1 / 18

Pr á vna ú prava dedenia zo závetu

Pr á vna ú prava dedenia zo závetu. JUDr. Jana Jánošková, notár so sídlom v Nitre. História dedenia zo závetu.

zihna
Download Presentation

Pr á vna ú prava dedenia zo závetu

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Právna úprava dedenia zo závetu JUDr. Jana Jánošková, notár so sídlom v Nitre

  2. História dedenia zo závetu • V spoločenskom zriadení, v ktorom existovalo len kolektívne vlastníctvo, otázka dedenia neprichádzala do úvahy.Zomrelý bol súčasťou kmeňa alebo rodu, ktorému patrili všetky veci a po smrti ich zomrelý prestal užívať. • V pravom slova zmysle o dedení a rozvoji dedičského práva možno hovoriť len po vzniku individuálneho súkromného vlastníctva. Vtedy po smrti človeka vzniká otázka, čo sa stane s jeho vlastníctvom. • Historický význam má rímske právo vyvinuté v Starovekom Ríme. Pojmy z rímskeho práva sa stali súčasťou moderných právnych poriadkov. • Už v roku 450 pred Kristom bol v antickom Ríme prijatý „Zákon XII tabúľ“, v ktorom bol ako dedičský právny úkon pre prípad smrti uvedený závet.

  3. Pramene dedičského práva • Dedenie je upravené v slovenskom právnom poriadku v nasledovných právnych predpisoch: • Ústava Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 v znení neskorších ústavných zákonov), ktorá v článku 20. zakotvuje, že každý má právo vlastniť majetok a dedenie sa zaručuje. • Občiansky zákonník (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších právnych predpisov), ktorý v siedmej časti obsahuje ucelenú právnu úpravu dedenia. • Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších právnych predpisov), ktorý upravuje konanie o dedičstve na súde a u notára. • Notársky poriadok (zákon č. 323/1992 Zb. v znení neskorších právnych predpisov).

  4. Právne dôvody (tituly) dedenia • Dediť možno z dvoch právnych titulov: zo zákona alebo zo závetu. • Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. • Je možný aj súbeh dedenia zo zákona a zo závetu adedenie z oboch týchto dôvodov. • Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona.

  5. Dedenie zo závetu • Ak je platný závet, nastupuje dedenie zo závetu. • Občiansky zákonník umožňuje voľnosť pri robení závetu. • Táto voľnosť je obmedzená len pri neopomenuteľných dedičoch, čo znamená, že osobitnú ochranu majú potomkovia poručiteľa (deti, vnuci a ďalšie pokolenia v priamom rade). • Maloletí potomkovia musia dostať celý podiel zo zákona a plnoletí potomkovia musia dostať aspoň 1/2 podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný.

  6. Kto môže byť dedičom • Dedičom môže byť: a/ fyzická osoba, b/ právnická osoba, c/ štát. • Právnická osoba a štát môžu dediť iba zo závetu. • Dedič ako právnická osoba musí v čase smrti poručiteľa právne existovať, musí mať právnu subjektivitu. • Dedičstvo, ktoré nenadobudne žiaden dedič, pripadne štátu ako odúmrť.

  7. Kto môže zriadiť závet • Závet môže zriadiť fyzická osoba: a/ plnoletá (staršia ako 18 rokov) - v akeľkoľvek forme, b/ maloletá (staršia ako 15 rokov) - len vo forme notárskej zápisnice. • Závet nemôže zriadiť osoba: a/ súdom pozbavená spôsobilosti na právne úkony, b/ ktorá koná v duševnej poruche. • Závet musí závetca spísať osobne, je vylúčené zastúpenie zákonným zástupcom alebo na základe plnomocenstva.

  8. Forma závetu • Závet je jednostranný právny úkon. • Platný závet musí mať písomnú formu. • V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný. • Druhy závetov: a/ holografný – napísaný a podpísaný vlastnou rukou, b/ alografný – závet nenapísaný vlastnou rukou, ale vlastnou rukou podpísaný, c/ spísaný notárom vo forme notárskej zápisnice.

  9. Holografný závet • Závet spísaný vlastnou rukou závetcu. • Pre platnosť sa vyžaduje: a/ závetca musí napísať sám celé znenie závetu, b/ závetca musí napísať deň, mesiac a rok, kedy závet napísal, c/ závetca musí závet podpísať. • Pri spísaní závetu nemusia byť prítomní svedkovia. • Podpis závetcu nemusí byť úradne overený.

  10. Alografný závet • Závet, ktorý závetca nenapísal vlastnou rukou. • Znenie závetu a dátum spísania závetu (deň, mesiac a rok) môže napísať ktokoľvek iný ako závetca buď mechanicky alebo aj vlastnou rukou. • Závetca musí závet podpísať vlastnou rukou a pred 2 svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. • Svedkovia sa musia na závet podpísať. • Špeciálna forma musí byť dodržaná pri alografných závetoch osôb, ak: a/ nemôžu čítať alebo písať, b/ nevidia, c/ nepočujú a zároveň nemôžu čítať alebo písať.

