Úvod

1. Štruktúra preferencií vysokoškolákov vo vzťahu k ich budúcej profesii a zamestnávateľskej organizácii Oľga Plávková

2. Cieľom príspevku je prezentácia výsledkov výskumu Vysokoškolská mládež a jej sebareflexia ako aktéra vzdelávacieho procesu, aktéra individualizovaného proaktívneho života a spotrebného štýlu • Príspevok bol spracovaný v rámci riešenia projektu IUVENTA/IU/2009/70042 a dodatku projektu IU/2010/70009 v rokoch 2009-2010. • Zistenia sú z výskumu Výskum Vysokoškolská mládež a jej sebareflexia, vzorka 318 študentov denného štúdia II. stupňa, uskutočnený v marci 2010, kontinuálny od r. 1998 Úvod

3. Voľba zamerania štúdia zodpovedá u väčšiny študentov ich očakávaniam a osobným profesionálnym plánom. Nie je to náhradná alternatíva. • Rozhodnutie pre vysokoškolské vzdelanie má vysokú stabilitu. Nižšia miera identifikácie bola zistená vzhľadom na konkrétnu školu a študijné zameranie (voľbu by zopakovalo 56 %, pre zmenu školy je 19%, zmenu štud. zamerania 17%). • Ako priemerne náročné hodnotia štúdium dve tretiny študentov. Ašpirácie študentov v oblasti vzdelávania

4. v plnej miere sú identifikované necelé dve tretiny študentov (56 %) • zmenu v rámci univerzity, vysokej školy by volilo 7 % študentov • štúdium na inej univerzite, resp. vysokej škole by volilo 19 % • minimálne identifikovaní - orientovaní na štúdium niečoho iného: 17 % študentov Miera identifikácie s rozhodnutím o štúdiu

5. individualizácia životných stratégií študentov všeobecne a osobitne v stratégiách na trhu práce, • aktívny model správania v každodennom živote centrovaný na seba samého („Ja“), • skupinový egoizmus, morálne ospravedlňuje: a) výhradné spoľahnutie na rodičov vo financovaní štúdia, b) selektívne uplatňovanie sebapodporujúceho životného štýlu len v oblasti osobnej spotreby, málo pri štúdiu • možnosť súbehu štúdia so zárobkovými aktivitami. • Percepcia vzdelania Základné trendy v životnom štýle študentov

6. Získať kvalitné vzdelanie - pre 66 % študentov je to veľmi dôležitá hodnota, pre tretinu jedna z najdôležitejších životných hodnôt - očakávaný efekt mať zaujímavú prácu, možnosť profesijného rastu, možnosť uplatniť vzdelanie • Menej častý je tzv. inštrumentálny vzťah k získaniu vysokoškolského diplomu - 62 % - očakávaný efekt: výborné finančné ohodnotenie, mať stálu prácu, ako sociálnu istotu Vnímanie kvality získavaného vzdelania

8. Typ: študent neaktívny na trhu práce mázastúpenie 10 až 27 %, zvyšuje sa s dĺžkou štúdia: pracovná aktivita na druhom stupni štúdia je takmer 2x nižšia než v 1. - 3. ročníku. Študent orientovaný na kontinuálnu prípravu, sebazdokonaľovanie, aktívny v činnostiach, zvyšujúcich jeho budúcu cenu na trhu práce (štúdium jazykov, paralelné štúdium „niečoho iného“ ). Spravidla má dobré finančné podmienky na štúdium. Vzorce správania študentov na trhu práce:

9. Má záujem vstúpiť na trh práce, je flexibilný v rôznych prac. pozíciách. Je trvale vysoko zastúpený, v minulosti sa na trhu práce uplatnilo 87 % študentov, v súčasnosti 73 %. Tvoria ho 3 podskupiny: 1.študenti, orientovaní na podnikateľskú dráhu - podiel od 4 do 5%. Podnikaniu sa venujú dlhší čas a pracovnú kariéru po skončení štúdia plánujú v zhode s týmto podnikaním. 2. študenti, zapojení do trhu práce v stálej pracovnej pozícii - podiel 17 %. ide o študentov, motivovaných maximálne využiť svoje vedomosti a získať prax, max. súvisiacu so štúdiom. Výrazne preferujú využitie svojho vzdelania a pracovnú činnosť počas štúdia vykonávajú ako aktivitu v rámci krátkodobých i dlhodobých cieľov v budovaní svojej pracovnej kariéry. 3. študenti, pragmaticky orientovaní na trhu práce. Typ: aktívny študent

