Download
1 / 13
E N D
Košice • Mesto Košice, druhé najväčšie mesto SR sa nachádza vo východnej časti Slovenska, neďaleko hraníc s Maďarskom, Ukrajinou a Poľskom.Výhodná poloha urobila v minulosti z Košíc dôležitý bod na obchodných cestách, dnes je kľúčovou hospodárskou aglomeráciou, ale aj križovatkou dopravných trás, k čomu prispieva železničný uzol a medzinárodné letisko.
Zaujímavosti Košíc • Priemerný vek obyvateľov mesta je 35,13 roka. Košiciam preto patrí prívlastok mesto mladých. Vo svojej správe má viac ako 40 základných škôl. Sieť stredných škôl tvoria gymnáziá, stredné odborné školy a učilištia, obchodné akadémie, zdravotnícke a umelecké školy. Najvyšší stupeň vzdelania zabezpečuje 9 fakúlt Technickej univerzity Košice, 4 fakultyUniverzity P.J. Šafárika, Univerzita veterinárneho lekárstva a farmácie a ďalšie pracoviská slovenských vysokých škôl.
Európske mesto • Košice sú prvým európskym mestom, ktoré získalo vlastnú erbovú listinu. V roku 1369 ju panovník Ľudovít Veľký udelil po prvýkrát právnickej osobe - mestu Košice. Historické centrum je najväčšou mestskou pamiatkovou rezerváciou v Slovenskej republike. Najstaršia stredná škola v strednej Európe bola založená takisto v Košiciach - v roku 1872 Stredná priemyselná škola strojnícka. Na území mesta je rozlohou najväčšia zoologická záhrada v strednej Európe (288 hektárov)
Dóm svätej Alžbety • Je postavený v slohu vrcholnej gotiky. Dnešný kostol stojí na mieste farského kostola, ktorý vyhorel asi v roku 1370 a ktorého patrónkou bola tiež sv. Alžbeta. Výstavba Dómu sv. Alžbety sa začala okolo roku 1378 a prebiehala vo viacerých etápach:Prvá etapa trvala asi do roku 1420. Pôvodne to mala byť stavba bazilikálneho typu s piatimi loďami, polygonálnymi apsidami a dvoma vežami na západnej strane. Vzorom bol kostol sv. Viktora v Xantene pri Rýne.
Urbanova veža • Vznikla renesančnou prestavbou pôvodnej gotickej veže (z prelomu 14. - 15. storočia), ktorú v roku 1628 dobudoval prešovský staviteľ Martin Lindtner. Vo zvonici bol umiestnený vyše 7 tón vážiaci zvon svätého Urbana, ktorý v roku 1557 zlial olomoucký zvonolejár František Illenfeld. K ďalšej úprave veže došlo v roku 1775, keď ihlanovú strechu ukončili barokovou cibuľou s dnešným kovovým krížom. K veži sa oddávna primkýnali malé krámiky, ktoré odstránili pri zemných prácach, vykonaných v roku 1899 okolo veže a Dómu. V roku 1912 ich nahradili arkádami. V roku 1966 požiar poškodil vežu, zničil zastrešenie a zvony.
Štátne divadlo • Interiér Štátneho divadla bol navrhnutý v rozprávkovej atmosfére. Hľadisko je 16 metrov vysoké, s vhodným rozložením balkónov a lodžií. Strop sa smerom k javisku zvažuje. Krása je podčiarknutá aj maľbami a sochami s motívmi divadelných Múz, antických Bohov či historických a divadelných scén. Harmónia pastelových farieb je dotvorená zamatovými kobercami a pokrývkami.
Kaplnka sv. Michala • V rokoch 1903 - 1904 sa uskutočnila prvá zásadná rekonštrukcia kaplnky v duchugotického purizmu, pričom sa odstránila Szatmáriovská loď. V rokoch 1998 - 2006 sa uskutočnila druhá zásadná rekonštrukcia, ktorá odstránila aj neduhy prvej a získala cenu Félix za najlepšiu zrekonštruovanú stavbu roka 2006. V roku 2006 došlo k preklasifikovaniu stavby z kaplnky na kostol.
Miklušova väznica • v Košiciach je súbor dvoch prepojených gotických meštianskych domov z prvej polovice 15. storočia, ktoré boli na začiatku 17. storočia adaptované pre potreby mestskej väznice a mučiarne. Na tieto účely slúžila až do roku 1909, potom bola daná do správy Hornouhorského múzea (dnešné Východoslovenské múzeum), ktoré v nej plánovalo inštalovať expozíciu dejín mesta. K tomu došlo až po komplexnej rekonštrukcii vo vojnových rokoch 1940 - 1942.
Spievajúca fontána • fontána na Hlavnej ulici v Košiciach. Nachádza sa medzi košickým štátnym divadlom a Dómom sv. Alžbety. Pri hraní hudby je striekanie vody a farebné osvetlenie fontány regulované na základe hudobných tónov hrajúcej hudby.
Dominikánsky kostol • Dominikánsky kostol je najstarším sakrálnym objektom v Košiciach. Konvent (kláštor) bol založený v období medzi rokmi 1230 a 1240. Po veľkom požiari v r. 1556 dominikáni kostol a kláštor opustili. Až v r. 1697 bola vydaná listina, na základe ktorej sa dominikáni opäť mohli vrátiť do Košíc. Následne tu bola v roku 1698 obnovená činnosť rehole. Počas revitalizácie dominikánskeho konventu bol celý kompex kostola a kláštora zbarokizovaný.
Erb • Erb a pečať ako osobitný historický prameň najhodnovernejšie odrážajú v symbolickej skratke stupeň dosiahnutého rozvoja mesta. Stav hospodárskeho, kultúrneho, ale najmä právneho postavenia v nich vystupuje a najkoncentrovanejšom obraze. Najmä v prvopočiatkoch je tento obraz istou sebareflexiou, snahou vyjadriť svoju identitu formou, ktorá je všeobecne poznateľná, jasne odlíšiteľná, ľahko identifikovateľná a pritom vo svojom obsahu má významný vnútorný alebo vonkajší vzťah, ktorý sa vníma ako nemenný. • Košice ako prvé mesto v Európe získalo v roku 1369 erbovú listinu od panovníka. Naviac je mesto jednoznačné aj tým, že v období živej heraldiky dostalo od roku 1502 od štyroch panovníkoch štyri erbové listiny.
Erbová listina • Prvá erbová listina zo 7. mája 1369 znak nezobrazuje, iba ho popisuje. Štít kráľ odvodil od osobného anjuovského erbu. Modrá hlava je posiata troma anjuovskými ľaliami. Pod ňou je štítové pole, v ktorom sa striedajú červeno-strieborné pruhy. Listina nebola vydaná vo forme privilégia, len vo forme patentu. Mestá do roku 1405 ešte neboli privilegovaným stavom. Chýbajúcimi časťami erbu boli typické atribúty šľachtických erbov - prilba, klenot a prikrývadlá. Tieto mesto nahradilo anjelom. Nedoriešenosť právnej stránky podoby a používania erbu viedla kráľa k neudeľovaniu podobných listín iným uhorským mestám.
