1 / 11

Pútnici prechádzali pustou krajinou...

Pútnici prechádzali pustou krajinou. ...všade samé skaly, suché kríky. Slnko na nich neľútostne pálilo. Pod jednou skalou, na malom kúsku pôdy spozorovali kvet... „Kde sa tu vzal?“.

treva
Download Presentation

Pútnici prechádzali pustou krajinou...

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript

  1. Pútnici prechádzali pustou krajinou... ...všade samé skaly, suché kríky. Slnko na nich neľútostne pálilo.

  2. Pod jednou skalou, na malom kúsku pôdy spozorovali kvet... „Kde sa tu vzal?“

  3. Kvet im odpovedal:„Čudujete sa, ako tu môžem žiť? Ale ja potrebujem iba trochu zeme. Ostatné nie je v mojej moci. A predsa mám to, čo potrebujem, aby som žil.“

  4. Po dlhej ceste prišli k nádhernému vodopádu.„Kde sa berie v tebe toľko vody?“ – znela otázka.

  5. Vodopád zahučal:„Ja som iba masa studených skál a strmých zrázov. Ale vysoko v horách,v útrobách zeme je ukrytý prameň. Ten ma napĺňa. Ja iba ponúkam svoje koryto rieke, na ktorú sa prameň cestou premenil.“

  6. Na strom blízko pútnikov priletela biela holubica. Jej pierka žiarili na slnku ako sneh.„Kde sa tu berieš? Nebojíš sa dravých vtákov?“

  7. Holubica zatrepotala krídlami a povedala:„Dostala som krídla na to, aby som lietala. Je s tým spojené riziko, viem. Ale keby som iba sedela na streche domu, nikdy by som neuvidela krásu krajiny podo mnou. Strach zväzuje krídla, túžba poznať ich posilňuje.“

  8. Keď pútnici unavení dlhou cestou prišli k malému jazierku, v jeho strede uvideli lekno.„Ty si ale čudný kvet. Plávaš si po hladine bez toho, aby si sa snažil zachytiť pevného bodu.“

  9. „To, čo sa vám zdá ako nerozumné, pre mňa je nevyhnutné. Moje korene nie sú určené, aby sa zarývali do zeme. Moja „zem“ je voda a plávať po nej je mojím poslaním, ako je vašim poslaním žiť na zemi. Ak niečomu nerozumieme, ešte to neznamená, že to nemôže byť dobré.“ – odpovedalo lekno a ďalej sa hojdalo na hladine jazera.

  10. Ak sa Ti zdá, že tieto myšlienky nie sú nanič, spokojne ich môžeš vymazať. Ale skôr ako to urobíš, odpovedz si sám pre seba na otázku:„O čom je môj život?“

  11. Želám Ti, aby si našiel odpoveď skôr, ako bude neskoro.Veď Tvoj život je veľmi vzácny na to, aby si ho iba nechal bežať okolo seba.

More Related