Právo Európskej únie II. časť

1. Právo Európskej únieII. časť JUDr. Jana Gašparová, LLM

2. Program seminára 2. BLOK: 20.3.2008 • Povaha komunitárneho práva • Pramene komunitárneho práva • Súdna ochrana

3. POVAHA KOMUNITÁRNEHO PRÁVA

4. Funkcie právneho poriadku Spoločenstva • Úprava vzťahov medzi Spoločenstvom a členskými štátmi • Úprava vzťahov medzi členskými štátmi navzájom • Úprava vnútornej štruktúry Spoločenstva • Právna regulácia vzťahov, ktorých subjektom sú fyzické a právnické osoby

5. Základné zásady Základné zásady, ktoré zabezpečujú efektívne uplatňovanie komunitárneho práva v členských štátoch: • Zásada priameho účinku • Zásada prednosti komunitárneho práva • Zásada nepriameho účinku • Princíp zodpovednosti členského štátu za škodu spôsobenú porušením právneho poriadku Spoločenstva

6. Zásada prednosti komunitárneho práva • Riešenie konfliktu medzi normami vnútroštátneho práva a komunitárneho práva nie je riešená v Zmluve o založení ES • Zásada prednosti komunitárneho práva pred vnútroštátnym právom bola prvýkrát vymedzená ESD v prípade Costa v. ENEL

7. Costa v. ENEL Skutkový stav: Taliansko v r. 1962 zoštátnilo podniky, ktoré sa zaoberali výrobou a distribúciou elektrickej energie a previedlo ich majetok na nový subjekt ENEL. Flaminio Costa, ktorý disponoval akciami jedného zo zoštátnených podnikov, odmietol na protest proti zoštátneniu platiť za dodávky el. energie. Costa poukazoval na komunitárne právo, ktoré zakazuje vytváranie monopolov obchodnej povahy.

8. Costa v. ENEL Z odôvodnenia: V záujme udržania právneho základu Spoločenstva a osobitnej povahy komunitárneho práva, nemôže byť komunitárne právo spochybnené akýmkoľvek vnútroštátnym pravidlom. Členské štáty sú povinné zdržať sa prijímania vnútroštátnych aktov, ktoré sú nezlúčiteľné s komunitárnym právom. Zásada prednosti sa uplatňuje v oblastiach, ktoré sú vo výlučnej právomoci ES, ale aj v oblastiach, v ktorých si ES delí právomoc s členskými štátmi (delená právomoc).

9. Costa v. ENEL Základné dôvody na uplatnenie zásady prednosti: • Priama použiteľnosť a priamy účinok komunitárneho práva by stratili relevanciu, ak by voľba práva v prípade kolízie medzi vnútroštátnym a komunitárnym právom spočívala na voľnej úvahe vnútroštátneho súdu. • Transfer právomocí z členských štátov na Spoločenstvo by bol pri neexistencii prednosti komunitárneho práva ohrozený. • Rozdielnosť postavenia komunitárneho práva v jednotlivých členských štátoch by bola v rozpore so záujmom na dosiahnutie jednoty komunitárneho právneho poriadku.

10. Riešenie rozporu V prípade rozporu vnútroštátneho práva a komunitárneho práva rozlišuje EDS dve situácie: • Vnútroštátna právna norma je v rozpore s neskoršou normou komunitárneho práva. V takomto prípade novoríme o neaplikovateľnosti konfliktnej a podradenej vnútroštátnej právnej normy. • Vnútroštátna právna norma je v rozpore so skoršou normou komunitárneho práva. Právnym následkom je neplatnosť vnútroštátnej právnej normy od jej počiatku.

11. Komisia v. Francúzsko ESD určil povinnosť členského štátu zrušiť konfliktné ustanovenie vnútroštátneho práva. ESD sa tak neuspokojil s neaplikovateľnosťou konfliktnej vnútroštátnej normy, keďže jej sama existencia vyvolávala stav právnej neistoty a paralyzovala účinky komunitárneho práva.

12. Simmenthal II. Predmetom konania nebola zásada prednosti, ale ktoa kedy ju musí rešpektovať. ESD sa v rozsudku jednoznačne vyslovil, že každý vnútroštátny sudca má právomoc a povinnosť zdržať sa aplikácie vnútroštátnej normy, ktorá odporuje norme komunitárneho práva.