10. majú zastúpenie od 68 do 50 %, vykonávajú akúkoľvek prácu nesúvisiacu so štúdiom, získanú spravidla náhodne (občasné brigády, jednorazové aktivity v projektoch). Výkon práce nezakladá pracovnú kariéru. S dĺžkou štúdia klesá záujem zapojiť sa takto do TP. Znaky pragmatického modelu správania na TP: - progresívna individualizácia (C: Wallace), t. j. budovanie si odborného kompetenčného portfólia, kt. bude možné aktivizovať a pragmaticky využiť až v budúcnosti; - široko chápaná racionalita: t. j. zhodnotenie vlastných možností i vonkajších príležitostí a prispôsobenie sa požiadavkám na 1.absolv. PM. Študenti, pragmaticky orientovaní na trhu práce

11. Časová náročnosť prac. aktivít 1 - 56 hod./týžd. • Do 5 hodín týždenne pracuje 10,6 %, • od 6 - 12 hodín 26,5 %, • od 14 - 20 hodín 28 %, • 21 až 30 hodín 20,1 %, • 31 - 45 hodín 9,5 % opýtaných študentov. • Ide o pomerne veľký časový rozsah, ktorý zákonite ovplyvňuje zaangažovanosť študentov na štúdiu. Možno súhlasiť s názorom, že mnohí študenti vysokú školu, resp. univerzitu „navštevujú“, ale na nej neštudujú. Študenti, pragmaticky orientovaní na trhu práce

12. majú zastúpenie od 68 do 50 %, vykonávajú akúkoľvek prácu nesúvisiacu so štúdiom, získanú spravidla náhodne (občasné brigády, jednorazové aktivity v projektoch). Výkon práce nezakladá pracovnú kariéru. S dĺžkou štúdia klesá záujem zapojiť sa takto do TP. Znaky pragmatického modelu správania na TP: - progresívna individualizácia (C: Wallace), t. j. budovanie si odborného kompetenčného portfólia, kt. bude možné aktivizovať a pragmaticky využiť až v budúcnosti; - široko chápaná racionalita: t. j. zhodnotenie vlastných možností i vonkajších príležitostí a prispôsobenie sa požiadavkám na 1.absolv. PM. Študenti, pragmaticky orientovaní na trhu práce

14. majú zastúpenie od 68 do 50 %, vykonávajú akúkoľvek prácu nesúvisiacu so štúdiom, získanú spravidla náhodne (občasné brigády, jednorazové aktivity v projektoch). Výkon práce nezakladá pracovnú kariéru. S dĺžkou štúdia klesá záujem zapojiť sa takto do TP. • Tomu zodpovedá početnosť pracovných pozícií, ktorými študenti prešli, pohybujúci sa v rozpätí od 1 do 15, pričom najčastejšie sa uplatnili v dvoch pozíciách (s podielom 27,6 %, v troch pozíciách 23,7 %, v jednej, resp. aj v štyroch vždy to bolo 16 %). Študenti, pragmaticky orientovaní na trhu práce

15. Znaky pragmatického modelu správania na trhu práce: progresívna individualizácia (C: Wallace), t. j. budovanie si odborného kompetenčného portfólia, ktoré bude aktivizované a pragmaticky využité v budúcnosti; široko chápaná racionalita: t. j. zhodnotenie vlastných možností i vonkajších príležitostí a prispôsobenie sa požiadavkám na prvé absolventské PM. Študenti, pragmaticky orientovaní na trhu práce

