NAPOLEONOVE VÝBOJE

1. NAPOLEONOVE VÝBOJE

2. Napoleon BONAPARTE . • vynikajúci štátnik, dobyvateľ Európy • narodil sa na Korzike, mal vojenské vzdelanie – vo svojich 24. rokoch sa stal z neho hlavný veliteľ franc. armády. Medzi vojakmi bol veľmi obľúbený, pretože od nich vyžadoval to, čo i od seba. Práve podpora armády mu umožnila v roku 1799 – uskutočniť prevrat: • stal sa konzulom – v podstate vládcom Francúzska, pretože ostatní 2 konzulovia nemali takmer žiadnu moc. Zrušil: direktórium, Radu starších i Radu 500 a nastolil – konzulát.

3. v roku 1804: sa korunoval za cisára • vydal – Občiansky zákonník ( Code Civil ) • jeho zámerom bolo: vybudovať z Franc. európsku vojenskú veľmoc, ovládnuť okolité štáty. Vytvorila sa proti nemu koalícia: Rakúsko, Prusko, Rusko, Anglicko.

4. Bitky. • V podstate sa Napoleonovej dobre vycvičenej armáde darilo, ak nerátame jeho neúspech – v bitke pri Trafalgare: 21. októbra 1805 – kedy bola spojená franc.-španielska flotila porazená Anglickom, ktoré viedol: admirál NELSON ( Nelson v tejto bitke zahynul ).

5. 2. decembra 1805: sa uskutočnila – bitka troch cisárov pri Slavkove ( pri Brne ): zúčastnil sa jej: N. BONAPARTE + ruský cár ALEXANDER I. + rakúsky cisár FRANTISEK I. =► tu Napoleon porazil rakúsko-ruské vojská: 21. novembra 1805: bol podpísaný mier v Bratislave ( Napoleon sa na akte nezúčastnil, zastupoval ho franc. minister zahr. vecí: TAYLLERAND ). Pričom na znak spojenectva s Rakúskom – sa Napoleon rozviedol s Josephine a za manželku si zobral dcéru Františka I. – Máriu Lujzu.

6. postupne obsadil: Neapolsko, Holandsko, Portugalsko, Španielsko, ... . • 21. novembra 1806: sa Napoleon rozhodol pre hospodársku blokádu Anglicka – išlo o totálnu blokádu Britských ostrovov. Napoleon zakázal dovoz ang. tovaru do Európy a vývoz tovaru na Britské ostrovy = > neprinieslo to však očakávaný efekt. Blokáda škodila hlavne Rusku, ktoré po porážke pri Slavkove – bolo núteným spojencom Franc. – cár blokádu nedodržiaval ....

7. Preto... • 24. júna 1812: výpravu do Ruska: avšak Rusi pod vedením – KUTUZOVA ( držali sa taktiky: spálenej zeme – vypaľovali za sebou zem, aby Franc. nezostali žiadne zásoby. • v auguste 1812: došlo ku krvavej – bitke pri Borodine – ktorá skončila nerozhodne.

8. v sept.1812:Napoleon vstúpil do Moskvy – avšak čakalo ho prekvapenie – Moskva bola opustená a vypálená – dal sa na spiatočnú cestu, pričom Kutuzov ho prenasledoval – často naňho zaútočil. • koncom roka 1812:v bitke pri Berezine – KUTUZOV – NAPOLEONA porazil. Do Franc. sa vrátil len zlomok kedysi slávnej armády ( zo 600 000 – 100 000 ).

9. v roku 1813: sa proti Francúzsku spojili: Rusi, Prusi, Švédi, Briti a Rakušania: • 16. – 18. októbra 1813: sa odohrala – bitka národov pri Lipsku: tu spojenci Napoleona porazili a v marci 1814 vstúpili do Paríža. • 6. apríla 1814: N. Bonaparte – abdikoval -> mal sa stať doživotným správcom na ostrove Elba.

10. vo Franc. sa vrátili k moci – Bourbonovci, na trón nastúpil: ĽUDOVÍT XVIII. • N. Bonapartovi – sa však z ostrova podarilo ujsť ( v tej dobe už prebiehali rokovania Viedenského kongresu ), opäť získal na svoju stranu vojsko, ktoré proti nemu vyslal Ľudovít XVIII. – zosadil kráľa a opäť vytvoril cisárstvo. Toto cisárstvo trvalo 100 dní, preto ho nazývame aj – stodňové cisárstvo.

11. 18. júna 1815: v bitke pri Waterloo ( Belgicko ) – bol Napoleon spojencami definitívne porazený!!! 5. mája 1821 – zomrel na ostrove Sv. Heleny – pravdepodobne bol otrávený arzénom.

