Mars

1. Autor: Dávid Katuščák Dátum: 16.3.2006 Mars Úvod Mars je štvrtou planétou Slnečnej sústavy v poradí od Slnka a je poslednou kamennou planétou. Bol pomenovaný podľa rímskeho boha vojny zrejme kvôli jeho načervenalému zafarbeniu. Je treťou najmenšou planétou (poMerkúre a Plute) a jeho dráha obehu sa nachádza až za drahou obehu Zeme. Takže nastáva situácia, že Zem sa nachádza v zákryte medzi Slnkom a Marsom (hovoríme, že Mars je v opozícií vzhľadom na Slnko). Vtedy ho možno pozorovať po celú noc a na oblohe je nápadným objektom. V 19. stor. astronómovia prvykrát pozorovali útvary na povrchu, ktoré považovali za stopy života na Marse. Išlo o nápadné útvary, ktoré vyzerali ako kanály a tmavé škvrny, o ktorých si mysleli, že sú spôsobené vegetáciou. Dnes vieme že “kanály” sú optickou ilúziou a tmavé škvrny sú miesta, kde vietor odvial červený prach.

2. Atmosféra Marsu Mars má spomedzi všetkých planét slnečnej sústavy najprijateľnejšie klimatické podmienky na povrchu v porovnaní so Zemou. Ale človek by na povrchu Marsu nedokázal prežiť, pretože je zložená najmä z oxidu uhličitého a je veľmi riedka. Tlak (6-10 hPa) na povrchu je 100 až 150-krát menší ako na Zemi. Teplota na povrchu sa rýchlo mení a dosahuje veľké rozdiely. Priemerná teplota na Marse je -56 °C. Na rovníku sa pohybujú teploty od -90 °C do -10 °C .Teplota vrchnej vrstvy pôdy sa na niektorých miestach vyšplha až na 30 °C.

3. Atmosferické vlastnosti Atmosférický tlak: 0,7 – 0,9 kPa Oxid uhličitý: 95,32% Dusík: 2,7% Argón: 1,6% Kyslík: 0,13% Oxid uhoľnatý: 0,07% Vodná para: 0,03% Oxid dusnatý: 0,01% Neón: 0,000 25% Kryptón 0,000 03% Xenón: 0,000 008% Ozón: 0,000 003% Metán: 0,000 001%

4. Magnetické pole a radiácia Magnetické pole Marsu je slabé, má však vyššiu ochrannú funkciu ako magnetické pole na Zemi. Radiácia na Marse je veľmi vysoká, čiže aj veľmi nebezpečná na to aby na ňom mohol existovať život. Zistili to vedci NASA po analyzovaní dát zo sondy Mars Odyssey. Život by mohol prežiť pravdepodobne len pod povrchom (menšia radiácia). Mars je zasahovaný radiáciou zo Slnka ale aj z vesmíru. Dávka žiarenia je 2,5-krát vyššia než akej sú vystavení obyvatelia Medzinárodnej vesmírnej stanice ISS.

5. Povrch Marsu Mars má dve tváre: Na sev. pologuli je veľa veľkých rovín takmer bez kráterov vytvorených stuhnutou vulkanickou lávou. Na južnej je zase mnoho kráterov a niekoľko obrovských vyhasnutých sopiek. Naväčšou známou sopkou v slnečne sústave je sopka Olympus Mons – nachádza sa na Marse, má priemer 600 km a výšku 21 183m. V oblasti Tharsis sa nachádza viac obrovských sopiek medzi najvyššie patrí napr.: Ascraeus Mons s výškou 18 201 m (družica Mars Global Surveyor. Na povrchu Marsu je a veľa kaňonov a sústav kanálov. Atmosféra na Marse je oveľa tenšia ako na Zemi. Mars má a dve maličké mesiace: Phobos(v preklade strach) a Deimos (hrôza). Malé rozmery naznačujú, že môže ísť o asteroidy zachytené gravitáciou Marsu.Povrch má hrdzavočervenú farbu kvôli oxidu železitému. Vzniká oxidáciou za prítomnosti vody. A prave prítomnosť Oxidu železitého (tvorí minerál Hematit) je považovaná za dôkaz ža na Marse bola kedysi voda. Dokonca sonda Mars Express zaznamenala že na planine Elysium sa nachádza plocha zamrznutej vody o rozmeroch: 800 km x 900 km a priemerná hĺbka je 45 m.

