1 / 54

STREDOVEKÉ STAVITEĽSTVO

STREDOVEKÉ STAVITEĽSTVO. Zdroje, materiál a konštrukcie stavieb Základné typy stredovekých stavieb Stredoveké mestá a dediny Stredoveké architektonické slohy. Čo je stredovek?.

tam
Download Presentation

STREDOVEKÉ STAVITEĽSTVO

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. STREDOVEKÉ STAVITEĽSTVO Zdroje, materiál a konštrukcie stavieb Základné typy stredovekých stavieb Stredoveké mestá a dediny Stredoveké architektonické slohy

  2. Čo je stredovek? • Stredovek je také obdobie vývoja ľudskej spoločnosti, ktoré začalo v 5. storočí a skončilo v 15. storočí. Jeho začiatky sú charakterizované sťahovaním národov. V 7.-8. storočí si jednotlivé kmene a národy našli konečné miesto k usadeniu a začali s výstavbou sídiel. • Toto obdobie nadväzovalo na dve, resp. tri druhy kultúr: románsku, germánsku a kresťanskú kultúru. • Po zániku ríše Rímskej stavebné umenie a remeselná činnosť upadali, prudko sa znížila kvalita stavaných budov. • Napríklad pri stavbe hrobky kráľa Teodorika v Ravene stavbári nedokázali správne vypočítať a postaviť kupolu. Miesto toho našli obrovský kameň vydlabali ho na spôsob kupoly a použili na prekrytie.

  3. Teodorikovo mauzóleum v Ravene

  4. Celkove stredoveké stavby sa robili bez vedeckých teórii a metód, len skúsenostnou cestou a intuíciou. Takže konštrukcie stavieb boli zbytočne predimenzované. • Z antickej kultúry stredovek prebral predovšetkým stavbu klenieb, kupol a veží. • Z germánskej kultúry si osvojil techniku drevených stavieb s vysokými vežami. • Vplyv týchto kultúr bol tak veľký, že sa to odrazilo nielen na staviteľstve, ale aj ostatných oblastiach stredovekej spoločnosti. • Zvláštnu úlohu v stredoveku zohralo kresťanské umenie. Hlavnú pozornosť venovalo nadpozemskému svetu. Prechod s priestoru vonkajšieho sveta do vnútorného priestoru ľudského ducha bol jeho hlavným cieľom. Základným druhom tohto umenia sa stalo staviteľstvo a architektúra.

  5. Materiál a konštrukcie • Ani materiál ani konštrukcie neboli jednotné. Stavby boli veľmi jednoduché až primitívne, a neuveriteľne ťažkopádne. Stĺpy na monumentálne stavby nedokázali zhotoviť, dovážali ich z Talianska a Nemecka. • Materiálne možnosti na území Európy neboli rovnaké. V strednej a severnej Európe sa najviac používali drevo. Najtypickejším stavebným materiálom bol kameň, ktorý sa používal ako tesaný a lomový. • Stredoveký stavitelia používali aj zmiešané murivo – kvádrové a liate

  6. Kombinované murivo Kvádrikove murivo Zmiešané murivo Pálená tehla Murivo s trojuholníkovou tehlou

  7. V konštrukčných systémoch sakrálnych stavieb veľký význam nadobudla klenba. Najskôr valená, potom krížová. Osobitnou klenby sú kupoly. Z nich si zaslúžia pozornosť predovšetkým tri. Prvá je na Chráme sv. Sofie v Konštantínopole, druhá na Chráme vo Florencii a tretia na Chráme sv. Petra v Ríme. Krížová klenba Valená klenba Kopulová klenba • V stredoveku sa požívali aj stĺpy a piliere.

  8. Kladivová Krichlová Tordovaný Pletenec Patka Patka Oporný pilier

  9. Okno • Okná boli zdvojené. Portály mali polkruhový oblúk. Portál

  10. Typy stredovekých stavieb • Základnými typmi stavieb boli: • Hrady • Chrámy • Kláštory • Hrady sú panské obranné stavby, ktoré sa stavali na návršiach alebo v nížinách chránených mokrinami, vodnými priekopami alebo riekou. • Tieto stavby sa stavali od 9. do 15. storočia. Ich vznik bol podmienený nevyhnutnosťou brániť sa pred nepokojmi, vojnami a nájazdmi cudzích kmeňov, nájsť si miesto, ktoré by poskytovalo bezpečie, preukazovalo moc a silu vládcov krajiny alebo regiónu.