13. Priama použiteľnosť komunitárneho práva • Charakteristickým znakom komunitárneho práva • Zásada spočíva v spôsobilosti normy komunitárneho práva vyvolať priame právne účinky voči subjektom členských štátov Spoločenstva bez potreby osobitného aktu recepcie do právneho poriadku členského štátu.

14. Simmenthal ESD definoval priamu použiteľnosť vo veci Simmenthal ako vlastnosť, ktorá spôsobuje, že normy komunitárneho práva musia mať rovnaké právne účinky vo všetkých členských štátoch, a to od nadobudnutia účinnosti po celú dobu ich účinnosti. Priamo použiteľná norma komunitárneho práva nepotrebuje na svoju aplikáciu žiadnu normu vnútroštátneho práva.

15. Priamy účinok komunitárneho práva • Zásada priameho účinku komunitárneho práva vyjadruje skutočnosť, že normy komunitárneho práva sú spôsobilé zakladať práva v prospech jednotlivcov, ktorí sa môžu týchto práva dovolávať voči súdnym a iným orgánom členského štátu • Cieľom tejto zásady je ochrana jednotlivca

16. Van Gend en Loos ESD zásadným spôsobom odmietol právny názor, že zmluva zakladá práva povinnosti výlučne vo vzťahu k členským štátom, pričom nemá priamy vplyv na právne postavenie subjektov členských štátov Spoločenstva.

17. Podmienky priameho účinku normy Dve základné podmienky, ktoré musí právna norma spĺňať, aby mala priamy účinok: • Musí byť dostatočne jasná a presná • Musí obsahovať bezpodmienečný záväzok

18. Dva druhy priameho účinku • Vertikálny priamy účinok Umožňuje jednotlivcovi dovolávať sa svojich práv voči členskému štátu a jeho orgánom. Fyzickým a právnickým osobám môže zakladať len práva. • Horizontálny priamy účinok Umožňuje, aby sa osoby navzájom dovolávali svojich práv založených na komunitárnom práve.

19. Nepriamy účinok komunitárneho práva • Vlastnosť komunitárneho práva spočívajúca v povinnosti orgánov členských štátov vykladať ustanovenia vnútroštátneho práva v maximálnej možnej miere v súlade s komunitárnym právom • Aplikuje sa v horizontálnych, aj vertikálnych vzťahoch

20. Marleasing ESD judikoval, že princíp nepriameho účinku sa aplikuje na vnútroštátne právne normy, ktoré sa prijali pred aj po nadobudnutí účinnosti príslušnej komunitárnej právnej normy

21. Zodpovednosť členského štátu Zodpovednosť členského štátu za škodu spôsobenú porušením právneho poriadku Spoločenstva – princíp, podľa ktorého členský štát zodpovedá jednotlivcovi za škodu, ktorá vznikla v dôsledku porušenia komunitárneho práva členským štátom.

22. Frankovich • ESD týmto rozhodnutím zásadným spôsobom posilnil účinky komunitárneho práva na vnútroštátnej úrovni. • Skutkový stav: Taliansko v určenej transpozičnej lehote nestihlo implementovať smernicu, ktorá upravuje pracovnoprávne vzťahy týkajúce sa podnikov v úpadku (insolvencii). Zamestnanci sa obrátili na vnútroštátny súd, aby štát zaplatil dlžné mzdy alebo náhradu spôsobenej škody

23. Frankovich • ESD stanovil, že pokiaľ sú ustanovenia smernice bezpodmienečné a dostatočne presné, možno sa týchto ustanovení, ak neboli v určenej lehote implementované, dovolávať proti všetkým so smernicou nezlúčiteľným vnútroštátnym právnym predpisom.

24. Podmienky pre vznik zodpovednosti Zodpovednosť členského štátu vznikne, ak sa naplnia tri podmienky: • Existencia porušenia komunitárneho práva členským štátom, ktoré sa dotýka práv jednotlivca garantovaných komunitárnym právom. • Možno určiť obsah práv jednotlivca • Existuje príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti členského štátu a spôsobenou škodou

25. Podmienky náhrady škody Hmotnoprávne a procesnoprávne podmienky náhrady škody ustanovené vnútroštátnym právom: • Nesmú byť vo vzťahu k nárokom podľa komunitárneho práva menej priaznivé, ako tie, ktoré sa vzťahujú na nároky podľa vnútroštátneho práva – princíp ekvivalencie • Nesmú byť formulované tak, aby uplatnenie náhrady škody fakticky znemožnili alebo nadmerne sťažili – princíp efektívnosti