16. Hodnoty profesionálneho života z pohľadu študentov (zaujímavosť práce, sociálna istota práce) sa výrazne premietajú aj do ich preferencií vo vzťahu k budúcej profesii a obrazu o ich zamestnávateľskej organizácii. Študenti kladú najväčší dôraz na to, aby mali: • zaistenú osobnú prof. perspektívu (84,1 %), • v budúcej zamestnávateľskej firme dobré vzťahy so spolupracovníkmi (79,7 %) a s nadriadenými (76,5 %), • výborné finančné ohodnotenie (76,2 %). Všetko sú to teda preferencie „značného významu“, pre viac ako tri štvrtiny respondentov. Preferencie vo vzťahu k profesii a zamestnávateľskej organizácii

17. Pri výkone budúcej profesiemá značný význam • pre 64 % študentov možnosť ďalšiehovzdelávania • pre 61 % využitie získaného vzdelania • nad 50 % ocenenie práce vo forme benefitov, • nad 50 % primeraná pracovná zaťaženosť v budúcej profesii • nad 50 % samostatnosť v práci. Preferencie vo vzťahu k profesii a zamestnávateľskej organizácii

18. Pri výkone budúcej profesie má pre študentov menší význam: • prestíž firmy, pre ktorú by mali pracovať, • inovatívna stratégia tejto firmy, • možnosť pracovať v zahraničí, • technické podmienky práce, kritériá sú na prvých piatich pozíciách z hľadiska hodnotenia má to pre mňa „menší význam“, s podielom odpovedí nad 50 %. Preferencie vo vzťahu k profesii a zamestnávateľskej organizácii

19. Pri výkone budúcej profesie a v zamestnávateľskej organizácii nemá pre študentov žiadny význam: • prítomnosť súťaživej atmosféry vo firme (36 %), • mať pracovisko v blízkosti bydliska (22,3 %), • mať možnosť práce v zahraničí (21,2 %), • celoživotného zamestnanie vo firme (18,1 %). Preferencie vo vzťahu k profesii a zamestnávateľskej organizácii

22. Cieľom tohto príspevku bolo predstaviť situáciu študentov počas ich prípravy na povolanie a ich očakávania vo vzťahu k výberu budúceho zamestnávateľa. • Ukázalo sa, že študenti sú orientovaní súbežne s odštartovaním akademického vzdelávania na čo možno najrýchlejší vstup na trh práce. Hľadanie zamestnania sa tak stáva dôležitou zložkou ich študentského spôsobu života. Napriek tomu, že zárobkové aktivity nesúvisia so študovaným odborom, väčšina študentov ich vykonáva s očakávaním, že im prinesú nielen zárobok, ale aj cenné skúsenosti využiteľné v budúcej praxi. Tieto očakávania a skúsenosti sa premietli aj do poznatkov týkajúcich sa vyhodnotenia skúseností študentov s trhom práce, a to v podobe najvyššie oceňovanej hodnoty „mať zaujímavú prácu“ a „mať stálu prácu, ako sociálnu istotu“. Záver

23. Generácia súčasných študentov má reálne možnosti priestorových mobilít. Zistenia z výskumu dokumentujú vysokú náchylnosť študentov k migrácii za prácou do zahraničia; v súčasnosti je to však racionálnejšie zvažovanie tak dĺžky migrácie, ako jej prínosu vzhľadom na cielené budovanie si pracovnej kariéry či osobnostný rozvoj. Rozsah plánovanej zahraničnej migrácie absolventov v súčasnosti už nemá charakter ohrozenia z hromadného úniku kvalifikovaných odborníkov zo Slovenska. Záver

24. Medzi kľúčové hodnoty profesionálnej práce študenti zaraďujú zaujímavosť práce a sociálnu istotu práce, čo sa výrazne premieta aj do ich preferencií vo vzťahu k budúcej profesii a obrazu o ich zamestnávateľskej organizácii. Študenti kladú najväčší dôraz na to, aby mali zaistenú osobnú profesionálnu perspektívu, aby v budúcej zamestnávateľskej firme mali dobré vzťahy so spolupracovníkmi a s nadriadenými, pričom významnú rolu hrá aj finančná motivácia, finančné ohodnotenie vykonávanej práce. Medzi vysoko preferovanými hodnotami profesionálneho života je možnosť ďalšieho vzdelávania a využitie získaného vzdelania. Záver

