E N D
Znečistenie životného prostredia vrátane povrchov predmetov, zvierat i ľudí rádioaktívnymi látkami nazývame kontaminácia.Preniknutie týchto látok do živého organizmu a ich metabolické včlenenie do tkanív a orgánov sa nazýva inkorporácia, resp. vnútorná kontaminácia.V prípade odstraňovania rádionuklidov z povrchov ide o dekontamináciu – povrchovú dekontamináciu.Odstraňovanie rádionuklidov z organizmu sa nazýva dekorporácia, alebo vnútorná dekontaminácia.
Pretože sa jedná o odstraňovanie rádioaktívnych látok v praxi sa často používa pojem dezaktivácia.Účinok ra-látok na podložku a ich následné odstránenie závisí na:* zdroji kontaminácie, t.j. intenzite zamorenia, veľkosti častíc rádioaktívneho spádu, ich rozpustnosti vo vode a pod.* kontaminovanom objekte – jeho materiálových vlastnostiach, či sa jedná o živú, resp. neživú hmotu.*použitých dekontaminančných prostriedkoch.
Ak ide o neživý povrch, pre efekt dezaktivácie významnú úlohu zohráva to, či je hladký, ktorý sa ľahko oplachuje, alebo drsný, na ktorom sa rádioaktívne častice pevne viažu a ťažko sa zmývajú.U povrchov živého organizmu pre dezaktiváciu významnú úlohu zohráva či ide o:* holú kožu* srsť* perie
3 spôsoby kontaminácie povrchu živého organizmu:* kontaminant je voľne na povrchu tela ľahkou adhéziou a ich vzájomná väzba je minimálna (srsť, perie),* kontaminant je viazaný s povrchom pevnejšou väzbou na úrovni molekúl (koža),* kontaminant je chemicky pevne viazaný na povrch s kombináciou jeho difúzie do hlbších vrstiev – tzv. transfolikulárny prienik. Tento spôsob kontaminácie sa vyskytuje predovšetkým u zvierat s holou kožou (svine) a zvlášť v prípadoch, keď sa s dekontamináciou začne neskoro.
Povrchovú dekontamináciu vykonávame:* suchým spôsobom* mokrým spôsobomMETÓDY DEKONTAMINÁCIE.1. fyzikálno – mechanické( kartáče, hrebene, snopce slamy alebo sena, vysávače, prúd tečúcej vody, tlakový vyvíjač teplej vody, zoškrabanie povrchu u neživých materiálov, odstránenie vrstvy kontaminovanej pôdy).
2. chemické(chemické činidlá, ktoré kontaminant buď zriedia, alebo s ním vytvoria rozpustný komplex, ktorý následne môže byť odstránený),3. fyzikálno – chemickénajčastejšie používaná kombinácia dvoch predchádzajúcich.
Roztoky, kyselín, hydroxidov a zvlášť oxidačných činidiel, používame len na lokálnu dekontamináciu. Je to z toho dôvodu, že okrem odstraňovania rádioaktívnych látok z povrchu dochádza aj k výraznému jeho poškodzovaniu (odlupovaniu kože, resp. pokožky).Za najvyšší stupeň zamorenia rádioaktívnymi látkami povrchu tela jatočných zvierat sa považuje dávka vyššia ako 0,3 mGy/h, resp. 2.105 beta rádioaktívnych rozpadov na 1 cm2 za minútu podľa toho, aký prístroj pre dozimetrickú kontrolu je použitý.
ZÁSADY PRI POVRCHOVEJ KONTAMINÁCII HOSPODÁRSKYCH ZVIERAT:* ak je stupeň zamorenia viac ako 0,3 mGy/h, resp. pri beta rádioaktívnom rozpade 2.105 na cm2 za minútu, musíme vykonať úplnú špeciálnu očistu (UŠO).* ak po vykonaní UŠO sú uvedené hodnoty opäť vyššie, zvieratá ustajňujeme oddelene a sledujeme pokles dávkovej intenzity na stanovenú normu.* pri dozimetrii do uvedených hodnôt, jatočné zvieratá môžeme poraziť, ale musíme vykonať dozimetrickú kontrolu vyťaženého mäsa a orgánov.
