1 / 48

KŔMNE STRUKOVINY

KŔMNE STRUKOVINY. Čeľaď bôbovité - Fabaceae (predtým syn. Viciacea, Papilionaceae, Leguminoseae). Rod Pisum L. : Pisum sativum L. - hrach siaty variety: sativum - hrach siaty; speciosum - hrach siaty pravý, kŕmny resp. peluška; medullare - hrach dreňový;

wilbur
Download Presentation

KŔMNE STRUKOVINY

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. KŔMNE STRUKOVINY

  2. Čeľaď bôbovité - Fabaceae (predtým syn. Viciacea, Papilionaceae, Leguminoseae). Rod Pisum L.: Pisum sativum L. - hrach siaty variety: sativum - hrach siaty; speciosum - hrach siaty pravý, kŕmny resp. peluška; medullare - hrach dreňový; saccharatum - hrach cukrový; Rod Vicia L.: Vicia sativa - vika siata variety: pannonica - vika panónska; villosa - vika huňatá; Vicia faba L. - bôb obyčajný (syn. Faba vulgaris) variety: major - bôb záhradný, svinský; eguina - bôb konský; minor - drobnosemenný bôb, holubí;

  3. Čeľaď bôbovité - Fabaceae Rod Lens Adans. Lens culinaris Med. - šošovica jedlá; Rod Phaseolus L. Phaseolus vulgaris L. - fazuľa záhradná; Phaseolus coccineus L. - fazuľa šarlátová, ohnivá; Phaseolus lunatus L. - fazuľa mesačná; Rod Glycine L. Glycine max (L.) Merrill - sója fazuľová; Rod Lupinus L.lupina (vlčí bôb): Lupinus albus L. - lupina biela; L. luteus L. - lupina žltá; L. angustifolius L. - úzkolistá; L. polyphyllus Lindl. - mnoholistá; Rod Cicer L. Cicer arietinum L. - cícer baraní; Rod Lathyrus L.- hrachor: Lathyrus sativus L. - hrachor siaty.

  4. Pestovateľsky významné vlastnosti strukovín • Schopnosť viazať vzdušný dusík prostredníctvom hrčkotvorných baktérií (Rhizóbií), strukoviny fixáciou pokrývajú temer celú potrebu N (85%) a obohacujú o N i pôdu pre následné plodiny • Mohutný koreňový systém (lupina, bôb, vika a hrach), intenzívnejšie prevzdušňovanie pôdy, lepšie vsakovanie zrážkovej vody, zlepšovanie fyzikálneho stavu a štruktúry pôdy.

  5. Pestovateľsky významné vlastnosti strukovín • Vysoká kvalita pozberových zbytkov pozitívny vplyv na obsah a kvalitu humusu v pôde. • Využívanie živín najmä P z menej prístupných foriem a z väčšieho pôdneho profilu, rozširovanie kolobehu živín • Vysoká pred plodinová hodnota (najmä pre obilniny) v osevných postupoch predstavujú kvalitného prerušovača s potrebnými fytosanitárnymi účinkami.

  6. Pestovateľsky negatívne vlastnosti strukovín • Úrodová nestabilita (výrazný vplyv vonkajších podmienok) • Malá kompenzačná schopnosť - malá auto regulačná schopnosť • Náchylnosť k chorobám a škodcom (straty: vírusové choroby 10-30%, choroby koreňov a stoniek 5-15% a choroby listov 2-8%) • Poliehavosť stoniek niektorých druhov. • Pukavosť strukov a náchylnosť k poškodzovaniu semien pri zbere a pozberovom ošetrení. • Dlhá vegetačná doba (najmä pri lupine a sóji). • Nízka odolnosť voči chladu (najmä fazuľa a sója). • Pomalý počiatočný rast - ľahké zaburinenie porastu na začiatku • Neznášanlivosť k pestovaniu po sebe - u väčšiny strukovín sa prejavuje neznášanlivosť v rámci druhu, medzi druhmi (po sebe sa znášajú len sója, lupina a hrachor).

