Osobnosť v náročných životných situáciách

1. Osobnosť v náročných životných situáciách Záťažové situácie Frustrácia Deprivácia Stres Konflikt Hromadné psychické javy Syndróm vyhorenia Zvládanie záťažových situácií

2. Charakteristika záťažových situácií = taká situácia, ktorú charakterizuje disproporcia medzi požiadavkami, nárokmi danej situácie a kapacitnými možnosťami, schopnosťami , zručnosťami človeka potrebnými na jej zvládnutie Taxonómia situácií, ktoré aktualizujú psychickú záťaž: • výkonnostne náročnésit. • problémové situácie • situácie frustrácie → frustrácia,.. deprivácia • konfliktné situácie • stresogénne situácie (Mikšík, 1991)

3. Dynamika psychických funkcií v záťažových situáciách (Mikšík s.177) mobilizácia psychických síl vyriešenie záťaže riešenie záťaže podľahnutie záťaži aktívnym odolávaním záťaži aktívnym vyrovnávaním sa so záťažou 1. fáza 2. fáza 3. fáza

4. Základné druhy záťažových situácií • frustrácia • deprivácia • stres • konflikt

5. Frustrácia lat. frustra = márne, bezvýsledne = situácia, kedy sa na ceste k cieľu objaví viac či menej neprekonateľná prekážka, ktorá zmarí možnosť jeho dosiahnutia = duševný stav, vyvolaný objektívne alebo subjek- tívne neprekonateľnými prekážkami pri dosahovaní cieľa Prekážky - fyzikálne - sociálne • externé • interné Sila frustrácie závisí od: • subjektívnej významnosti dosiahnutia cieľa • jeho zastupiteľnosti náhradným cieľom

6. tendencie osobnosti Základné interakčné odozvy na prekážky prekážka ÚTOK tendencie osobnosti cieľ OBÍDENIE PREKÁŽKY cieľ ZÁSTUPNÝ CIEL zástupný ciel tendencie osobnosti cieľ REZIGNÁCIA tendencie osobnosti cieľ

7. Frustračná tolerancia • frustračná tolerancia - individuálna vnímavosť na stresory • individuálne sklony reagovať citlivo, zraniteľne na stresory • vplyv rozsahu aktuálnych stresov • vplyv spôsobilosti zvládať stresy Faktory, ovplyvňujúce frustračnú toleranciu: • dedičnosť • typ osobnosti • vyčerpanie, oslabenie, choroba, úraz, handicap... • vek • vplyv životosprávy • mentálne defekty • výchovné vplyvy

8. Smer a spôsob reakcie na frustráciu (S. Rosenzweig) Extrapunitívna reakcia Intropunitívna reakcia Impunitívna reakcia

9. Deprivácia (lat. deprivatio – chýbanie, zbavovanie) =psychický stav, ktorý vzniká v situácii dlhodobého neuspokojovania fyzických či psychických potrieb človeka → neadekvátne podmienky pre zdravý vývin Typy deprivácie (nejednotná klasifikácia): • senzorická (→ ilúzie, halucinácie) • citová • sociálna • základných biologických potrieb (potravy, vody, spánku..) • komplexná existenčná deprivácia

10. úniku zo života Psychické prežívanie a prejavy pri frustrácii a deprivácii • negatívne reakcie na záťažovú situáciu Napätie uvoľňované do: regresie správania sila toku potreby tendencie subjektu CIEĽ depresívnych stavov rezervoár napätia agresivity prekážka a malou priepustnosťou (Mikšík, 2007)

11. STRES (lat.strigo, stringere - uťahovať, sťahovať) • nešpecifická fyziologická reakcia organizmu na záťaž, prebiehajúca ako GAS(general adaptation syndrome) (Selye,1907 - 1982) • vnútorný stav človeka, ktorý je buď priamo niečím ohrozený alebo takéto ohrozenie očakáva a pri tom sa domnieva, že jeho obrana proti nepriaznivým vplyvom nie je dosť silná (Křivohlavý) Priebeh stresu (ARE) • Alarm • Rezistence 3) Exhauscie

12. Typy stresu: • Vzhľadom na intenzitu reakcie: • hyperstres • hypostres • 2)Vzhľadom na kvalitu situácie: • distres • eustres