26. Porušenie povinnosti členského štátu Závažné porušenie povinnosti členského štátu môže spočívať v: • Neimplementovaní smernice počas transpozičnej lehoty. • Prekročení rámca voľnej úvahy členského štátu pri aplikácii a implementácii komunitárneho práva • Priamej diskriminácii na základe štátnej príslušnosti. • Porušení ustanovenia komunitárneho práva

27. Vnútroštátne právne prostriedky nápravy Všeobecné právne princípy: • Princíp účinnej ochrany • Princíp procesnej autonómie členských štátov • Princíp účinnej ochrany • Princíp ekvivalencie

28. PRAMENE EURÓPSKEHO PRÁVA

29. Pramene európskeho práva • Primárne pramene • Všeobecné právne zásady • Medzinárodné zmluvy uzavreté Spoločenstvom a tretími štátmi • Sekundárne pramene • Rozhodnutia ESD a SPS

30. Primárne komunitárne právo • Zmluva o založení ES a EURATOM • Zmluvy o pristúpení k EÚ • Medzinárodné dohody uzatvorené medzi členskými štátmi v rámci užšej spolupráce

31. Pramene európskeho práva • Primárne pramene • Všeobecné právne zásady • Medzinárodné zmluvy uzavreté Spoločenstvom a tretími štátmi • Sekundárne pramene • Rozhodnutia ESD a SPS

32. Všeobecné právne zásady • Rešpektovanie základných ľudských práv • Zásada subsidiarity a proporcionality • Zásada právnej istoty • Zásada zákazu diskriminácie • Zásada transparentnosti

33. Rešpektovanie základných ľudských práv • ESD bol od počiatku konfrontovaný s národnými ústavnými súdmi a s ochranou ľudských práv • ESD vychádzal z Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950, aj keď ES neboli zmluvnou stranou dohovoru a neboli ním viazané. • Na summite v Nice v roku 2000 bola prijatá Charta základných práv EÚ ako nezáväzný dokument • Na základe Lisabonskej zmluvy bude Charta základných práv začlenená do primárneho európskeho práva

34. Zásada subsidiarity Podstatou zásady subsidiarity je: • Aby Spoločenstvo konalo vtedy, ak ciele, ktoré sa majú dosiahnuť týmto konaním, nemôžu byť spoľahlivo zabezpečené členskými štátmi a zároveň, • Aby bolo Spoločenstvo schopné čo do rozsahu a účinkov zvládnuť lepšie dosiahnutie cieľa, ako štáty samé

35. Zásada proporcionality • Tento princíp sa aplikuje na všetky oblasti konania Spoločenstva • Obsahom zásady je to, aby prijímané legislatívne opatrenia a konanie Spoločenstva neprekročili rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa

36. Zásada proporcionality ESD pri skúmaní dodržania princípu proporcionality skúma tri otázky: • Je opatrenie vhodné na dosiahnutie ustanoveného cieľa? • Je nevyhnutné dosiahnuť požadovaný cieľ? • Zavádza také obmedzenia pre jednotlivca, ktoré sú neprimerané ustanovenému cieľu?

37. Zásada právnej istoty • Právny poriadok má byť dostatočne jasný, prehľadný a zrozumiteľný, aby jednotlivci mohli predvídať a poznať dôsledky svojho konania, prípadne plánovať svoje rozhodnutia na solídnom právnom základe. • ESD poprel možnosť rektoaktivity aktov Spoločenstva, ale nie bez výnimky

38. Zásada zákazu diskriminácie Charta základných práv: „Akákoľvek diskriminácia z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, národnosti alebo sociálneho pôvodu, dedičných vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného predvedčenia, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie je zakázaná.“

39. Zásada transparentnosti • Čl. 1 Zmluvy o Európskej únii – všetky rozhodnutia EÚ sa musia prijímať s takou otvorenosťou, s akou to je len možné • Táto zásada obsahuje princíp verejnosti zasadnutí inštitúcií, poskytovania informácií a v poslednom čase najviac rozvinutú zásadu prístupu k dokumentom

40. Pramene európskeho práva • Primárne pramene • Všeobecné právne zásady • Medzinárodné zmluvy uzavreté Spoločenstvom a tretími štátmi • Sekundárne pramene • Rozhodnutia ESD a SPS