  7. Antinutričné látky strukovín • stachyózy - spôsobujúce plynatosť (najmenej škodlivé) • glykozidy(napr. peluška) - zlá chuť krmiva a tým nižšie prírastky • kyanogénne glykozidy (vika) - otravy zvierat • inhibítory trypsínu- blokujú tráviace enzýmy, redukujú stráviteľnosť a využitie aminokyselín, hypertrofia pankreasu (v sóji 10x viac ako v hrachu a bôbe). • taníny(bôb, peluška) znižujú kŕmnu hodnotu, stráviteľnosť bielkovín a aminokyselín a príjem šrotu zvieratami, • alkaloidy - semená lupín, • hemagluteníny – fazuľa • saponíny - hemolyzujú erytrocyty, spôsobujú horkú chuť, dráždia sliznicu tráviaceho traktu a môžu narušiť nerv. systém) • lektíny(aglutinujú erytrocyty) a antivitamíny.

  8. Najdôležitejšie antinutričné látky v semenách strukovín

  9. Obsahy antinutričných látok v strukovinách Bôb - alkaloidy (lupanín, lupinín, lupinotoxín, spartein) chynolyzidínové alkaloidy – vicín, konvicín, anagyrín – teratogénný účinok glykozidy (vernin, lupinoid) lupinosa – poruchy trávenia, dýchania, CNS, srdca Vika – glykozid (vicianín), zápaly žalúdka, čriev, pečene, obličiek (hemoglobínúria u koní) Hrach – najvhodnejší zo strukovín Sója - inhibítory pankreatických enzýmov saponíny, fytát, fytoestrogény,

  10. Antinutričné látky strukovín - eliminácia • obsah antinutričných látok je možné znížiť pred konzumovaním varením (in aktivujú sa lektíny a trypsinové inhibítory ) • pred skrmovaním zvieratami vhodnou úpravou suroviny (zahrievaním, extrúziou, infračerveným žiarením, naparovaním, máčaním, vločkovaním, odstránením osemenia). • v súčasnosti sú už v krmivárskom priemysle účinne využívané postupy hydrotermického a tlakového ošetrenia strukovín (extrudéry, expandéry), ktoré nie príliš nákladným spôsobom významne znižujú obsah a nepriaznivý vplyv ANL v semene strukovín a súčasne zvyšujú ich nutričnú hodnotu a stráviteľnosť bielkovín.

  11. Využitie strukovín • zdroj kvalitnej bielkoviny - semená strukovín obsahujú 19-45 % bielkovín (hrach 23%, bôb 28%, lupiny 36-41%, sója 35-45%), minerálnych látok (K, P, Ca, Mg, Fe, Zn, Mn, Cu, Co, J, F, V)vitamínov – skup. B (thiamín, riboflavín, pyrodoxín, kys. listová) • výroba oleja (sója, podzemnica olejná) v semenách i vysoký obsah oleja (sója 18-22 %, podzemnica až 50 %), • ako krmoviny (v zelenom stave obsahujú v sušine 9-15 % bielkovín, obsahom živín a dietetickými účinkami patria k najkva- litnejším krmivám), možné pestovanie takmer vo všetkých oblast, - na zrno, - zelené kŕmenie (v čistých i zmiešaných kultúrach, ako hlavné a strniskové plodiny i medziplodiny) - zelené hnojenie. Vo výžive ľudí sa využívajú najmä hrach, fazuľa, šošovica a sója, bôb SR - cca 1,9 kg na človeka za rok (odporúčaná dávka je 3,5 kg)

  12. Stráviteľnosť niektorých aminokyselín

  13. Bôb obyčajný – Faba vulgari • Var. bôb svinský (záhradný – potravinárske účely) • bôb konský (kŕmne účely – do KZ, úsušky) • bôb drobnosemenný • jednoročná strukovina, kolovitý koreň s početnými bočnými, • stonka - mohutná, vzpriamená, 0,8 – 1,5 m, ne poliehavá, • listy - drobné eliptické, zakončené hrotom, • kvet - veľký, biely, hnedá, fialová až čierna škvrna • plod –struk 4–20cm, valcovitý, mierne sploštený, • 3-8 semien, pri dozrievaní kožovitý • semena - rôznej veľkosti, zelenohnedé, čierno fialové až • čierne, starnutím strácajú lesk

  14. Kvet bôbu

  15. Bôb obyčajný

  16. Semeno klasických odrôd Semena bielokvetých odrôd

  17. Fenofáza bôbu apríl máj jún júl august Výsev tvorba pra- fáza bielych tvorba Klíčenie vzchádzanie vých listov púčikov kvitnutie plodov