13. - stres vyvolávajú náročné život. situácie – veľmi zaťažujúce, mimoriadne, dlhodobé... vyvolávajú tlak ohrozenia, zodpovednosti, ... → úzkosť, neistota Stresogénne situácie: • časový stres • stres z nadmerného množstva úloh • stres z nadmernej rozmanitosti úloh • stres z chaotickej organizácie práce • stres v dôsledku nezmyselnej, nudnej činnosti • stres z narušených medziľudských vzťahov • stres zo sťažených, nezvyčajných klimatických, senzorických, prostriedkových podmienok pre realizáciu činnosti

14. Organické: nechutenstvo bolesť brucha, hnačka časté nútenie na močenie pokles sex. túžby, impot. zmeny menštruač. cyklu svalové napätie dvojité videnie, problémy so sústredením Emočné: trápenie sa pre drobnosti neschopnosť empatie hypochondria denné snívanie, autismus únava, neschopnosť dokončovať úlohy podráždenosť, úzkostnosť V správaní: absencie, pomalé uzdravovanie nehodovosť zhoršená kvalita práce vyššia konzumácia cigariet, alkoholu,... prejedanie, ...hladovanie nespavosť, zmena rytmu znížená výkonnosť Symptómy stresu

15. Konflikt (lat. confligere, conflictum – narážať do seba, zraziť sa) = psychický stav stretnutia dvoch alebo viacerých protichodných tendencií, síl, (názorov, postojov, motívov..) Klasifikácia konfliktov • Podľa počtu zúčastnených • intrapersonálne • interpersonálne - vnútroskupinové - medziskupinové 2) Podľa psychol. charakteristiky stretávajúcich sa tendencií • predstáv - postojov • názorov - záujmov 3) Podľa funkcie - funkčné - dysfunkčné

16. Intrapsychické konflikty • vnútorný konflikt jednej osoby = rozhodovanie (boj motívov) • dôležitosť miery pravdepodobnosti dosiahnutia cieľa (P) • význam subjektívnej hodnoty cieľa (H) → hodnota cieľa je vo vzťahu k pravdepodobnosti jeho dosiahnutia (ceníme si najviac ťažko dosiahnuteľného....) H = 1 – P • najkonfliktnejšie rozhodovanie „fifty-fifty“ • ľudia s vysokou potrebou výkonu – preferencie situácií stredného riziká (P=0,5) • ľudia s vysokou potrebou vyhnúť sa zlyhaniu – preferencia úloh s malým rizikom (P=0,8 - 0,9) alebo veľmi vysokým rizikom (P=0,2 - 0,1)

17. Intenzita príťažlivosti žiaducich a odpudzovania nežiaducich cieľov→ gradienty priblíženia a vyhýbania 1.Gradient priblíženia – stúpa s blízkosťou cieľa (zvyšuje sa úsilie, tešenie...) 2. Gradient vyhýbania – stúpa s približovaním cieľa s negatívnou valenciou (nebezpečie...) – stúpa s blízkosťou rýchlejšie ako 1. Typy intrapsychických konfliktov • konflikt dvoch pozitívnych motívov + +(priblíženie-priblíženie) • konflikt dvoch negatívnych motívov- - (vyhnutie - vyhnutie) • cieľ obsahuje pozitívne aj negatívne charakteristiky+ - (priblíženie – vyhnutie) • rozhodovanie medzi dvoma cieľmi, ktoré majú aj príťažlivé aj odpudivé stránky+- +- (dvojnásobné priblíženie – vyhnutie)

18. Interpersonálne konflikty • stretnutie protichodných názorov, cieľov, želaní, hodnôt, postojov, motívov dvoch alebo viacerých ľudí, jednotlivca a skupiny, alebo dvoch skupín Zdroje interpersonálnych konfliktov • osobnostné 2) štrukturálne 3) komunikačné

20. Pozitívne účinky konfliktov • umožňuje nájsť nové riešenia (sú zdrojom zmien). • ukončuje negatívne vnímané procesy a stavy, • zabraňuje ustrnutiu – núti hľadať stále nové cesty, • vedie k výmene informácií a otvorenej diskusii, • uvoľňuje napätie a pomáha ventilovať emócie, • učí riešiť problém – vedie k analýze, • overuje a prehodnocuje vzťahy, • dáva korekcie – spätnú väzbu, - neriešený konflikt sa často vracia, eskaluje a vedie k deštrukcii.