Doteraznajúčinnejším dekontaminančným prostriedkom je 1 % roztok JAR extra a 1 % roztok sodnej soli EDTA v pomere 1 : 1.
Postup povrchovej dekontaminácie prebieha nasledovne:1. opláchnutie vlažnou vodou.2. vlastná aplikácia dekontaminačného roztoku (napr. striekačkou, čím sa ušetrí roztok a aplikuje sa rovnomerne). Následný úkon – vtieranie do srsti – je potrebné vykonať ručne (kartače,, snopce slamy či sena, prietokové kartáče)3. Opláchnutie dekontaminačného roztoku vlažnou vodou.4. Ošetrenie prirodzených telesných otvorov – oči, uši, nos - a končatín. Je nevyhnutné chrániť predovšetkým spojivku, vonkajší zvukovod a nosnú sliznicu . Pokiaľ sa jedná o končatiny, je potrebné očistiť kopytá a paznechty, aby nimi nebola prenášaná rádioaktivita do priestorov s už dekontaminovanými zvieratami.
Priestor a práce pri vlastnej dekontaminácii je možné organizovať dvojakým spôsobom:* vytvorením dezaktivačnej linky, v ktorej je zviera presúvané od jedného úkonu k druhému (podľa vyššie uvedeného poradia)* vytvorením stabilných miest s uviazaním, na ktorých je jednotlivé zviera fixované a obsluhujúci personál zaisťuje jednotlivé fázy dekontaminácie prechádzaním od jedného k druhému zvieraťu.
Pri manipulácii s mladým dobytkom je vhodné použiť rúšku na zakrytie očí (napr. dvojité vrece).Všetky fázy dekontaminácie by mali byť vykonávané v poradí: hlava – krk – horné partie tela – vnútorné plochy končatín – končatiny.Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať slabinám pri chvoste a u koní aj hrive.Okrem pozorností pri dekontaminácii zvierat v žiadnom prípade nesmieme zabúdať na ochranu zdravia obsluhujúceho personálu pred účinkami rádioaktívneho žiarenia.
Dezaktivácia krmív sa musí vykonávať nad uvedenú prípustnú hodnotu. Uskutočňuje sa v závislosti od druhu krmiva, jeho ochrane, obalov a stupni zamorenia.* odstránenie povrchovej vrstvy krmiva* odstránenie povrchovej vrstvy obalov* výmena zamoreného obalu za čistý, nekontaminovaný* premývanie krmiva nekontaminovanou vodou
Dekontaminácia vody. Vnúdzových podmienkach na jej dekontamináciu môžeme použiť jednoduchý filter. V podstate sa jedná o drevenú konštrukciu, ktrorej vnútorné steny sú oblepené nepriepustnou fóliou a dno je tvorené naprieč poukladanými látkami, na ktoré je usadený drvený a fóliou utesnený nadstavec. Vlastný filter sa skladá z nasledujúcich vrstiev: • na roštu je najskôr daná 10 cm vrstva slamy • 80 - 90 cm vrstva riečneho piesku • rovnaká vrstva drobného štrku • V poľných podmienkach je možné použiť aj rašelinu,prípadne hlinu v zmesi s pieskom v pomere 1:2
V súčasnosti existujú metódy, ktoré dokážu vodu dezaktivovať na 70 – 99 %.* chemické– precipitácia, koagulácia a následná filtrácia* fyzikálno – chemické– adsorbcia, iónové meniče, elektrodialýza* fyzikálne– odparovanie, destilácia, ultrafiltrácia
Dekontaminácia mäsa a orgánov. Ako poživateľné sa považujú, ak hodnotarádioaktivity je do 0,04 mGy/h. Ak je hodnota vyššia – vykonávame špeciálne opracovanie, resp. chladíme alebo zmrazujeme a sledujeme pokles rádioaktivity. Ak sú zvieratá zasiahnuté len energiou žiarenia, mäso a prípadne aj orgán môžeme zúžitkovať, ak boli porazené 2 – 8 dní po expozícii a nevykazovali klinické príznaky (napr. výrazne zvýšená teplota, porušenie bariérovej funkcie črevnej steny).