  18. Agrotechnika • minimálna teplota klíčenia 2oC, opt. tep. pre rast 25oC, • zač. rastu rýchly, kvet 60-70 dní po výseve, • vyššie nároky na vlahu, oblasť repárska a zemiakarská, • pôdy s dobrou vodnou kapacitou, ilovitohlinité, • nezamokrené, pH - 7 • hnojenie P, K, apl. N-depresia rastu, organ. hnoj. neúčel. • obsahuje horčiny, alkaloidy, glykozidy – inhibítory • trávenia

  19. Bob obyčajný využitie: • výroba teplovzdušných úsuškov • zber 100 - 120 dní po zasiatí, struky sú už vytvorené, • výroba siláže - všetky struky sú v zelenej zrelosti, • GPS - zber vo fáze žltej zrelosti (semena sa polia, tretina až polovina strukov je čierno sfarbená, spodné listy zaschnuté), pri zbere sušina 32 %, zavädnúť na 40 % suš., • skrmovanie na zeleno - zber od fázy kvitnutia do nasadenia 1. struku, 60 - 90 dní po zasiatí, kvôli obsiahnutým antinutričným látkam (horká chuť) • pestovanie v zmeskách (kukurica, slnečnica, mätonoh), • produkcia 35 – 45t/ha • zelené hnojenie

  20. GPS

  21. Miešanka s ďatelinou lúčnou

  22. Hrach siaty – Pisum sativum hrach siaty – záhradný ssp. hortense hrach siaty – roľný (peluška) ssp. arvense

  23. Hrach siaty – Pisum sativum hrach siaty – záhradný ssp. hortense hrach siaty – roľný (peluška) ssp. arvense

  24. - jednoročná strukovina, jarná, prípadne prezimujúca, • teplota pod -6oC poškodzuje, • kvet –biely, nažltlý (záhradný), pestrofarebný (peluška) • stonka políhavá, dutá, na priereze okrúhla – ťažší zber, • plod – struk, 3-10 semien • náročný na vlahu, fosfor, ochranu proti škodcom • darí sa mu v podhorských oblastiach, • Využitie • v miešanke bôb, vika, hrach 1:1:1, • - v kombinácií s ovsom alebo kukuricou • zber na zeleno - začiatok kvitnutia 60-80 dní od sejby, • 30-40 t/ha • - na siláž – vo voskovo mliečnej zrelosti, sušina 30%

  25. Hrach siaty

  26. Hrach siaty - záhradný Hrach siaty roľný (peluška)

  27. Fenofáza hrachu apríl máj jún júl Výsev vzchádzanie fáza bielych tvorba žltá plná Klíčenie vetvenie púčikov kvitnutie plodov zrelosť zrelosť

  28. Vika – Vicia siata – Vicia sativa huňatá – Vicia villosa, panonská –Vicia pannonica Jednoročné krmoviny Vika siata – jarná, sejba skoro na jar stonka jemne chlpatá, výška 0,5 – 1 m, listy širšie, kvety ružové, biele a červenofialové. semeno najväčšie – 5mm, farba žltohnedá, alkaloid vicianin na zeleno - 80 dní po sejbe, pri 50% zakvitnutí porastu obsahuje horčiny - prechod do mlieka,

  29. Vika siata

  30. huňatá – Vicia villosa, panonská –Vicia pannonica Vika huňata – vyšší vzrast – 1,5 m, stonka silne chlpatá, list úzky, kopiovity, súkvetie – dlhý strapec, fialový kvet, semeno malé, Agrotechnika Príprava pôdy ako pod obilniny, vápnenie, požiadavky na K, P, Ozimná vika výsev v septembri Hospodárske využitie na zelené kŕmenie nebo na silážovanie v miešankách s podpornou plodinou (obilniny). ozimná vika súčasť - landsberskej zmesky (vika,mätonoh, inkarnát) Produkcia - siata a panonská 15 - 20 t/ha, huňatá je 20-30 t/ha

  31. Vika huňatá

  32. Lupina – vlčí bôb Lupinus sp. Bôb úzkolistý, žltý, biely Jednoročná, veľkosemenná rastlina, stonka vzpriamená, chlpatá, kvet – strapec, pomerne hlboké korene, listy dlaňovité Pestovanie na zrno - repná a zemiakarská oblasť, Po ozimnej repke na zelené kŕmenie Agrotechnika V počiatočnej fáze kyslé pôdy, neskôr prechod k neutrálnej, hnojenie P, K, neznáša vápnik Sejba - marec–apríl, strnisková medziplodina po oziminách na zrno, pestovanie na zeleno pred kvitnutím 70-80 dní po sejbe, priaznivo na dojivosť a obsah tuku v mlieku, v kombinácií s kukuricou na siláž V sústave zeleného hnojenia – 10-24t/ha

