Download
1 / 23
230 likes | 421 Views
Pr. 11 umenie a politika. Edmund Massányi, plagát. obsah:. Platónovo kognitívne honotenie umenia Hegel a jeho chápanie umenia v poznaní kontext pýtania sa na kognitívnu hodnotu umenia položenie otázky I. Ako poznávame. Problémy teórie umenia ako poznania 1a. Imaginácia a poznanie
E N D
Pr. 11 umenie a politika Edmund Massányi, plagát.
obsah: Platónovo kognitívne honotenie umenia Hegel a jeho chápanie umenia v poznaní kontext pýtania sa na kognitívnu hodnotu umenia položenie otázky I. Ako poznávame. Problémy teórie umenia ako poznania 1a. Imaginácia a poznanie 1b. poznanie ktoré nie je založené na výrokoch 2. jednota obsahu a formy 3. jednotlivosti umenia a všeobecnosť poznania II. O čom je umelecké poznanie
čo je na tom umení, že tak vadí totalitným režimom? Prečo sa všetky totalitné alebo neslobodné štáty snažia kontrolovať umenie? Boris Vladimirskij: Ruže pre Stalina, olej na plátne, 1949.
predpoklady vzťahu umenia a politiky Ak politici majú tendenciu obmedzovať slobodu umenia, tak potom umenie disponuje mocou, ktorá je pre nich zaujímavá a chceli by ju mať pod kontrolou. (Spomeňme, že už Platón chcel umenie kontrolovať a väčšiu umelcov chcel vykázať zo štátu.) Čo je to však za moc, ktorú môžu mať príbehy v knihách, obrazy v galériách, či hudba na koncertoch atď.? Ako sa musíme pozerať na umenie aby sa nám objavili súvislosti s politikou? Hans Schmitz-Wiedenbrück: Robotníci, Farmári a vojaci. olej na plátne.
sociologické koncepcie umenia Marx bol jedným z prvých, ktorý položili predpoklady sociologického chápania umenia sám však o umení veľmi nepísal. Aby sme pochopili účinok umenia, musíme najprv dobre rozumieť zákonitostiam vývoja spoločnosti, v kontexte ktorej účinok umeleckého diela vzniká. (funkcia ktorej umenie slúži) Nejde však len o 1.pochopenie, ale aj o 2. zmenu spoločnosti (praktický účinok umenia) => 1. umenie je odrazom (nepriamo poukazuje) istých spoločenských síl (ideológia – podľa marxistov nepravdivý obraz skutočnosti, historicky obmedzené vnímanie skutočnosti) 2. revolučné umenie – nástroj radikálnej spoločenskej zmeny (otrasie falošným ideologickým vedomím divákov) problém: teória umenia (filozofická estetika) sa však postupne rozpúšťa v analýze spoločnosti (umenie vo vede – filozofii). (Hegel) predstavitelia: Herbert Marcuse, Georgy Lukács, Tony Benet, Terry Eagleton, ...
Michel Foucault a analýza moci 1 - nezaoberal sa špecificky estetikou, ale jeho spôsob filozofovania je estetický Vo svojich dielach skúmal moc, jej podoby a jej vzťahy k životu. Moderný svet – obraz videný z pozície správy a administrácie projektu. Postmoderný svet: zánik projektu > zánik celku ->projekty (privatizácia, deregulácia, fragmentarizácia) spomeňme Kanta a jeho súdnosť ... formulácia a realizácia cieľov, (ich rozloženie na menšie riešiteľné problémy) dnešok sa hodnotil podľa príspevku k zajtrajšiemu cieľu => jednota celku loajalita k úlohám a k oprávnenosti riaditeľstva stanovovať takéto ciele a dozerať na ich plnenie a trestať za ich neplnenie. (FOUCAULT, M.: Dozerať a trestať. Ba : Kalligram, 2000.) Celok prestal byť nadradený časti => zmena charakteru moci Foucault navrhuje skúmať konkrétne formy odporu proti formám moci, čo majú spoločné odpor proti moci?: - mužov nad ženami, - rodičov nad deťmi, - psychiatrie nad duševne chorými, - zdravotníctva nad obyvateľstvom, - administratívy nad spôsobom života ľudí ide o techniky / formy moci, ktoré treba odhaliť
Michel Foucault 2 ("subjekt": 1. podliehjúci niekomu inému prostredníctvom kontroly a závislosti. 2. zviazaný so svojou vl. identitou prostr. vedomia sebapoznania.) Nás zaujíma forma moci, ktorá z jednotlivov robí subjekty (- iné formy moci: nadvláda - národnostná, sociálna, náboženská, vykorisťovanie, ktoré jednotlivcov oddeľuje od ich produktov): - kategorizuje jednotlivca - zväzuje ho s jeho vlastnou identitou - vnucuje mu zákon pravdy, ktorý musí uznať a ostatní ho musia uznať v ňom -dva smery pôsobenia moci, ktoré vplývajú na: 1. ako sa z jednotlivci individualizujú (definície spôsobov ako sa stávame sami sebou) 2. ako sa z nich stávajú nové celky (definícia rolí, ktoré hráme) (vojaci, ...) L. Schmutzler: Pracujúce devy. maľba, 1940.
