Download
1 / 11
110 likes | 384 Views
Liečivá. Patrícia Lengyelová & Jana Borovičková VII.OA. Obsah:. 1. Liečivá a liečivé látky 2. Liečivé prípravky 3. Heterocyklické zlúčeniny 4. Vznik a vývoj nových liečiv 5. Štatistiky 6. Zaraďovanie heterocyklických zlúčenín 7. Analgetiká.
E N D
Liečivá Patrícia Lengyelová & Jana Borovičková VII.OA
Obsah: 1. Liečivá a liečivé látky 2. Liečivé prípravky 3. Heterocyklické zlúčeniny 4. Vznik a vývoj nových liečiv 5. Štatistiky 6. Zaraďovanie heterocyklických zlúčenín 7. Analgetiká
1. LiečiváLiečivé látky- sú biologicky účinné látky alebo zmesi látok, ktoré sa podávajú človeku alebo zvieraťu k liečeniu, k určeniu diagnózy, k prevencii chorôb, alebo na ovplyvňovanie fyziologických funkcií. Rozdeľujú sa na liečivé látky, liečivé prípravky a lieky- sú látky alebo zmesi látok (suroviny akéhokoľvek pôvodu, s definovanou alebo nedefinovanou chemickou štruktúrou), ktoré sú určené pre prípravu ďalších typov liečiv. Pojmom liečivé látky označujeme spoločne chemicky jednotné aj nejednotné liečivá.
2.Liečivé prípravky • (polotovary) - sa pripravujú z liečivých a pomocných látok určitým technologickým postupom do určitej liekovej formy. Pomocné látky dodávajú liečivu chuť, vôňu, tvar, pôsobia ako stabilizátory, emulgátory, rozpúšťadlá, alebo podporujú rozpadávanie tabliet atď. I na ich čistote závisí kvalita celého liečivého prípravku. Zloženie pomocných látok býva predmetom výrobného tajomstva. Patria sem aj prípravky imunologické (séra, vakcíny), diagnostické, dentálne, dezinfekčné, homeopatické prípravky a ďalšie.
3. Heterocyklické zlúčeniny • Heterocyklické zlúčeniny sú cyklické zlúčeniny, ktorých cyklus obsahuje okrem atómov uhlíka aj iný atóm, tzv. heteroatóm, najčastejšie kyslík, dusík, alebo síru. • Názvy heterocyklických zlúčenín používame najčastejšie triviálne. Treba pritom správne očíslovať články cyklu. Heteroatóm má vždy číslo 1. Ak je prítomných v cykle viac heteroatómov postupujeme tak, aby ich čísla boli čo najnižšie. Ak sú heteroatómy z rôznych skupín PSP má pri číslovaní prednosť prvok z vyššej skupiny.
4. Vznik a vývoj nových liečiv Liečivá sa získavajú týmito spôsobmi: izolovaním z prírodných rastlinných alebo živočíšnych zdrojov, napr. ópiové alkaloidy z makovíc; heparínchemickou syntézou, kde sa z jednoduchších zlúčenín vyrába väčšina bežných liekov napr. (Acylpyrin, Kinedryl). Keď sa vo výskume objaví látka s potrebnými účinkami intenzívne sa skúma vplyv rôznych chemických obmien molekuly na použiteľnosť danej látky biochemickým procesom, kde účinné zložky liečiv produkujú kultúry mikroorganizmov, napr. penicilín, streptomycín alebo génotechnologickým postupom napr. ľudský inzulín, kde metódou génového inžinierstva dokážeme vniesť ľudský gén zodpovedný za tvorbu inzulínu do genetickej informácie baktérie, ktorá potom začne produkovať ľudský inzulín. Takto môžeme postupne nahradiť prípravky zvieracieho (hovädzí alebo bravčový) inzulínu, ktoré spôsobovali diabetikom značné ťažkosti Čím väčšie sú vedomosti o vzájomnom vzťahu medzi štruktúrou a účinkom, tým cielenejšie sa dajú hľadať nové účinné liečivá.
5. Štatistky • Svetové štatistiky odhadujú, že doba potrebná na získanie poznatkov, ktorá je nevyhnutne potrebná na zavedenie nového lieku je 10 - 15 rokov, pričom výskumné práce s liečivom pokračujú aj po jeho zavedení do terapie. Úmerné tomu sú aj finančné náklady. Pritom životnosť nového lieku býva aj menej ako ďalšie desaťročie a je často nahradený dokonalejším prípravkom. Len skutočne dobre liečivá sa udržia viac ako tridsať rokov a prípad storočnej (1898) kyseliny acetylsalicylovej je úplne výnimočný. • Nový liek by mal byť účinnejší, bezpečnejší a pokiaľ možno aj lacnejší. Ukázalo sa, že skutočne dobrý nový liek vzniká často ako výsledok skúšania aj niekoľko tisíc látok pripravených chemickou syntézou alebo izolovaním z prírodných liečivých rastlín a živočíchov.
Udáva sa, že na podrobnejšie skúšanie sa vyberie asi 0,1 % skúmaných látok, ktoré môžeme považovať za nádejné liečivá. • Potenciálne liečivá sa musia podávať najprv zvieratám. Až tieto pokusy na zvieratách demonštrujú či sa požadovaný účinok liečiva skutočne dostaví a či sa pri tom neprejavia toxické účinky.
6. Zaraďovanie heterocyklických zlúčenín je spojené s obtiažnosťami, tak z hľadiska chemickej systematiky (ftalenhydrid, kyselina barbiturová, alkaloidy a pod.) ako z hľadiska taxikologického. Kyslíkaté a zvlášť dusíkaté heterocyklické zlúčeniny majú totiž často vyhradené, ale veľmi pestré účinky, nie sú (s výnimkou trojčlenných cyklov) skupinou toxikologicky byť v nepatrnej miere homogénne a všeobecné pravidlá ich pôsobenia sa hľadajú len veľmi ťažko. Patria medzi nich látky často používané v lekárstve – a to, ako sú väčšinou veľmi účinné a svojím spôsobom veľmi známe alkaloidy, tak početné syntetické lieky.
7. Analgetiká • sú liečivá, ktoré pôsobením na CNS potláčajú alebo znižujú vnímanie bolesti bez toho aby spôsobovali stratu vedomia. K najsilnejším analgetikám patria opioidné analgetiká: morfín (Morfin), jeho polysyntetické deriváty (etylmorfín) Diolan, syntetické deriváty (metadón) Metadon a slabšie analgetikum kodeín (Codein). Pri nich však existuje nebezpečenstvo zneužitia ako návykových drog. K slabším analgetikám patria aj antipyretiká. Ďalším používaných analgetikom je 4 - hydroxyacetanilid (paracetamol) Paralen, Medypyrin a aminofenazón (Amidopyrin). Aminogenazón je hlavnou účinnou zložkou: Sedoloru, Algeny, Dinylu, Eunalgitu, Spasmoveralginu a ďalších liekov.
Ďakujeme za pozornosť