6. Obehové charakteristiky Doba jedného obehu okolo Slnka je 687 dní. Vzdialenosť Marsu od Slnka je od 207 do 249 mil. km (stredná vzdialenosť je 228 mil. km). Jednu otočku okolo svojej osi vykoná raz za 24 hodín 37 minút a 23 sekúnd (je to marťanský deň). Doba jednej otočky je veľmi podobná dobe otočky našej Zeme.

7. Fyzikálne vlastnosti Hmotnosť: 6,4185×1023 kg Objem:1,638×1011 km3 Rovníkový priemer: 6786 km Stredná hustota: 3,94 g/cm3 Plocha povrchu: 1,448×108 km2 Priemerna hustota: 3,934 g/cm3 Gravitácia na rovniku: 3,96 ms-2 (0,376 G) Úniková rýchlosť: 5,027 km/s Perióda rotácie: 1,026 d (24,622 h) Rýchlosť rotácie: 868,22 km/h (rovník) Odklon osi rotácie: 25,19° Povrchová teplota:min : 133 K priemer: 210 K max: 293 K

8. Obehové vlastnosti Perihélium*: 206 644 545 kmAfélium*: 249 228 730 kmPerióda (obežná doba): 686,9601 d Orbitálna rýchlosť: min: 21,97km/s priemer: 24,077 km/smax: 26,499 km/s Uhol sklonu k: - slnečnému rovníku: 5.65°- ekliptike*: 1,850 61°Počet mesiacov: 2Názvy mesiacov: Phobos, Deimos * - Perihélium:Najbližší bod k Slnku na heliocentrickej dráhe planéty (telesa)- Afélium: Najvzdialenejší bod od Slnka na heliocentricke dráhe telesa.- Ekliptika:Rovina, v ktorej obieha Zem okolo Slnka

9. Výskum Marsu sa v poslednej dobe venovalo a aj venue dosť veľa pozornosti. Na Marse sa na póloch vyskytuje voda v ľadových čiapočkach, niekedy táto voda dokonca tiekla po povrchu. Preto vedci skúmajú, či na Marse nemohol niekedy existovať život, hoci aj v najprimitívnejšej forme.V rokoch 1960, 1962, 1964 sa prvý krát pokúšali o prelet 7 sond vyslaných Sovietským zväzom. Z toho 4 sa na cestu ani nedostali a s ostatnými bolo pri ceste prerušené spojenie. Podobne v roku 1964 vysalali usa 2 sondy Mariner. S ednou sa prerušenie takisto prerušilo a druhá poslala 22 snmkov Marsu.V rokoch 1969 – 1971 sa dostali sondy USA Mariner (6, 7) do vzdialenosti 3430 km a poslali 400 snímkov. Sovieti vyslali ďalších tri sondy, ktoré opäť havarovali. Ale potom sa ruské sondy Mars 2 a 3 dostali až na povrch Marsu. Sonda Mars 2 sa pri pristáti rozbila ale Mars 3 20 sekúnd po pristáti vysielal, no na snímkoch nebolo nič vidieť. Neskôr orbitálna družica Mariner 9 poslala snímky? Kzoté sa stali základným kameňom pre ďalš výskum. Potom sa uskutočnili dalšie misie, ale váčšina bola neúspešná. Jediné misie, ktoré uspeli a ešte teraz sú na Marse, alebo na eho obežne dráhe sú misie:Mars Global Surveyor a Mars Global Surveyor.

10. Uskutočnené misie od roku 1973 do 2005 Mars 4-7 Sovieti pripravili 4 sondy Mars 4-7 (2 družice a 2 povrchové sondy).So sondou Mars 6 sa stratilo spojenie pri zostupe, Mars 4 a 7 úplne minuli planétu. Iba Mars 5 odoslal niekoľko snímkov skôr ako sa s ním stratilo spojenie. Viking 1, 2 USA vyslali v roku 1975 dve sondy, ktoré sa skladali z obežnej a povrchovej časti. Všetky časti možno označiť za úspešné. Celkom odoslali 55000 snímkov. Orbitálne moduly zmapovali celý povrch s rozlíšením 100 m a regionálne oblasti až 30 m. Dlhodobé záznamy povrchových modulov sú základom pre marsovskú klimatológiu.