21. Zvládanie záťažových situáci(coping) Coping = úsilie zvládnuť problémovú situáciu bez ohľadu na úspešnosť alebo neúspešnosť tohto procesu = organizovaný systém, prostredníctvom ktorého ľudia regulujú svoje správanie, emócie a usmerňujú svoju motiváciu v podmienkach psychologického distresu (Parkers, Terry) Odlišnosť od adaptácie – c.- zvládanie nadlimitnej záťaže, riešenie kríz, ktoré nie sú bežné a nedisponujeme potrebnými vedomosťami a zručnosťami na ich zvládanie

22. Faktory ovplyvňujúce proces copingu • Osobnostné faktory • Interakčné prístupy ku copingu A. Osobnostné faktory • Koncept lokalizácie kontroly(J.B. Rotter) - význam dominantného miesta v osobnosti, odkiaľ je riadená činnosť človeka: a) externá kontrola b) interná kontrola → internalisti zvládajú záťažové situácie ľahšie a konštruktívnejšie ako externalisti

23. 2. Koncepcia osobnostného typu A a B (M. Friedman, R.H. Rosenmann) - 30 ročný výskum výskytu srdcovo-cievnych chorôb pracníkov v priemysle obchodu a administratíve a) Osobnostný typ A - súperivosť, snaha dosiahnuť mimoriadne ciele, pracovitosť, rýchlosť, netrpezlivosť, vyššia miera hostility a agresivity, zameranie na časovo termínované úlohy → častejšia záťaž, horšie zvládanie, ohrozenia zdravia (infarkt myokardu) b) Osobnostný typ B – vysoký výkon, široký okruh záujmov, schopnosť primerane relaxovať → ľahšie zvládanie záťaže

24. 3. Koncepcia zmyslu pre koherenciu (A. Antonovsky) • význam koherencie, t.j. celistvosti v chápaní sveta ako zmysluplného celku (dianie vo vnútornom a vonkajšom svete je zákonité, riadené podľa určitého poriadku, zrozumiteľné → predvídateľné) → predstava, že som schopný toto dianie riadiť..,. dôvera • salutogenetické myslenie – globálna orientácia človeka → orientácia na zdravie a jeho stupňovanie • zrozumiteľnosť • zvládnuteľnosť • zmysluplnosť

25. 4. Koncepcia osobnostnej odolnosti (S.C. Kobasová) (hardiness – tvrdosť a nepoddajnosť) - človek chápaný ako biologicky, sociálne a psychicky založená bytosť – cieľom je hľadanie a ustanovenie zmyslu Hardiness = koncept odolnosti, faktor, ktorý reguluje vzťah medzi stresovými udalosťami a zdravím jednotlivca Sústava osobnostných postojov - 3 komponenty: a) Zodpovednosť – osobná zaangažovanosť, jasné priority, uvedomenie si zmyslu a hodnoty cieľov (x odcudzenie) b) Kontrola – význam pocitu kontroly nad svojím prežívaním a konaním, viera v svoje schopnosti, vedomie, že medzi vlastnými aktivitami a vonkajšími udalosťami je (x beznádej) c) Výzva – záťaž chápaná ako výzva (príležitosť a nie ohrozenie) – otvorenosť stimulujúcim zážitkom súvis (x ľahostajnosť, apatia)

26. B.Interakčné prístupy ku copingu - chápanie copingu ako výsledku pôsobenia individuálnych dispozícií a osobitostí aktuálnej situácie Determinačné faktory na strane jednotlivca Determinačný faktor situácie Človek hodnotí situácie v dvoch fázach: a) Primárna fáza hodnotenia – situácia je normálna, náročná nenáročná, ...ohrozujúca, významná, bezvýznamná b) Sekundárna fáza hodnotenia – odhad vlastných možností, reakcií, očakávaných dôsledkov... - podstata – interpretácia podmienok situácie (vplyv schopností, skúseností, osobnostných vlastností, životnej histórie....)