  11. Ako vyzeral stredoveký hrad? • Bol obohnaný múrom, za ktorým sa nachádzali hradné budovy. • Súčasťou hradu bývali palác a kaplnka. • Palác mal štvorcový alebo obdĺžnikový tvar a býval poschodový. Na prízemí bola kuchyňa a hospodárske priestory. Na poschodí stála reprezentačná sála a obytné miestnosti. • Kaplnka tvorila buď samostatnú stavbu alebo bola súčasťou palácu. • Na hrade boli ešte studňa a rozličné hospodárske miestnosti.

  12. Model hradu

  13. Prvé hrady sa stavali z dreva, ďalšie z kameňa. • Jedným z najstarších kamenných hradov sú: • Krak des Chevaliers • Carcasone

  14. Krak des Chevaliers pochádza z roku 1131. Stál na ostrom kopci vo výške 701 m v dnešnej Sýrií. Sídlili v ňom vojaci. Jeho pôdorys tvoria dve kruhové hradby s 50 okrúhlymi vežami. Múry dosahovali hrúbku až 24 m. Hrad je považovaný za najslávnejší.

  15. Hrad Carcasone je pevnosť v pevnosti. Leží v meste rovnakého mena, ktoré je opevnené dvomi prstencami 1,5 km dlhých múrov, s 52 vežami a dvomi bránami. Vlastný hrad pochádza z 12.-14. storočia. Stojí na ploche 80x30m a mal kostol románskeho slohu.

  16. Windsorský hrad je najstaršou a najväčšou obývanou pevnosťou v Anglicku. Stojí na kopci nad Temžou asi 40 km od stredu Londýna. Zaberá plochu 5 ha. Pochádza z 11. storočia. Súčasnú podobu dostal až v 14. storočí. Stavba má dve hlavné nádvoria obstavané budovami s množstvom sál a rozličných miestností. Medzi budovami sa rozkladá nádvorie.

  17. Spišský hrad so svojou 40 hektárovou rozlohou sa zaradil medzi najväčšie pevnosti v strednej Európe. Stojí na travertínovom brale vo výške 634 m nad mestom Spišské podhradie. Vznikol v 14. storočí. Má kamenné opevnenie, dvojpodlažný kamenný palác a valcovú vežu vysokú 19 m, s priemerom 23 m. Hrad je zapísaný do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

  18. Kláštory • Sú novou organizačnou jednotkou v stredoveku. Predstavovali ohnisko hospodárskeho, kultúrneho a umeleckého života. Zakladali ich panovníci alebo šľachtici už v 5.-6. storočí. • Kláštory boli uzavreté skupiny, ktoré slúžili ako obydlia mníchom a pre ich činnosť. • Základným objektom kláštora bol kostol. K nemu priliehala krížová chodba s oblúkovými arkádami. Arkády obklopovali dvor, v strede ktorého bývala studňa. Krížová chodba bývala spojená s obytnou budovou pre mníchov. • Ďalšie miestnosti boli: sieň pre spoločné motlidby, jedáleň s kuchyňou, spálňa, knižnica, hospodárke budovy, dielne, záhrada. Bola tam aj škola nemocnica, pekáreň, mlyn atď.

  19. Monte Cassino založil Benedikt z Nursie v roku 529 na kopci vysokom 519 metrov. Tu napísal predpisy rádu, ktorý nesie jeho meno. Žiaľ tento kláštor zničili spojenci v roku 1944. Po vojne bol zrekonštruovaný

  20. Kostoly • Vychádzali z antických pôdorysov a mali jednu alebo tri lode. Ich strop bol rovný, strecha sedlová a drevená, steny kamenné. Kostoly boli bez veží, zvonica stála vedľa nich. • Prvý typ kostolov bol bazilikálneho charakteru. Celkovo sa bazilika vyznačovala skromnosťou a jednoduchosťou. Jej vnútro bolo však bohato vyzdobené. • Okrem kostolov sa stavali katedrály, rotundy a ďalšie chrámové stavby.

  21. Trojloďová bazilika Jednoloďový kostol

  22. Katedrála predstavuje biskupský chrám v sídle diecézneho biskupa. Symbolizovala nielen dominantu mesta, ale celého kraja. Bývala väčšia, veľkolepejšia, vznešenejšia a krajšia ako ostatné chrámy. Interiér obsahoval bohatú sochársku výzdobu, nástenné a tabuľové maľby.

