110 likes | 383 Views
Existencializmus. Vznik a charakteristika. V Nemecku ( Heideger ) Vo Francúzsku ( Sartre , Camus ) Z latinčiny – existentia = bytie, jestvovanie Filozofický a umelecký smer – skúma otázky existencie človeka Autori nadväzovali na subjektívnu filozofiu života Kierkegaarda , Nietscheho
E N D
Vznik a charakteristika • V Nemecku (Heideger) • Vo Francúzsku (Sartre, Camus) • Z latinčiny – existentia= bytie, jestvovanie • Filozofický a umelecký smer – skúma otázky existencie človeka • Autori nadväzovali na subjektívnu filozofiu života Kierkegaarda, Nietscheho • Využívali psychoanalýzuFreuda • E. filozofia ovplyvňovala literatúru po ťažkých historických skúškach, napr. vojnové udalosti • Človek intenzívnejšie pociťoval strach a úzkosť z blízkosti smrti • Umelci zachytávajú krízu meštianskej spoločnosti • Ľudská existencia je desivá, bez perspektívy • Jjedinecje izolovaný, pociťuje nepriateľstvo, hnus z iných, zo sveta vecí, sám zo seba • Človek žije, aby zomrel – pocit absurdity, nezmyselnosti života • Takýto postoj – nihilizmus (budúcnosť človeka je ničota) • Nuda a ľahostajnosť – základný životný pocit moderného človeka
Zmysel existencie • Osobná sloboda jednotlivca: • Život človeka závisí na jeho voľbe • Jednotlivec prekonáva pocit nezmyselnosti, úzkosti a beznádeje • Slobodu chápe ako absolútnu slobodu (urobiť čokoľvek, čo znesie jeho etická norma alebo svedomie) – nepodriaďuje sa konvenciám (vplyv na beatnikov) • V dielach spisovateľov má veľký význam vojna – utrpenie, ohrozenie života • Hraničná situácia – ľudské ego, človek sa v konfrontácii života a smrti prejaví taký, aký je, bez pretvárky a pózy; podceňujú sa sociálne väzby na iného človeka • Oko kamery (typ rozprávača) – postoj autora, jeho stanovisko k udalostiam zamerané na vonkajšie znaky – nie to, čo postava cíti, ale aké sú jej reakcie na vonkajšie podnety bez toho, aby si to uvedomovala
Jean Paul Sartre1905 - 1980 • Narodil sa aj zomrel v Paríži • Najvýznamnejší predstaviteľ existencializmu • Po štúdiách – filozofia, žurnalistika, beletria • Písal prózu i drámu • V r. 1964 odmietol Nobelovu cenu za literatúru • Niekoľko citátov: • Zomrieť nie je všetko. Treba zomrieť včas. • Chcem byť človekom, ktorý sa mi nehnusí. • Existovať znamená jednoducho byť tu: existujúci sa objavujú, možno sa s nimi stretnúť, ale nikdy ich nemožno odvodiť. • Román Hnus • Forma denníkových zápiskov • Hlavný hrdina – Roquentin – žije jednotvárnym životom v prímorskom mestečku • Celý čas trávi v hotelovej izbe a v mestskej knižnici (zbiera materiál na svoju knihu) • Cíti sa osamelý, nemá priateľov ani rodičov • Je znechutený všetkými a všetkým, ale najmä samým sebou • Znechutenie ústi až do hnusu a pohŕdania k ľuďom • Knihu nedopíše, odchádza z mesta, cíti sa slobodný
Charakteristika tvorby • Často zobrazoval človeka v hraničných situáciách – nedá sa nič predstierať • Výnimoční jedinci sa uzatvárajú do seba • Postavy žijú v očakávaní smrti a snažia sa s takouto skutočnosťou vyrovnať • Odhaľujú svoje vnútro, svoj charakter • Múr (fyzický aj psychický) oddeľuje jedinca od spoločnosti • V poviedke Múr symbolizuje ľudskú osamelosť (v anotácii, ktorú napísal sám autor sa dočítame: „Všetky tieto úteky zastaví múr, utekať pred existenciou znamená stále existovať. „ • V poviedkach sa múr objavuje viackrát. V rovnomennej poviedke je to múr zastrelených, múr smrti, ku ktorému privedú väzňov, ktorí sa pokúšajú čo najviac pritlačiť ku stene, k múru, ale „múr nepovolí“, pretože je nezrušiteľný, nedá sa zvaliť. Je to múr existencie, zvierajúci Pabla, ktorý by chcel svoje myslenie dostať na druhú stranu existencie a pochopiť vlastnú smrť.
Dramatická tvorba • Muchy • S vylúčením verejnosti • Špinavé ruky • Počestná pobehlica • Diabol a Pánboh
Múr • Psychologická poviedka • Sústreďuje sa na osamotenosť človeka medzi ľuďmi • Skupina mužov, ktorí sa zúčastnili v španielskej občianskej vojne, sa dostala do väzenia; vypočúvajú ich a napokon odsúdia na trest smrti • Do cely prichádza lekár (str. 9, 16), aby s nimi strávil poslednú noc – správanie sa lekára a jednotlivých väzňov (str. 11-12)
Pablo Ibbieta – hlavný hrdina; pociťoval nechuť k lekárovi, ktorého poslali, aby ich utešil. Celý sa potil (str. 10), ani si to neuvedomoval, pred smrťou odmieta myslieť na Conchu (str. 26) – ženu, s ktorou rok žil; na vojnu išiel ako dobrovoľník, ale teraz mu na ničom nezáležalo • Po zatknutí sa ho pýtali , či vie, kde je Ramon Gris (str. 30) – poprel • V cele počúvajú výstrely (začiatok popravy), každý si predstavuje smrť, ako to bude bolieť (str. 20), jeden sa pomočí (str. 22, 12 – 13), nevie o tom, druhý plače (str. 17) • Pablo rozmýšľa o svojom živote (str. 24) – nebol nič hoden, lebo sa skončil a nič nie je v ňom dovŕšené (chcel oslobodiť Španielsko)
Dostal ponuku – svoj život za život Ramona Grisa (str. 29) • Rozhodne sa klamať a povie, že R. G. sa skrýva v krypte alebo v márnici na cintoríne, lebo vedel, že je u bratrancov (str. 32) • Namiesto popravy ho však zavedú späť do cely, dozvie sa, že R. G. Chytili, lebo sa pohádal s bratrancom a naozaj sa skryl na cintoríne (absurdná náhoda) • Z človeka, ktorý bol schopný obetovať za iného život sa stáva zradca • Ibbieta po správe o G. zastrelení sa začne hystericky smiať (prekvapivá pointa záveru poviedky) • Rozprávač – 1. osoba sg., Pablo • Idea– pocit nezmyselnosti a absurdnosti ľudskej existencie