27. Copingové stratégie - vzorce správania, ktoré jednotlivec používa na zvládnutie záťažovej situácie Najčastejšie klasifikácie stratégií: • priblíženie – vyhnutie sa stresoru • adaptívne – maladaptívne • útok – obrana • ofenzívne (aktívne) – defenzívne(pasívne) Súčasnosť – 2 základné stratégie: A. zamerané na aktívne zvládnutie problému B. zamerané na proces (snaha zvládnuť emócie)

28. J.H. Amirkham(1990) – faktorová analýza3 bazálne copingové stratégie: • inštrumentálna • vyhľadávanie sociálnej opory, ľudského kontaktu • vyhýbanie sa R.H. Moos a A.G. Billings(1981) • zvládanie zamerané na hodnotenie • zvládanie zamerané na problém • zvládanie zamerané na emócie

29. Aktívne zvládanie záťaže – kroky: 1) Diagnóza • o stresore • o vlastnom stave • o prognóze 2) Mobilizácia rezerv • obranyschopnosť (úprava život. štýlu) • kognitívne zvládanie (hľadanie zmyslu, mať prečo žiť...) • motivácia • zvládanie emócií • hľadanie osobných istôt (viera, presvedčenie...) • pokoj (využitie relaxačných techník) • katarzia (uvoľňovanie napätia, pocitov viny...) • asertivita • tréning zvládania záťaže • sociálna opora

30. ; 3) Plánovanie • diferenciácia zmeniteľného a nezmeniteľného • stanovenie žiaduceho a dosiahnuteľného cieľa • rozčlenenie cesty k cieli na etapy • presné stanovenie prvého kroku a kritérií splnenia 4) Realizácia • redukcia vplyvu škodlivých látok (nikotínu, alkohol, liekov..) • iniciatíva (napr. rozhodnutie sa ísť na operáciu...) • protiútok (terapia....) 5) Perzistencia (výdrž) • nedať sa odradiť, byť nezdoľný • akceptácia (prijatie ťažkostí, vedieť s nimi žiť...) • vytrvalosť (udržanie stanoveného postupu)

31. Pasívne zvládanie záťaže – kroky: • Vyčkávanie • Ľahostajnosť • Rezignácia 4) „Odpísanosť“

32. Osobnosť v záťaži a hromadné správanie • záťažou môžu byť postihnuté celé soc. zoskupenia, ktoré začnú reagovať hromadným správaním Základné typy uvoľňovania psychických otrasov či tenzií: • panika • výbuchy agresie • masová hystéria (davové poblúznenie) • hromadné hnutia hodnotovej povahy

33. Panika • hromadný strachový afekt • špecifické úzkostné vyladenie jedinca a jeho zameranie na špecifické elementy, ktoré signalizujú nebezpečenstvo • zväčša neprimeraný podnetovej situácii, • správanie stráca účelnosť, orientáciu (pokles racionality a vzostup emocionality) • strata individuálnej vôľovej kontroly Kľúčový moment vzniku paniky – homogenizácia súboru ľudí = rozrastanie a prehlbovanie emočne podloženej nápodoby z jednotlivých ohnísk (jedinci - emočne vnímaví na signály ohrozenia – panikári, k emóciám hnevu, k extázii- blúzneniu, veľmi radikální – a sugestibilní) → emočná nákaza

34. homogenizovaný dav → vyššie napätie, sugestibilita, sklony imitovať správanie druhých, ..autostimulácia → degradácia skupiny → zníženie kohézie, pokles autority vodcov, rešpektu z noriem, úbytok solidarity, narušená komunikácia → bezohľadnosť, asociálnosť, egoizmus X hodnotová orientácia jednotlivcov Prevencia a likvidácia paniky - blokovanie všetkých momentov, ktoré k vzniku a rozvoju p. vedú a) v davu • blokovanie homogenizačných procesov (ukľudňovanie, marenie vplyvu panikárov, náhrada vhodnými emočnými vodcami) • pokyny bezpečne modifikujúce priebeh správania

35. b) v organizovanej sociálnej skupine • posiľňovanie súdržnosti skupiny na akčnom základe, • udržovanie pozitívnej motivácie (spoločné ciele...), • udržovanie autority vedenia, • neutralizácia panikárov, „šeptandy“, zvestí o nebezpečie, • uvoľňovanie tenzie (humor, hry, šport), • maximalizácia pozitívnej prognózy (sľuby riešenia), • pranierovanie prípadov degradácie skupiny (amorálnosť), • výcvik v modelových situáciách (simulácia ohrozenia)