  23. Rotunda je stavba kruhového pôdorysu príznačná pre malé románske kostolíky s kužeľovou strechou, lucernou a aspidou.

  24. Stredoveké mestá • Začali sa stavať až v 11. storočí. Mali dvojaký charakter: • Prvý typ: • Vyrastali živelne, bez plánu, keď niektoré z osád boli povýšené na mesto. • Takéto mestá mali nepravidelný pôdorys, krivolaké uličky a často boli bez námestia. • Dôležitým prvkom v meste boli kostol, radnica a iné budovy. • Ulice bývali úzke, od 3 až 5 metrov. • Dôležitou stavbou bolo opevnenie - hradby, ktoré mali brány s padajúcou mrežou alebo padacím mostom cez priekopu

  25. Druhý typ: • Vznikal kolonizačným spôsobom. Jeho založením bol poverený lokátor, ktorého úlohou bolo vybrať vhodné miesto, zabezpečiť dostatočný počet obyvateľov, ktoré získaval kolonizáciou. • Tieto mestá vznikali v 13. storočí na „zelenej lúke“. • Mali pravouhlú sieť ulíc, námestie, kostol, vodovod a opevnenie. • Domy boli viacposchodové. Na prízemí bol prejazd do dvora, komora, a schodisko, obchod alebo krčma. • Na poschodí bývali obytné miestnosti s oknami do ulice. • Nakoľko priestor mesta bol ohradený hradbami, jeho priestor nemohol rásť do šírky. Preto bolo husto zastavané. Priemerná výška budov bola od 2 do 30 m, kostolov od 100 – 150 m. • Ak sa pozemky mesta zastavali začalo sa stavať za múrmi mesta, potom postali nový pás múrov.

  26. Plán stredovekého mesta

  27. Stredoveké mesto

  28. Univerzita v Padove Karlova univerzita v Prahe Univerzita v Cambridge

  29. Námestie s radnicou

  30. Stredoveké dediny • Dediny neboli veľké, tvorilo cca. 15-30 domov, boli však od seba vzdialené a bez dobrých ciest. • Domy bývali obyčajne zoskupené bez akéhokoľvek systému – s rozptýlenou zástavbou. • Domy stáli však aj v jednej rade, pozdĺž cesty alebo rieky, potoka, pričom zastavanie mohlo byť jednostranné alebo dvojstranné. Takejto dedine sa hovorilo pozdĺžna dedina. • Boli však aj centrálne dediny, kde domy boli sústredené okolo stredu rôzneho tvaru.

  31. Domy sa stavali z dreva, murované alebo hrazdené. • Mali obyčajne jednu miestnosť s ohniskom, neskôr izbu, predsieň a hospodárske priestory. • Okná boli malé, vetranie sa robilo dverami a otvormi v streche. • V strede dediny stáli kostol a fara s domom pre kňaza. Neďaleko sa nachádzala krčma. • Súčasťou dedín boli ešte mlyny a kováčske dielne. • Vodný mlyn sa vyskytoval pri riekach, prípadne pod hrádzami rybníkov. • Kováčske vyhne boli zrubové alebo murované, často bez povaly. Vyhňa bývala dvojpriestorová a mala samostatný vchod zvonku.

  32. Kováčska dielňa

  33. Vodný mlyn

  34. Stredoveké staviteľské slohy • V stredoveku vznikli dva architektonické slohy: • románsky • gotický • Románsky sloh vznikol v 11. storočí. Je charakterizovaný hrubými kamennými múrmi, plochými trámovými stropmi, ťažkými klenbami, kupolami a drevenými sedlovými strechami. • Okná sú malé a úzke, smerom von sa rozširujú, sú nezasklené. • Stĺpy sú masívne, múry z vonku podopreté piliermi. • Výzdoba interiéru veľmi skromná Ich objednávateľom, ale aj tvorcom bola katolícka cirkev, resp. mešťania, obchodníci, remeselníci a úradníci.

  35. Pre architektúru románskeho štýlu je charakteristické spojenie rôzne vysokých objemov, konštrukčne spojených podperami a klenbami. • Miesto tektoniky stĺpa dominuje tektonika steny ako základné konštruktívneho a umeleckého prostriedku. • Krajinami, kde sa najskôr objavil románsky sloh boli: Francúzsko, Taliansko, Nemecko. • Vo Francúzsku sa stavali obrovské chrámy - baziliky. Jednou z nich je Kláštor v Cluny.

  36. Kláštor v Cluny je veľká päť loďová bazilika. Má dve bočné lode a veľkú predsieň. Je dlhá 127 m a široká 40 m. Jej stredná loď sa dvíha do výšky 40m. Chrám zdobí 5 veží. Celá stavba je veľmi masívna.

