110 likes | 300 Views
Diktatúry v Európe. Po prvej svetovej vojne nastala v Európe veľká kríza. Začali nepokoje. Ľudia, nespokojní s rastúcou infláciou a vysokou nezamestnanosťou, vychádzali do ulíc štrajkovať. Rusko.
E N D
Po prvej svetovej vojne nastala v Európe veľká kríza. Začali nepokoje. Ľudia, nespokojní s rastúcou infláciou a vysokou nezamestnanosťou, vychádzali do ulíc štrajkovať.
Rusko V Rusku sa zvrhnutím cára dostala k moci dočasná vláda. Tá však bola od začiatku vo veľmi ťažkej situácií. K moci sa totiž chceli dostať boľševici na čele s revolucionárom V.I.Leninom . 7.11.1917 vo Veľkej októbrovej socialistickej revolúcií sa boľševici ujali moci. Následne potom Lenin nastolil diktatúru. Chcel ľudu prinútiť, aby sa správal a rozmýšľal ako vedúca boľševická strana.
Keďže boľševici presadzovali ateizmus, začali potláčať náboženský život. Boľševické myslenie presadzovali v školstve (učebné osnovy, obrazy Lenina a Stalina v triedach), kultúre (knihy, časopisy, piesne), umení (obrazy, romány) … ako povedal jeden sovietsky dôstojník : "Pripime si na súdruha Stalina, ktorý nás vedie po žiarivej ceste ku komunizmu."
Taliansko Približne v tom istom čase sa aj v Taliansku prejavili nepokoje. Podobne ako v Rusku inflácia zvyšujúca sa do astronomických hodnôt a prepúšťanie vyvolali štrajky. Vtedy sa na politickej scéne objavil Benito Mussolini. Začal organizovať mítingy a sľubovať, že keď sa dostane k moci, vyrieši všetky problémy hospodárskej krízy v Taliansku. V októbri 1922 taliansky kráľ poveril Mussoliniho zostavením vlády. Ten odstránil občianske práva a slobody. Ovládol vedenie štátu i človeka samotného. Prikazoval ako sa má správať, čo si má myslieť, zbavil ho možnosti slobodne konať a rozhodovať sa. Mussolini tak pripravil štát o demokraciu na niekoľko desaťročí.
"Stokrát opakovaná lož sa stane pravdou! Čím väčšia lož, tým hlasnejšie ju treba kričať do sveta !"(J. Goebbels)
Nemecko Weimarská republika mala po vojne hospodárske ťažkosti. Časť nacionalistických politikov a starých generálov začala presadzovať plány odvetnej vojny. Neskôr dostalo Nemecko od USA veľkú pôžičku, aby mohlo upevniť svoju ekonomiku a splácať reparácie. No krachom na Newyorskej burze sa do každodenného života bieda vrátila. Do situácie vstúpil vodca Adolf Hitler, ktorý tvrdil, že pozná riešenie všetkých problémov. Hitler chcel byť pôvodne maliarom, no po vojne sa dostal do politiky. Roku 1923 bol uväznený. V roku 1925 vydal svoj programový spis Mein Kampf - útočné plańy vytvorenia Veľkonemeckej ríše, odplata Versaillskej zmluvy a vyhubenie menejcenných národov (Slovanov, Židov, Rómov).
Na prelome 20-tych a 30-tych rokov sa dostal do povedomia ľudí. Jeho strana sa nazývala národnosocialistická nemecká robotnícka strana (NSDPA) = nacistická. V roku 1932 získala jeho strana najväčší počet miest v parlamente a roku 1933 sa Hitler stal ríšskym kancelárom. Hitler postupoval podobne ako Lenin a Mussolini. Zakázal ostatné politické strany, získal absolútnu moc, všetky odvetvia podriadil svojej strane a zaviedol tajnú políciu. Odporcov dával väzniť do koncentračných táborov. Hlásal svoje rasové zákony a chcel začať novú vojnu. Jeho obraz visel na všetkých úradoch s heslom jeden národ, jedna ríša, jeden vodca.
Španielsko Španieli bojovali po 1. svetovej vojne v Maroku, kde bojoval gen. Primo de Rivera. Získal veľkú moc a vládol ako vojenský diktátor. Kráľ (z rodu Bourbonovcov, ktorí tu vládli od roku 1713) Alfonz III. panoval, ale nevládol do r. 1931, kedy abdikoval a Španielsko sa stalo republikou. V republike mali najväčšiu moc fašisti a socialisti. Na čele fašistov bol F. Franco, ktorý bol tiež generálom a bojoval v Maroku. Odtiaľ prešiel s vojskom do Španielska, čím rozpútal občiansku vojnu v rokoch 1936-39. Podporovali ho Taliani i Nemci. Roku 1939 sa stal hlavou štátu a v Taliansku bola diktatúra. Franco zrušil ostatné politické strany, Španielsko vystúpilo zo spoločenstva národov. Diktatúra trvala do r. 1975, kým nezomrel. Vtedy bola obnovená monarchia.
Z toho vyplýva aj poučenie do súčasnosti, že nastolením diktatúry a teroru sa nikdy nedosiahne prosperita ani vzostup krajiny.