36. Výbuchy násilia Príčina – sociálne generalizovaný afekt hnevu (ale niekedy bezemočná inštrumentálna agresia (príležitosť ventilácie tenzií) - najčastejšie – reaktívny charakter – moment pomsty alebo spravodlivosti– nacionálne, xenofóbne, rasové hnutia • homogenizácia spojená s autostimuláciou anonymita davu znižuje pocit zodpovednosti jednotlivcov (alibizmus) • slúži ku katarzii všetkým, ktorí dlhšie odkladali či presúvali svoje pofrustračné agresie • brutálnejšie ako priemerná brutalita jednotlivcov

37. Syndróm vyhorenia(burn-out syndróm) - stav telesného, citového a duševného vyčerpania, spôsobeného dlhodobým pobývaním v situáciách, ktoré sú emocionálne mimoriadne náročné • spojenie veľkého očakávania a chronických situačných stresov • často dôsledok zlyhania pri hľadaní zmyslu života • dôsledok zlyhania procesov adaptácie • súvis s workoholizmom (nutkavá potreba pracovnej výkonnosti) a s „terorom príležitosti“ (musím teraz, druhá príležitosť nebude)

38. Príznaky: Subjektívne – veľká únava, bolesti hlavy, tráviace ťažkosti... - znížené sebaocenenie a sebahodnotenie - pocity beznádeje a bezmocnosti - zlé sústredenie - podráždenosť, negativizmus, negatívny postoj k sebe aj svetu→odcudzenie sa druhým, sociálna izolácia Objektívne – znížená výkonnosť Priebeh procesu vyhorenia: • fáza nadšenia • fáza stagnácie • fáza frustrácie • fáza apatie • syndróm vyhorenia

39. nadšenie, cieľ, pocit zmysluplnosti • z prostriedku sa stáva cieľ → práca len pre peniaze, odcudzenie • strata úcty k hodnote druhých ľudí, vecí ,cieľov, ..cynizmus, irónia... - strata úcty k vlastnému životu, presvedčeniu, snahám – existencionálne vákuum, vegetovanie Nevyrovnané životné situácie + - salutory stresory 3 fázy priebehu burnout(podľa A. Laengle) I. II. III. utilitárny záujem popol nadšenie

40. Prevencia a zvládanie vyhorenia • Dôležité oblasti – životný štýl - medziľudské vzťahy - úprava pracovných podmienok - prijatie seba • Sociálna opora - umenie počúvať, poskytovanie „sociálneho zrkadla“, vyjadrovanie uznania, povzbudzovanie, empatia, emocionálna vzpruha, delenie práce, spolupráca, prosociálnosť – pomoc...

41. Literatúra BENDL, S., KUCHARSKÁ, A. a kol. 2008. Kapitoly ze školní pedagogiky a psychologie. Praha: Pedagogická fakulta UK. 237 s. ISBN 978-80-7290-366-5 HOŠEK, V. 1997. Psychologie odolnosti. Praha: FTVS UK, 70 s. ISBN 80-7066-976-4 KŘIVOHLAVÝ, J. 1998. Jak neztratit nadšení. Praha: Grada, 131 s. ISBN 80-7169-551-3 MIKŠÍK, O. 2007. Psychologická charakteristika osobnosti. Praha: UK v Prahe, Karolinum, 273 s. ISBN 978-80-246-1304-8 MIKŠÍK, O. 2005. Hromadné psychické jevy (Psychologie hromadného chování). Praha: UK v Prahe. 269 s. ISBN 80-246-0930-4 ORAVCOVÁ, J. 2005. Sociálna psychológia. Banská Bystrica: FHS UMB, 314 s. ISBN 80-8083-128-9 SMÉKAL, V. 2002. Pozvání do psychologie osobnosti.Člověk v zrcadle vědomí a jednání. Brno: Barrister & Principal, 517 s. ISBN 80-85947-80-3 • http://pef.czu.cz/~macak/och12.ppt#266,1,Konflikty a vyjednávání v rámci organizace