  37. Katedrála Saint-Front v Périgneux pochádza z roku 1173. Má krížo-kupolovú štruktúru a biele kupoly.

  38. Šikmá veža v Pise je najzaujímavejšia stavba v Taliansku. Pochádza z roku 1173. je to valcovitá veža s priemerom takmer 20m, vysoká 55m, má 8 poschodí s 297 schodmi. Jej základy siahajú do hĺbky 3m. Táto stavba od svojho začiatku bola problematická. Nakláňala sa sadaním pôdy už pri postavení 1. poschodia.

  39. Bazilika sv. Marka v Benátkach pochádza z roku 1094. Korunuje ju 5 kupol. Má tehlové steny, ktoré sa doslova utopili pod mramorovým obkladom, pyšným dekoratívnym urbanstvom, stĺpmi, rezbou a mozaikou prelínajúcou sa zlatou na bielom sužete.

  40. Dóm vo Wormse tvorí trojloďová stĺpová bazilika s rebrovou klenbou, dvoma chórmi, štyrmi kruhovými vežami a dvoma kupolami. Hlavnú loď meria 109 metrov.

  41. Dóm v Speyeri pochádza z roku 1025-1061. Je to 133 metrov dlhá trojloďová bazilika s priečnou loďou. Má štyri veže, dve kupoly a najväčšiu kryptu v Nemecku.

  42. Dóm sv. Martina v Mainzi je stĺpová bazilika dlhá 112 metrov. Má dva chóry a šesť veží. Najvyššia z nich meria 82,5 metra.

  43. Gotický sloh vznikol v 12. storočí. Na rozdiel od románskeho kostolu, ktorý bol určený na bohoslužby, gotický kostol mal širšie poslanie, slúžil aj ako miesto zhromaždenia veriacich, ale aj pre divadelné predstavenia a stretnutia mešťanov. • Od románskeho slohu na odlišoval: • je vzdušný a ľahký • Jeho klenby nie sú už na múroch alebo stĺpoch, ale na pilieroch zosilnených opornými oblúkmi. • Múry sú tenké s veľkými štíhlymi a presklenými oknami • Už nemá okrúhly oblúk ale lomený oblúk, ktorý umožnil zaklenúť každý pôdorys o rôznych šírkach lodí rebrovou klenbou. • Gotika odhmotnila konštrukciu, zekonomičtila materiál

  44. Lode románskeho chrámu Gotický oporný systém

  45. Katedrála Notre-Dame v Paríži pochádza z 12. storočia. Je to päťloďová stavba dlhá 130m, široká 48m a hlavná loď je vysoká 35m. Stavba je bez končistých veží. Interiér je tmavý, ale podmaňuje návštevníka. Má 37 kaplniek, vmestí sa doň 9000 ľudí.

  46. Katedrála v Chartrés pochádza z r. 1194-1260. Má pôdorys latinského kríža so 130m dlhou, 16,5m širokou hlavnou loďou a 37 vysokou rebrovou klenbou, tromi priečnymi loďami, chórom s ochodzou a vencom kaplniek. Veže siahajú do výšky 115 a 106m. Stavba je preslávená rozetovými oknami o priemere 13m a tromi portálmi. Interiér je nádherne osvetlený.

  47. Dóm v Miláne pochádza zo 14.-15. storočia. Má 5 lodí. Je dlhý 157m, vysoký takmer 110m a jeho vnútorná plocha zaberá 11 700 m2. Exteriér pozostáva z lesklého bieleho mramoru. Interiér obsahuje 5 pozdĺžnych a tri priečne lode, sarkofágy a hrobky. Do dómu sa vmestí okolo 40000 ľudí. Dóm v Miláne

  48. Katedrála v Lincolne pochádza z 12.-13. storočia. Je dlhá 147m a veže sú vysoké 65m. Pozostáva z hlavnej pozdĺžnej lode, dvojitých priečnych lodí, presbytéria, krížovej chodby a množstva kaplniek. Má krásne priečelie s troma portálmi a sochami. V interiéri upútajú veľké okná. Z vonku budovu obklopujú stovky sôch.

  49. Katedrála vo Wellse má tri pozdĺžne a dve priečne lode. Najkrajšou časťou je však priečelie. Vnútri chrámu sa nachádzajú sklomaľby.

  50. Katedrála v Kolíne nad Rýnom stavala sa vyše 600 rokov (1248-1890). Je dlhá 140m, široká 45m, má dve veže, ktoré siahajú do výšky 157m. Má 5 lodí, hlavná loď je vysoká 48m. Interiér je nádherne zdobený.

More Related