Morfologický a zvukový podsystém

1. Morfologický a zvukový podsystém doc. PaedDr. Jana Kesselová, CSc.

2. Tézy prednášky • 1. Morfológia v jazykovom systéme • 2. Štyri prístupy k výskumu morfologického subsystému • 3. Vzťah zvukového a morfologického subsystému

3. Jazykový systém 1. Zvuková rovina 1.1 segmentálny podsystém 1.2 suprasegmentálny podsystém 2. Významová rovina 2.1 lexikálny podsystém 2.2 gramatický podsystém 2.2.1 morfologický podsystém 2.2.2 syntaktický podsystém

4. Štyri prístupy k výskumu morfologického podsystému • deskriptívna morfológia(čo je súčasťou tvarotvorného systému slovenčiny; opis prvkov a vzťahov medzi nimi) • sociolingvistická morfológia(ako tvarotvorný systém funguje v komunikácii) • explanačná morfológia(prečo prebiehajú zmeny v tvarotvornom systéme, z akých princípov vychádzajú, aké sú príčiny jazykového správania sa používateľov) • didaktickotransformačná morfológia(čo z poznatkov o morf. podsystéme treba zaradiť do obsahu vyučovania)

5. Pri výstavbe morfém sa uplatňujú kombinačné a distribučné osobitosti foném. • Napríklad: • Po mäkkých spoluhláskach pri kvantitatívnej alternácii nasledujú diftongy: žena − žien, deva − diev, ťava − tiav, zľava − zliav. • Po tvrdých spoluhláskach pri kvantitatívnej alternácii nasledujú dlhé vokály: pokuta − pokút, hala − hál, chyba − chýb, hala − hál. • Po obojakých spoluhláskach pri kvantitatívnej alternácii nasledujú dlhé vokály (Krompachy − Krompách) alebo diftongy (Lipany − Lipian).

6. Centrálne a periférne zvukové prvky v morfémach • Spisovná slovenčina pri výstavbe morfém preferuje centrálne zvukové prvky. • Deje sa tak aj napriek očakávaným kombinačným následnostiam foném (pozri predchádzajúci záver). • žena − žien, ale šťuka − šťúk • hala − hál, ale lopta − lôpt, sekera − sekier

7. Stupeň zdomácnenia slova a kombinácia foném v morféme • Na výstavbu morfém má vplyv aj stupeň zdomácnenia slova. • Slová s vyšším stupňom zdomácnenia sa správajú spravidla ako domáce slová (legenda − legiend, paleta − paliet, nota − nôt). • Slová s nízkym stupňom zdomácnenia „odolávajú“ zmenám v tvarotvornom základe (TZ): Dardanely − Dardanel, kontesa − kontes, metresa − metres).

8. Disciplína, ktorá skúma využívanie fonologických prostriedkov na morfologické účely, sa volá morfonológia.

9. Literatúra • Dolník, J.: Vývin morfológie súčasnej spisovnej slovenčiny. In: Z vývinových tendencií a zmien súčasnej slovenčiny. Bratislava: Filozofická fakulta Univerzity Komenského 2000, s. 277 − 286. • Ondruš, Š. − Sabol, J.: Úvod do štúdia jazykov. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1981, s. 89 − 96. • Oravec, J. − Bajzíková, E. − Furdík, J.: Súčasný slovenský spisovný jazyk. Morfológia. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1988, s. 9 − 13.

10. Test č. 1 • Ktoré dva podsystémy tvoria gramatický podsystém? • Ako sa nazýva výskumná línia morfológie, ktorá sa zaoberá opisom tvarotvorného systému slovenčiny? • Najmenšia jednotka, ktorá je nositeľom formy aj významu (resp. funkcie), je: a) fonéma; b) morféma; c) gramatický tvar; d) slovo. • Stručne vysvetlite, v čom spočíva podstata vzťahu medzi zvukovou a morfologickou rovinou. • Slovo hosť sa skloňuje podľa vzoru chlap. Prečo má v inštrumentáli príponu -ami (hosťami), a nie -mi?

11. Test č. 1 • Prečo majú podstatné mená chirurg a dramaturg v nom. pl. príponu -ovia, keď sa skloňujú podľa vzoru chlap? • Do skupiny periférnych vokálov a diftongov patrí: • a) é, ó, iu; b) é, ie, ô; c) iu, ô, é; d) ú, ie, ó. • Do vety doplňte chýbajúce slovo.Pri výstavbe tvarov spisovná slovenčina preferuje __________ zvukové prvky. • Prečo v tvare gen. pl. substantív antilopa, kontesa, Dardanely nenastáva kvantitatívna alternácia?