy cicavcov v blate a vcie druhy cicavcov boli identifikovan aj priamym pozorovanm odchyten jedince boli urcen priamo v terne a nakoniec vypusten spt do prrody nvnada zelenina (mrkva, kalerb) a msov vrobky (slanina), prpadne pecivo druhy boli determinovan podla urcovacieho klca (Andera, Horcek, 2005)

    10. Dreven a kovov ivolovn pasce, stopy

    11. Vsledky Biotopy dubovo cerovch lesov (B1): asocicia Quercetum petraeae-cerris Apodemus flavicolis, Apodemus sylvaticus, Capreolus capreolus, Cervus elaphus, Muscardinus avelanarius, Mustela erminea, Myodes glareolus, Sus scrofa, Vulpes vulpes Biotopy xerotermnch krovn (B2): asocicia Ligustro-Prunetum pltov spolocenstvo na rozhran lesnch ciest, pol, bylinnch lemov alesa Apodemus sylvaticus, Microtus arvalis, Mus musculus, Myodes glareolus, Sorex araneus

    12. Vsledky Vrbovo-topolov ninn lun lesy (B3): asocicia Salici-Populetum odchyten len druh Rattus norvegicus Ruderlne okrajov spolocenstv (B4): Ide o spolocenstvo s Elytrigia repens - xerotermn spolocenstvo s prevahou vytrvalch trv Elytrigia repens, E. intermedia, najcastejie sa vyskytuje popri oranch okrajoch na rozhran lesa s Quercus cerris, Q. virgiliana a pol a lemuje plt krovn s Prunus spinosa Asocicia Carduo acanthoides - Onopordetum acanthii je druhovo pomerne chudobn spolocenstvo na okraji Martinskho lesa na rozhran lesa apola Capreolus capreolus, Microtus arvalis, Muscardinus avelanarius, Mustela erminea, Sus scrofa, Vulpes vulpes

    13. Druhov zloenie cicavcov na lokalitch Martinskho lesa (B1-Biotopy dubovo cerovch lesov, B2-Biotopy xerotermnch krovn, B3-Vrbovo-topolov ninn lun lesy, B4-Ruderlne okrajov spolocenstv)

    14. Zver celkovo bolo na zem Martinskho lesa odchytench 6 druhov apozorovanch 7 druhov cicavcov. najvc pocet druhov bol zisten na lesnch biotopoch (9 druhov cicavcov: Apodemus flavicolis, A. sylvaticus, Capreolus capreolus, Cervus elaphus, Muscardinus avelanarius, Mustela erminea, Myodes glareolus, Sus scrofa, Vulpes vulpes) najmen pocet druhov bol zisten v spolocenstve vrbovo-topolovch ninnch lunch lesov (druh Rattus norvegicus) na zem sa vyskytuj najm lesn druhy cicavcov adruhy vyskytujce sa vekotnovch spolocenstvch, resp. na lokalitch lniovej drevinovej vegetcie, ktor je tvoren, vprpade skmanho zemia, najm biotopmi xerotermnch krovn

    15. Dakujem za pozornost

More Related