41. Medzinárodné zmluvy • Majú v systéme prameňov komunitárneho práva osobitné postavenie • Majú pôvod mimo právneho poriadku Spoločenstva a sú čiastočne právnymi aktmi tretích štátov • Čl. 300 ods. 7 ZES – medzinárodné zmluvy uzavreté Spoločenstvom sú záväzné tak pre inštitúcie Spoločenstva, ako aj pre členské štáty

42. Medzinárodné zmluvy Podmienky, za ktorých je Spoločenstvo viazané medzinárodnou zmluvou, ktorú uzavreli jeho členské štáty: • Medzinárodná zmluva bola uzavretá pred založením Spoločenstva (t.j. pred 25.3.1957) • Medzinárodnú zmluvu uzavreli všetky členské štáty • Predmet medzinárodnej zmluvy spadá do právomoci Spoločenstva • Ostatné zmluvné strany by mali uznať, že Spoločenstvo vstupuje do práv a záväzkov svojich členských štátov.

43. Pramene európskeho práva • Primárne pramene • Všeobecné právne zásady • Medzinárodné zmluvy uzavreté Spoločenstvom a tretími štátmi • Sekundárne pramene • Rozhodnutia ESD a SPS

44. Sekundárne pramene Sekundárne pramene sú právne normy vytvorené orgánmi EÚ, prijaté na základe predpísaného legislatívneho postupu a na základe a v medziach primárneho práva.

45. NARIADENIA • Sú záväzné pre všetky členské štáty a sú priamo použiteľné • Nariadenie nadobúda platnosť a účinnosť dňom, ktorý je v ňom uvedený, ak takýto deň nie je uvedený, tak v dvadsiaty deň od zverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie (Official Journal of the European Union) • V zásade sú prijímané Radou na návrh Komisie a v spolupráci s Európskym parlamentom

46. NARIADENIA • Je vylúčené viazanie platnosti nariadenia na jeho implementáciu do vnútroštátneho práva • ESD vyslovil, že akákoľvek implementácia nariadenia do vnútroštátneho právneho poriadku národnou legislatívou, ktorá ho obmedzuje, pozmeňuje alebo oslabuje, je porušením zmluvy • To však nevylučuje, aby členský štát upravil ďalšie otázky, ktoré súvisia s nariadením a nariadenie ich priamo nerieši (dôležité je, aby sa nepozmenili alebo neoslabili účinky nariadenia)

47. SMERNICE • Sú záväzné pre členský štát, ktorému sú určené, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom voľba foriem a metód sa ponecháva na orgány členského štátu • Nezaväzujú a nezakladajú priamo práva a povinnosti fyzickým a právnickým osobám a vyžadujú si transpozíciu do vnútroštátneho práva formou právneho aktu členského štátu. • K transpozícii smernice musí dôjsť v lehote určenej priamo v smernici alebo do 20 dní od zverejnenia

48. Priamy účinok smerníc Ako sa Spoločenstvo vysporiada so štátom, ktorý poruší povinnosť zo zmluvy a • Neimplementuje smernicu včas alebo • Implementuje smernicu nesprávne Doktrína priameho účinku – Smernice budú mať podobný účinok, aký majú nariadenia v prípade, že štát neimplementoval smernicu v určenom čase alebo ustanoveným spôsobom a pritom sú splnené podmienky na priznanie priameho účinku.

49. Van Duyn • Jedno z prvých rozhodnutí ESD, v ktorom sa vyslovil za priamy účinok smerníc • Podľa odôvodnenia by sa zmysluplný účinok smernice oslabil, ak by sa bránilo jednotlivcom odvolávať sa na túto normu pred vnútroštátnym súdom a ak by súdu bolo znemožnené brať túto normu do úvahy ako súčasť komunitárneho práva

50. Marshall • ESD opakovane jednotlivcom nepriznával právo dovolávať sa priameho účinku neimplementovanej smernice voči iným fyzickým alebo právnickým osobám, čiže nepripúšťal tzv. horizontálny priamy účinok • ESD argumentoval, že: • smernica nemôže sama osebe ukladať povinnosti jednotlivcom a preto nemôže byť ustanovenie smernice použité proti nemu, • Článok 249 ZES priznáva záväznosť smernice len voči členským štátom, nie jednotlivcom