Umenie je politické Umenie je politické pretože: demaskuje formy moci (zviditeľňuje neviditeľné) poskytuje nové alternatívy života nepodliehajúce súčasným formám moci vedie k samostatnosti (sebatvorbe) indivídua ( kritický jedinec je ťažšie manipulovateľný) čo však s umením slúžiacim ako politická propaganda?
boris groys moc umenia navrhuje chápať politické umenie ako umenie komplementárne k tomu vyprodukovanému v kontexte trhu. V úvode svojej knihy píše: "Teraz sa musím priznať, že moje vlastné eseje zozbierané v tejto knihe sú rovnako motivované želaním prispieť k istej rovnováhe v dnešnom svete umenia – menovite, nájsť v ňom viac priestoru pre umenie fungujúce ako politická propaganda. V podmienkach modernity môže byť umelecké dielo vytvorené a zvrejnené dvomi cestami : ako komodita alebo ako nástroj politickej propagandy." (Groys 2008, 4 – 5) umeleckých diel je zhruba rovnako v oboch táboroch, tak potom na základe čoho je jedna polovica umenia vylúčená? morálka? estetické kritériá? "One cannot, that is, avoid the suspicion that the exclusion of art that was not produced under the standard art market conditions has only one ground: The dominating art discourse identifi es art with the art market and remains blind to any art that is produced and distributed by any mechanism other than the market." (6)
boris groys_ art_power The fi rst thing one learns by reading the majority of texts on modern and contemporary art is this: both modern and—even to a greater extent— contemporary art are radically pluralistic.(1) The alleged pluralism of modern and contemporary art makes any discourse on it ultimately futile and frustrating. This fact alone is reason enough to put the dogma of pluralism in question.(1) The fi eld of modern art is not a pluralistic fi eld but a fi eld strictly structured according to the logic of contradiction. (2) If there is no image that could function as a representation of an infi nite power, then all images are equal. (3) Now I must confess that my own essays collected in this book are also motivated by a wish to contribute to a certain balance of power in today’s art world—namely, to fi nd more space in it for art functioning as political propaganda. Under the conditions of modernity an artwork can be produced and brought to the public in two ways: as a commodity or as a tool of political propaganda. (4 - 5)
groys_ art_power_2 on the new But for Kierkegaard the new is a difference without difference, or a difference beyond difference— a difference that we are unable to recognize because it is not related to any pregiven structural code. (29) Thus, for Kierkegaard, Christianity is based on the impossibility of recognizing Christ as God—the impossibility of recognizing Christ as different. Further, this implies that Christ is really new and not merely different—and that Christianity is a manifestation of difference without difference, or, of difference beyond difference. Therefore, for Kierkegaard, the only medium for a possible emergence of the new is the ordinary, “nondifferent,” identical—not the Other, but the Same. Yet the question arises, then, of how to deal with this difference beyond difference. How can the new manifest itself? (29)
groys_ art_power_3 on the new Here we are also dealing with difference beyond difference—now understood as difference between the artwork and the ordinary, profane object. Accordingly, we can say that Duchamp’s Fountain is a kind of Christ among things, and the art of the readymade a kind of Christianity of the art world. Christianity takes the fi gure of a human being and puts it, unchanged, in the context of religion, the Pantheon of the pagan gods. The museum—an art space or the whole art system—also functions as a place where difference beyond difference, between artwork and mere thing, can be produced or staged. (29 – 30)
literatúra: primárna: Foucault: Slová a veci. Bratislava : Kalligram, Foucault: Dozerať a trestať. Bratislava : Kalligram, Groys, B. (2008): Art power. Cambridge Mass., London : The MIT Press. Erjavec, A. (ed.) (2003): Postmodernism and the Postsocialist Condition. Politicized Art under Late Socialism. Berkeley, Los Angeles, London : UCLA Press. sekundárna: GRAHAM, G. (2000): kapitola Teorie umění. In: Filosofie umění. Praha : Barrister and Principal, s. 201 – 238. Perniola (2000): kapitola 1 Estetika života. In: Estetika 20. století. Praha : Karolinum, s. 11 – 37. doplnková: Strauss, T.: Slovenský variant moderny,Bartislava : Pallas, 1992. Pospiszil, T. (2005): Srovnávaci studie. Praha : Agite/Fra. ...
Komar & Melamid, Pôvod socialistického realizmu (zo série Nostalgický socialistický realizmus), 72” X 48”, tempera and olej na plátne, 1982 - 83, Zimmerly Museum, NJ Boris Vladimirskij: Ruže pre Stalina, olej na plátne, 1949.