Zásady pri posudzovaní mäsa a orgánov z porazených zvierat pre chorobu z ožiarenia.* vylučujú sa celé zvieratá zamorené rádioaktívnymi látkami nad prípustnú normu* z porazených zvierat je potrebné odoberať vzorky na laboratórne vyšetrenie s výnimkou tých, ktoré boli ožiarené nízkymi dávkami a nevykazujú typický postiradiačný syndróm* mäso (orgány) zo zvierat porazených aj niekoľko dní pred rozvojom hemoragického syndrómu horšie zreje
Za nepožívateľné veterinárny lekár hodnotí:* celé zvieratá zamorené nad prípustnú normu* cele telo zvierat, ak pri laboratórnom vyšetrení boli zistené v mäse (orgánoch) patogénne, podmienčne patogénne alebo toxigénne zárodky, prípadne väčší počet saprofytyckých zárodkov,*celé telá zvierat pri výrazných odchýlkach vlastností, zloženia alebo trvanlivosti mäsa, ktoré sú stanoviteľné organolepticky,* orgány zvierat, u ktorých v svalovom tkanive boli zistené saprofytické zárodky,* všetky časti tela zvieraťa s príznakmi hemoragickej diatézy,* štítnu žľazu a všetky vnútorné orgány a miazgové uzliny pri dôvodnom podozrení vnútornej kontaminácie rádionuklidmi.
Možné dekontaminačné využitie bežných technologických postupov.
Mäso:* suché solenie - mäso so soliacou zmesou / 10 % hmotnosti mäsa, minimálne 6 dní, každodenný odber šťavy na dozimetrickú kontrolu, teplota 4-18 0C.* nakladanie- lak 5-20 0Bé (Baumého stupeň), hmotnosť mäsa k hmotnosti laku 1:1-10, každodenný odber šťavy, teplota 5 – 60 0C.* opakované nakladanie – rovnaké podmienky ako pri nakladaní, opakovanie 3 x 2 dni.
varenie – hmotnostný pomer mäsa k vode 1:1-10, pri konštantnom súčte hmotnosti vody a mäsa, doba varenia 120 min., teplota 70 – 99 0C.* opakované varenie– rovnaké podmienky ako v predchádzajúcom, opakovanie 3 x40 min.* dusenie– hmotnostný pomer mäso:stužený tuk:voda 12:3:18. Na začiatku je smaženie na tuku pri teplote 150 0C, potom nasleduje podliatie vodou. Doba dusenia je 120 min.* pečenie– 120 min., teplota 150 – 180 0C.* hlboké zmrazenie – pravidelná dozimetrická kontrola
Mlieko:* sušenie* odstreďovanieZelenina: * sušenie* zmrazovanieHuby: * varenie* nakladanie
Všeobecnou vlastnosťou väčšiny rádioaktívnych látok je ich schopnosť viazať sa na vodnú fázu.
Praktické aspekty veterinárnej riadiačno-hygienickej kontroly životného prostredia a produktov živočíšnej výroby. • Je poverená kontrolou radiačnej kontaminácie objektov v prostredí (krmivo, voda, siláže a pod.) a produktov živočíšnej výroby (mlieko, mäso, vajcia a pod.) • je poverená vykonaním rádiometrickej a rádiochemickej expertízy, t.j: • kontrolou úrovne rádioaktivity prírodných a umelých rádionuklidov v životnom prostredí, • stanovením úrovne rádioaktivity v jednotlivých regiónoch a objasnením jej vplyvu na biologické objekty a biocenózu,
c) Predchádzať a zabrániť prechodu zvýšených dávok rádioaktívnych látok z prostredia (krmivom, vodou) do organizmu zvierat,d) predchádzať a zamedziť používaniu surovín živočíšneho pôvodu, ktoré obsahujú vyššie koncentrácie rádionuklidov pre potravinárske účely.