12. Viedenský kongres: 1814 – 1815: • najväčšia diplomatická akcia vtedajších dejín • zúčastnili sa ho: Rakúsko ( kancelár METTERNICH ), VB ( min. zahr. vecí: Robert Castlereagh ), Prusko ( kancelár Hardenberg a kráľ Fridrich WILHELM III. ), Rusko ( cár ALEXANDER I. Franc. kráľa zastupoval – min. zahr. vecí: TAYLLERAND • významnú rolu na tomto kongrese zohral nem. kancelár: METTERNICH, kt. sa stal tvorcom princípu rovnováhy síl

13. Ciele: • Napoleon vnútil celej EU dominantné postavenie Fr., preto víťazi hľadali stratenú rovnováhu síl • V EU sa snažili obnoviť pôvodné hranice a tradičné monarchie, no semená revolučných myšlienok už boli zasiate • Chceli nový poriadok založený na starých zásadách: znovu sa mali obnoviť staré štáty a ich hranice(na základe že už existujú stáročia= historické právo národov)

14. Každá krajina však mala iné záujmy:Rusko chcelo Poľsko za pomoci Pruska, no rakúska vláda sa bála toho, že ruská moc sa usídli v strednej EU • V.B. sa hlavne chcela zaistiť monopol námornej mocnosti a zároveň strážila, aby Fr. nezosilnelo

15. Viedenský kongres bol prvým moderným pokusom rátať s rozdielnosťami záujmov krajín a neriešiť ju vojnou ale politikou vzájomných ústupkov a kompromisov • V.K. organizoval pravidelné kongresy veľmocí, postupy pri riešení nových problémov... • Na podnet Alexandra I. Panovníci vstupovali do Svätej aliancie nerozlučného kresťanského bratstva(morálne zásady)

16. Výsledky kongresu: • Franc.: malo obnoviť svoje hranice z pred roka 1792, zaplatiť vysoké vojnové reparácie a na 5 – 10 rokov bolo obsadené spojeneckými vojskami • vznikol nový štátny útvar: Kráľovstvo Nizozemské ( Oranžská dynastia ) • Habsburgovci: získali späť svoje dŕžavy, a to: Lombardsko, Benátsko, Toskánsko, Parmu, Tirolsko(apeninský polostov, jediné sardinské kráľovstvo malo domácu dynastiu) • Rakúsko získalo oblasti okolo Jadranského mora

17. Prusko:získalo naspäť – územia v Porýní • Pápež:dostal späť – pápežský štát • Namiesto Sv. rímskej ríše nemeckého národa vznikol v roku 1806 – Nemecký spolok • Ruský cár získal – titul poľského kráľa • Taliansko – bolo rozdelené na 8. politických útvarov • Švajčiarsko –získalo záruku večnej neutrality • Dánsko ako spojenec Franc. – stratilo Nórsko v prospech Švédska.

18. Zmena mentality • Vek rozumu ukázal svoju odvrátenú tvár, v spoločnosti opäť silnelo náboženské cítenie • Chateaubriand napísal dielo Duch kresťanstva: rozum a chladný intelekt nestačia na pochopenie všetkých záhad života • Bieda a chudoba vyvolávala túžbu po tradičných hodnotách a stabilite, po nastolení tradičného poriadku

19. Romantizmus. • Vznikol už v revolučných časoch • Vychádzal zo všeobecnej nálady vzdelancov, kt. boli presýtení osvietenským racionalizmom, racionalita už nie je všetko, naopak kládol dôraz na city a emócie čl. • Romantici videli akúsi skrytú harmóniu v minulosti • Vzorom im bol stredovek= stabilita a pevnosť, každý čl. mal pevné miesto v spoločnosti

20. Vo vede R. zaujal kritické postoje k osvietencom, neexistujú všeobecné prirodzené práva, ale právo je výsledkom dejinného vývoja • Nová priemyselná etapa prináša rozklad hodnôt, preto sa hľadal nový mravný ideál, kt. sa našiel v minulosti

21. Nové politické prúdy. • Na jednej strane stáli konzervatívci, kt. tvrdili, že ľud nie je schopný sám sebe vládnuť(viď negatíva francúzskej revolúcie), preto treba ponechať riadenie novým autoritám, boli to obhajcovia tradičných hodnôt • Na druhej strane stáli liberáli, kt. tvrdili, že štátnu moc treba obmedziť na čo najmenšiu mieru, presadzovali slobodu a práva čl.(vyjadrovania, podnikania...), snažili sa zrušiť cenzúru, náboženskú kontrolu...

22. Čo je národ? • V prvej polivici 19. storočia sa začal vyzdvihovať národ a jeho poslanie, zdôrazňovali sa špecifické národné práva, čo viedlo k rozširovaniu národného uvedomenia • J. G. Herder: národ= pospolitosť ľudí, kt. spája spoločná minulosť, spoločný duch a najlepšie sa tento duch prejavuje v jazyku a ľudovej kultúre • Takáto definícia národa motivovala hlavne národné hnutia v strednej, východnej a juhovýchodnej EU k boju o rovnoprávnosť vlastného národa