  33. Lupina žltá Lupina biela

  34. Lupina – modrá, uzkolistá

  35. Lupina biela Lupina žltá

  36. Lupina – vlčí bôb Lupinus sp. Najbohatšia strukovina na bielkoviny Prítomnosť alkaloidov – horká chuť, šľachtenie sladkých odrôd (do 0,22g/kg) Toxické alkaloidy – lupanín, lupin, lupinotoxín,.. glykozidy – vernin a lupinoid Lupinóza – akútna – tráviace poruchy, poruchy dýchania, poškodenie CNS a poruchy srdcovej činn. chronická – poškodenie pečene, ikterus, zápaly žalúdka a čriev, krče, zmeny na koži Zniženie toxicity – varenie, extrakcia, namáčanie a vylúhovanie U dojníc zhoršenie senzor. vlastnosti mlieka U nosníc – vajcia – horkú chuť

  37. Šošovica

  38. Šošovica jedlá – Lens esculenta Semeno veľmi výživné, chutné, kvalitnejšie ako hrach, bohaté na bielkoviny, popoloviny Kvôli nárokom na pôdno-klimatické podmienky pestovaná iba na juhu Slovenska, plytko koreniaca, pH pôdy – 7-7,5 Odrody malosemenné – ťažšie hlinité pôdy veľkosemenné – ľahšie piesčité pôdy

  39. Sója fazuľová - Glycine max • jednoročná rastlina, hlavný kolovitý koreň nie hlboký, • bohatá sieť postranných koreňov, do hĺbky až 2 m, • na koreňoch sa tvoria hľúzky, činnosť symbiotických • baktérií Bradyrhizobium japonicum, • byľ - silná, zložená z 10-15 článkov, dĺžky 0,3-1,2 m, • kvetenstvo - strapec s 5-10 drobnými kvietkami, bielej, • ružovej až fialovej farby, kvitne odspodu do vrcholu • rastliny a od stredu k postranným vetvám, kvitne tri • týždne i viac. • plody – struky, 1-4 semená, žlté, hnedé, šedé, zelené, • čierne alebo mramorované, guľaté, elipsovité alebo • podlhovasté

  40. Sója

  41. Sója

  42. Struk sóje

  43. teplomilná rastlina, klíčenie pri minimálnej teplote 6-7oC, • optimálna 15-20oC, • proti jarným mrazíkom sú mladé rastliny odolnejšie ako • kukurica a fazuľa (znesú mrazíky -2 až -4 oC), • pôdy vyžaduje hlboké, priepustné, štruktúrne, biologicky • aktívne, zásobené humusom, Ca a ostatnými živinami, • hlinité, ílovito-hlinité a piesočnato-hlinité, pH 6,5-7 • Agrotechnika • hlboká jesenná orba, teple pôdy, sejba koniec apríla až jún • miesto okopávania chemická ochrana • monokultúra – vysoký obsah vlákniny, menej chutná, preto v • miešankách s kuk., cirokom, slnečnicou • - zelená hmota – 25-30t/ha, zrno 0,8-3 t/ha

  44. Antinutričné látky • Trypsín inhibítor a lektín aglutinujúci červené krvinky • Fytoestrogény – genistein, diadzein, coumesterol • Stachyóza a rafinóza – črevné ťažkosti • Fytát - nedostatok využiteľnej formy • vápnika a horčíka • Alergény – bielkoviny v sóji, reakcia s • protilátkami citlivých jedincov

  45. Využitie semena sóje na kŕmne účely • Celé semena – najväčšia energetická hodnota, • 20% tuku, skrmovanie – pokrutiny, extrahovaný šrot • - Bielkoviny – vysoká biologická hodnota (lyzín, • valín, treonín – na 80% rozpustné vo vode) • Príprava sójového mlieka – 24 hod namáčanie vo • vode, odstránenie šupiek, varenie vodou 1:9, scediť, • ochladiť • Skrmovanie – zásadne po tepelnom opracovaní, • 2% inhibítorov trypsínu (Kumitzov;Bowman-Birkov), saponiny – viac škodlivé pre chladnokrvné živ. - ryby • Dávky - dojnice max. 1kg, hydina 15%, ošípané 10%

More Related