  11. Svedkovia pri závete • Ich úlohou je dosvedčiť skutočnosti dôležité pre posúdenie platnosti závetu. • Je potrebná ich nestrannosť a spoľahlivosť. • Pozitívne vymedzenie - svedkovia musia byť spôsobilí na právne úkony. • Negatívne vymedzenie - svedkami nemôžu byť osoby: a/ nevidomé, b/ nepočujúce, c/ nemé, d/ ktoré nepoznajú jazyk, v ktorom sa spisuje závet, e/ závetní dedičia a osoby im blízke, f/ zákonní dedičia a osoby im blízke.

  12. Závet spísaný vo forme notárskej zápisnice • Vo forme notárskej zápisnice môže spísať závet každý, kto nebol súdom pozbavený spôsobilosti na právne úkony a je starší ako 15 rokov. • Výhodou je to, že ho spisuje kvalifikovaný notár, je zárukou pravosti a vierohodnosti závetu. • Notár je zo zákona povinný závet spísaný vo forme notárskej zápisnice zaregistrovať v Notárskom centrálnom registri závetov. • Závet vo forme notárskej zápisnice môže spísať na žiadosť závetcu každý notár na území Slovenskej republiky. • Pri spísaní závetu do notárskej zápisnice neplatí žiadna miestna príslušnosť notára.

  13. Pôsobnosť notára v súvislosti so zriadením závetu • Úkony notára pri závetoch: a/ spísanie závetu vo forme notárskej zápisnice, b/ notárska úschova holografného alebo alografného závetu. • Náležitosti každej notárskej zápisnice sú ustanovené v Notárskom poriadku. • Každú notársku zápisnicu na záver podpisuje účastník notárskej zápisnice, v prípade závetu závetca. • Notár každý závet spísaný vo forme notárskej zápisnice alebo závet prijatý do notárskej úschovy musí zaregistrovať v Notárskom centrálnom registri závetov.

  14. Obsah závetu • V závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. • Ustanovenie dedičov je nevyhnutnou obsahovou náležitosťou závetu. • Ustanovenie podielov naproti tomu nie je nevyhnutnou obsahovou náležitosťou závetu. Ak nie sú podiely dedičov v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké. • Nie je možné v závete prejaviť vôľu, aby niektorý dedič zo zákona nededil. • Poručiteľ môže len v prípade svojich potomkov ich vydediť, z dôvodov presne určených v Občianskom zákonníku. • Akékoľvek podmienky pripojené k závetu nemajú právne následky.

  15. Zrušenie závetu • Závet sa zrušuje neskorším platným závetom, pokiaľ popri ňom nemôže obstáť, alebo odvolaním závetu. • Listina o odvolanízávetu musí mať formu, aká je potrebná pre závet: a/ listina o odvolanízávetu musí mať písomnú formu, b/ v listine o odvolanízávetu musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bola podpísaná, inak je neplatná. • Nie je potrebné, aby mala listina o odvolaní závetu tú istú formu, ako má závet, ktorý sa odvoláva. • Poručiteľ zruší holografný alebo alografný závet aj tým, že zničí listinu, na ktorej bol napísaný.

  16. Notársky centrálny register závetov • V roku 2003 bol zriadený Notársky centrálny register závetov. • Notársky centrálny register závetov vedie Notárska komora Slovenskej republiky. • Do notárskeho centrálneho registra závetov je povinný každý notár zeregistrovať: a/ závet spísaný vo forme notárskej zápisnice, b/ listinu o odvolaní závetu spísanú vo forme notárskej zápisnice, c/ závet prijatý do notárskej úschovy, d/ listinu o odvolaní závetu prijatú do notárskej úschovy. • V Notárskom centrálnom registri závetov sú registrované aj všetky závety spísané vo forme notárskej zápisnice a závety prijaté do notárskej úschovy pred rokom 2003.

  17. Pôsobnosť notára v konaní o dedičstve • Dedičské konanie vedie okresný súd príslušný podľa posledného trvalého bydliska poručiteľa. • Súd poverí notára, aby ako súdny komisár prejednal dedičstvo. • Notár vykoná šetrenie v Notárskom centrálnom registri závetov, či je evidovaný závet poručiteľa, u ktorého notára a pod akou značkou je uložený alebo na ktorom súde je uschovaný. • Následne notár ako súdny komisár požiada o zaslanie závetu notára, ktorý závet spísal vo forme notárskej zápisnice alebo prijal do notárskej úschovy. • Závet je tak chránený pred možnosťou zničenia, straty alebo zatajenia.

  18. Ďakujem za pozornosť. November 2011

More Related