1 / 10

Maroš Tenkel 2013/ 2014

Rozdiely v umeleckom stvárnení slovenskej dediny u predstaviteľov opisného a kritického realizmu . Maroš Tenkel 2013/ 2014. Rozdelenie slovenského realizmu. 1. Fáza: Opisný realizmus Nastáva v 80 rokoch 90 storočia

vanna
Download Presentation

Maroš Tenkel 2013/ 2014

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Rozdiely v umeleckom stvárnení slovenskej dediny u predstaviteľov opisného a kritického realizmu Maroš Tenkel 2013/ 2014

  2. Rozdelenie slovenského realizmu 1. Fáza: Opisný realizmus • Nastáva v 80 rokoch 90 storočia • Hlavná téma: či zemania zohrajú úlohu v budúcnosti Slovákov, či sa majú spojiť s nižšou vrstvou - s ľudom či s bohatými ľuďmi (národne uvedomelý) • Vedúca osobnosť: S. H. Vajanský • Ďalšie osobnosti: P. O. Hviezdoslav, M. Kukučín, Terézia Vansová, E. M. Šoltesová

  3. Rozdelenie slovenského realizmu 2. Fáza: Kritický realizmus • Nastáva v 90 rokoch 19 storočia • Kritizuje realitu čím sa približuje k svetovému realizmu • Hlavná téma: kritický pohľad na spoločnosť • Hlavná postava: obyčajný dedinčan • Prevláda: krátka próza: poviedky, novely • Predstavitelia: J. G. Tajovský, B. Slančíková-Timrava, Ľudmila Podjavorínska

  4. Martin Kukučín (opisný realizmus) • Písal poviedky, novely, romány divadelné hry • Majster realistickej poviedky • V poviedkach sa sústredil hlavne na vykreslenie povahy a osudy dedinských ľudí • Do literatúry uviedol ľudovú reč a ľudové postavy • Dedinského človeka opisoval s chápavým a láskavým humorom • Diela: Rysavá Jalovica – poukazuje na alkoholizmus Slovákov, Neprebudený, Keď Báčik z Chochoľova umrie ...

  5. Neprebudený (poviedka) • Vrcholné dielo • Hlavná postava – O. Machuľa sa chce začleniť do spoločnosti, hoci je mrzák a dedina ho vysúva na okraj spoločnosti • Tragické zafarbenie, lebo jeho úsilie je nenaplnené • Fyzicky dospelý muž, vnútri večné dieťa, pastier husí, pričom sníva o princeznej ktorú si stotožní zo Zuzanou a chce si ju vziať za ženu, pričom ona mu zo srandy prikývne, no popri tom sa chystá na svadbu s Janom. Počas svadby sa strhne oheň, ktorý zhodia na Ondreja, za trest ho priviažu o plot, Zuzka ho oslobodí a on ide zachraňovať husí kde ho zasype horiaca maštaľ.

  6. J. G. Tajovský(kritický realizmus) • Silné sociálne cítenie • Záujem o chudobné vrstvy • Autor monografických poviedok – 1 postava, kt. je v zlej situácii, kritika sociálnych pomerov v slovenskej dedine. • Majster krátkej prózy – poviedky • Prostredie: dedinské • Postavy: dedinský jednoduchý ľudia a ich sociálne problémy – chudoba • Diela: Statky zmätky, Maco Mlieč

  7. Maco Mlieč (monografická poviedka) • Autor využíva ,,ich“ rozprávanie – autentickejšie a subjektívnejšie • Súcit autora s biednymi a chudobnými • Hlavná postava Maco – sluha okolo statku, nižšia spoločenská vrstva, chudobný, nevzdelaný, zaostalý – aj telesne aj duševne, výzorovo neupravený, prezývka Mliečnik, nemal rodinu. Náplňou jeho života bola práca. Nepozná cenu peňazí, pracuje len za tabak, jedlo a ,,strechu nad hlavou“. Tu J. G. T. kritizuje gazdu že zneužíva Maca. V závere po Macovej smrti mu gazda vystrojí pohreb po akom vždy túžil, lebo si uvedomil ako sa k nemu správal.

  8. B. S. Timrava (kritický realizmus ) • Pozorovala slovenskú dedinu, mala výborný pozorovací talent – kritický, negatívny pohľad • Tvorba: • Dedinská inteligencia – motív – ženské postavy, z vyšších vrstiev, ich jediným cieľom je dobre vydať sa, - ilúzia, devy stupujú do manželstva s veľkými očakávaniami, po čom nasleduje desilúzia – návrat do skutočnosti • Dedinské prostredie – motív - obyčajný dedinský ľudia, vyvrcholenie tvorby: Ťapákovci – dôraz nie je na dej a na opis ale na psychiku postáv cez vnútorné monológy.

  9. Ťapákovci • Rodina na ktorej autorka zobrazuje zaostalosť slovenskej dediny – zaostalý spôsob života, s ktorým sú spokojný (okrem Ily). • Próza, ktorá rieši 2 konflikty, vnútorný a vonkajší • Vonkajší: Medzi Iľou a Ančou, Iľa chce zmenu, je vzdelaná, riadi rodinu, vývoj, pričom Anča reprezentuje rodinu, nechce zmenu a je konzervatívna. • Vnútorný: u Anči, je mrzák, telesne postihnutá ale šikovná, šije čepce ale vie že sa nikdy nevydá, citlivá ale navonok uštipačná, nechce aby bolo vidieť že je zraniteľná (prezývka zmija nevie chodiť a je uštipačná) – tragická postava • Záver: Iľa keď vidí že sa Ťapákovci nechcú zmeniť odchádza z manželom a začína nový život.

  10. Ďakujem za pozornosť

More Related