25. Väčšine študentov štúdium a väčšinu výdavkov financujú rodičia. Sociálna diferenciácia z tohto dôvodu nie je zanedbateľná, keďže len dve tretiny študentov nemajú problémy s týmito zdrojmi vystačiť, kým jedna tretina má dlhodobé ťažkosti väčšieho alebo menšieho charakteru. • Pre väčšinu študentov bude úspešné zavŕšenie štúdia do značnej miery závisieť od pomoci a podpory rodičov, minimálne to bude vďaka štipendiám, a to aj napriek pomerne veľkému rozsahu zárobkovej aktivity študentov. Záver

26. Odchod na čas do zahraničia patrí k súčasnému štýlu života mladého človeka. Má podporu spravidla u rodičov, širšej rodiny. Mobilita študentov za prácou do zahraničia/1

27. Na medzinárodnom trh práce sú pripravení: • akceptovať prelínanie krátkodobýchzamestnaní s akoukoľvek prácou kdekoľvek • očakávajúnemateriálne benefity, t.j. nové skúsenosti v prac. org., poznať firemnú kultúru, zdokonaliť sa v jazyku, poznať cudziu krajinu, menejekonomický efekt, • neočakávajú uplatnenie vo svojej profesii ani zúročenie kvalifikácie - výrazný prejav pragmatizmu. Mobilita študentov za prácou do zahraničia/2

28. Tolerancia imigrácie na Slovensku

29. Z hľadiska voľnočasových aktivít u študentov dominuje stretávanie sa s priateľmi, partnermi, pasívny oddych, sledovanie TV, počúvanie hudby a surfovanie na počítači Veľa voľného času študenti venujú sebarozvojovým, vzdelávacím aktivitám, tieto možno plným právom označiť za veľmi pravidelné, každodenné, a ide spravidla o vzdelávanie v rámci profesionálneho rastu a vzdelávanie pre svoj osobný rozvoj, najmä vzdelávanie v cudzích jazykoch. Participatívne aktivity patria do skupiny aktivít, ktorým sa študenti venujú minimálne, resp. vôbec sa tieto aktivity neobjavujú u väčšiny študentov. Relatívne najviac sa vysokoškolská mládež angažuje v organizáciách tretieho sektora, aj to len v rozsahu menej ako jednej tretiny študentov. Medzi spoločensky  angažovanými aktivitami dominuje práca s deťmi a starými ľuďmi, starostlivosťou o nich sa zaoberá niečo viac ako tretina opýtaných študentov. Prevažná časť študentov (71 %) takéto aktivity vôbec neuskutočňuje. Obdobne sa to týka aj práce v študentskom parlamente, ktorej sa venuje 5 % opýtaných študentov. Ešte menší rozsah aktivity zaberá u študentov politická angažovanosť, t. j. práca v politických stranách, ktorej sa venuje len 3,6 % oslovených študentov. Aktivity študentov vo voľnom čase

33. Študenti sú s vlastným životom spokojní. Úplne spokojných je 23 % a viac spokojných ako nespokojných sú dve tretiny (66 %). Podiel študentov, ktorí nie sú spokojní s tým ako žijú, je minimálny (3 %), čiastočne nespokojných so svojím životom je 8 %. So životom v našej spoločnosti medzi študentmi prevažuje skôr nespokojnosť ako spokojnosť (45 %), ďalších 10 % je úplne nespokojných, t.j. Nadpolovičný podiel pesimistov (55 %). Úplne spokojných s vývojom v našej spoločnosti je 4 % študentov a 38 % je viac spokojných ako nespokojných. Pomer medzi spokojnými a nespokojnými študentmi je 42:55 v prospech nespokojných (3 % nevedeli otázku posúdiť). V porovnaní s inými výsledkami študenti vnímajú hodnotenie smerovania spoločnosti kritickejšie ako je tomu v celej populácii Slovenska. Podľa údajov FOCUS-u 61 % občanov Slovenska hodnotilo vývoj v roku 2008 ako „vývoj správnym smerom“, najoptimistickejší boli občania s vysokoškolským vzdelaním (78 %), mladá generácia bola kritickejšia, s niečo nadpolovičným podielom podobne ako sme to zistili aj my. Spokojnosť študentov so životom a s vývojom v SR

35. Ďakujem za pozornosť.