11. Misia Fobos (1988) Po dlhej pauze vo výskume sa ako prvý spamätal Sovietsky zväz, ktorý roku 1988 zorganizoval špeciálnu misiu pre výskum mesiaca Marsu Fobos. S jednou sondou bolo stratené spojenie na ceste a s druhou po odoslaní iba niekoľkých snímkov.Mars Observer (1992) USA pre návrat zvolili komplexnú a drahú sondu Mars Observer, ktorá však stroskotala krátko pred dosiahnutím obežnej dráhy. Táto havária viedla k prehodnoteniu ďalších misií, čo viedlo k programu dvoch lacných sond (jedna družica a jedna povrchová sonda) každé štartovacie okno.Mars 96 Rusko s pomocou niektorých európskych krajín chcelo už v roku 1994 vyslať sondu k Marsu, ale došlo k zdržaniu a štart sa uskutočnil až v roku 1996. Kvôli poruche na nosnej rakete sa však zrútila do Tichého oceánu.Mars Global Surveyor Nová americká misia bola Mars Global Surveyor, ktorá zopakovala niektoré experimenty zo strateného Mars Observeru. Napriek tomu, že kvôli chybnému vyklopeniu slnečných panelov trvalo brzdenie s pomocou atmosféry trocha dlhšie, je sonda stále funkčná (2005) a mapuje povrch s rozlíšením 15 metrov a vďaka novej technológii môže s rozlíšením 0,5 m rozoznať povrchové sondy. Štart sondy: 7. november 1996; na obežnej dráhe od 12. septembra 1997

12. Mars Pathfinder Povrchová sonda Mars Pathfinder si so sebou niesla aj rover Sojouner, ktorý skúmal zloženie kameňov v okolí sondy a komunikoval cez ňu so Zemou. Štart sondy: 4. december 1996; pristátie 4. júla 1997; prerušenie spojenia: 27. septembra 1997. Mars Climate Orbiter a Mars Polar Lander V rámci plánu dvoch misií odštartovala roku 1998 orbitálna sonda Mars Climate Orbiter, ktorá mala skúmať počasie a dianie v atmosfére. Druhou sondou bol Mars Polar Lander, ktorý mal pristáť v polárnej oblasti a počas pristátia uvoľniť dva penetrátory (Deep Space 2), ktoré sa mali veľkou rýchlosťou zavŕtať do povrchu a skúmať hlbšie vrstvy. Jedno riadiace stredisko sondy Mars Climate Orbiter počítalo v míľach a druhé v kilometroch. Sonda sa kvôli tomuto nedorozumeniu dostala do hustejších vrstiev atmosféry a zhorela. Na sonde Mars Polar Lander bola technická porucha a sonda sa zrútila.Mars Oddysey 2001 Pre rok 2001 sa pôvodne počítalo tiež s dvoma sondami, ale po predchádzajúcom neúspechu bol povrchový modul zakonzervovaný a bude použitý pre misiu Fenix v roku 2007. Sonda Mars Oddysey nesie ďalšie experimenty stratené na veľkej sonde Mars Observer ako štúdium radiácie a chemického zloženia. Kamera sondy má horšie rozlíšenie ako pri sonde Mars Global Surveyor, ale zaberá väčšie územie. Sonda funguje ako retranslačná stanica pre povrchové sondy. Väčšna dát z misie MER prichádza práve cez ňu, ďalšia časť cez MGS a iba malá časť je vysielaná priamo na Zem.Nozomi Sonda Nozomi odštartovala už v roku 1998, ale pre poruchu nosiča sa nedostala na potrebnú dráhu a spotrebovala veľa paliva. Aby sa jej podarilo pri Marse zabrzdiť, bolo rozhodnuté využiť menej náročný prílet v roku 2003. Môžeme ju teda počítať k celkom 5 sondám, ktoré mali v tomto období Mars skúmať. Bohužiaľ v kritický okamžik zážehu nebolo so sondou naviazané spojenie a tá iba bez úžitku preletela okolo.

13. Mars Express Misia Eúropskej kozmicke agentúry zahrňovala orbitálny modul a povrchovú sondu Beagle 2, ktorá mala pomocou mechanickej ruky skúmať pôdu vo svojom okolí. So sondou Beagle 2 nebolo po plánovanom pristáti nadviazané spojenie. Orbitálna sonda Mars Express potvrdila výskyt vodného ľadu v polárnych oblastiach.Mars Exploration Rover 2003 Misia zahrňuje dva rovery: Opportunity a Spirit. Spirit pristál 4. januára 2004 v kráteri Gusev a Opportunity 25. januára 2004 na pláni Meridiani.

14. Zdroje: www.wikipedia.skwww.referaty.sk Obrázkový slovník VESMÍR, vydavateľstvo Slovart, 3. slovenské vydanie, tlačiarne BB, spol s.r.o.