Misijná a charitatívna práca

1. Misijná a charitatívna práca • 5.ročník – sociálna práca • *Nové Zámky • Základy humanitárnej a rozvojovej pomoci • PhDr. Lenka Jančovičová, PhD.

2. Sylaby • Úvod do problematiky humanitárnej pomoci, terminológia • Ciele a princípy poskytovania humanitárnej pomoci • Hromadné nešťastia a katastrofy • Obete humanitárnych katastrof • Rozvojová spolupráca • Formy poskytovania rozvojovej pomoci • Oficiálna rozvojová pomoc SR • Medzinárodné a domáce humanitárne/rozvojové organizácie • Platforma mimovládnych rozvojových organizácií • Miléniové ciele • Medzinárodný červený kríž

3. Literatúra: • Strednodobá koncepcia oficiálnej rozvojovej pomoci na roky 2009 – 2013 Bratislava : Ministerstvo zahraničných vecí • Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci na rok 2010. Bratislava : Ministerstvo zahraničných vecí, 2008. 41 s. Interný materiál • BAŠTECKÁ, B. et al.: Terénní krízová práce. Praha : GradaPublishing, 2005. 299 s. ISBN 80 – 247 – 0708 - X • BENČ, V.: Rozvojová pomoc – výzvy a perspektívy. Prešov : Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku, 2006. 186 s. ISBN 80 – 89041 – 93 - 0 • BÚTOROVÁ, Z.: Mimovládne organizácie a dobročinnosť vo svetle verejnej mienky. Bratislava, 2004. 94 s. • Miléniové rozvojové ciele a oficiálna rozvojová pomoc Slovenskej republiky. Bratislava : PDCS, 2007. 23s. Interný materiál • RUSNÁK, U. – SZÉP, A. – BRZICA, D.: Rozvojová pomoc a spolupráca. Bratislava : Slovenský inštitút medzinárodných štúdií, 2002. 149 s. ISBN 80 – 89106 – 01 – 3 • VODÁČKOVÁ, D. et al.: Krizováintervence. Praha : Portál, 2002. 544 s. ISBN 80 – 7178 – 696 – 9 • Jančovič, J.: Keď príde na bezpečnosť..., Oliva, 2011

4. Dve strany mince pomoci rozvojovým krajinám

5. nástroj zahraničnej politiky SR od r. 2003 vymedzený rámec = definuje motívy, ciele, pravidlá, princípy, priority, riadenie a financovanie rozvojovej pomoci Zákon o rozvojovej pomoci č. 617/2007 Strednodobá stratégia rozvojovej pomoci na roky 2009-2013 3 programové krajiny: Keňa, Afganistan, Srbsko 16 projektových krajín: Albánsko, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Etiópia, Gruzínsko, Kazachstan, Kirgizsko, Macedónsko (FYR), Moldavsko, Mongolsko, Sudán, Tadžikistan, Ukrajina, Uzbekistan a Vietnam veľa alebo málo krajín? kvantitu verzus kvalita veľa projektov v mnohých krajinách alebo viac pomoci na menšom území? Dôvody k RP: spoluzodpovednosť za globálny rozvoj, byť aktívnym členom komunity darcov, morálna povinnosť a záväzky vyplývajúce z členstva v EÚ iných medzinárodných organizáciách. Rozvojová pomoc slovenskej republiky – jej opodstatnenosť a zmysel

6. Miléniové rozvojových ciele OSN v súlade s hlavným cieľom rozvojovej spolupráce EÚ t.j. odstránenie chudoby V prípade krajín so strednými príjmami = hlavný cieľ - trvalo udržateľný rozvoj - dobré spravovanie verejných vecí, dodržiavanie ľudských práv a zaoberanie sa politickými, ekonomickými, sociálnymi otázkami a otázkami životného prostredia. aktívne prispievať: finančne, odborne a intelektuálne. Prispievanie k odstraňovaniu chudoby

7. SR - rozvojová pomoc 74 miliónov USD, čo znamená 0,08% HND Znižovanie % peňazí z HDP na rozvojovú  pomoc (r.´09 o 18,9%) Veľké % peňazí na príspevky do medzinár.org., OSN, OECD, Svetovej banky či EÚ Srbsko programová krajina (firemné zákazky) Ústretovosť Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú pomoc (SAMRS) verzus mimovládne organizácie Kritika voči slovenskej ODA – r. 2009

8. Oficiálna rozvojová pomoc vyplatená v roku 2009 podľa krajiny príjmateľa (5 317 591 34 €)

9. Česká republika r. 2009 = vykázala ako rozvojovú pomoc 224 miliónov dolárov – teda 0,12% hrubého národného dôchodku (HND), Maďarsko 116 mil. dolárov = 0,09% HND Poľsko = 343 miliónov dolárov – 0,08% HND Porovnanie SR so susedmi

10. r. 2009 = 0,08% HND = 29.miesto z darcovských krajín OECD. (s Poľskom) záväzok r. 2010 na 0,17 % z HND neplníme (Švédsko, Nórsko, Luxembursko, Dánsko a Holandsko) do r. 2015 na 0,33 % z HND. Efektivita ? Aktivity na pomoc / presadzovanie vlastných štátnych záujmov Pomoc verzus presadzovanie vlastných záujmov

11. vo svete vládne „pop kultúra pomoci“ v kultúre, ktorá predpisuje lepším národom – mentálne aj finančne pomáhať tým, ktorí sú na tom horšie a veríme, že tak je to správne pomoc = súčasť priemyslu zábavy médií, „pseudo celebrity“, reklama, „dávajte viac....“ Pop kultúra pomoci

12. Kritici – ktorí vravia, že Afrika už dostala neadekvátne veľký balík asistencie. za posledných 50 r. viac ako 1 bilión USD transferovaných z bohatých krajín do Afriky Majú sa africkí ľudia lepšie? z chudobných ešte chudobnejší rozvoj sa stal v mnohých oblastiach pomalší Bieda a chudoby nezmizla, neukončila sa, ale pokračuje a zvyšuje sa... Kritika rozvojovej pomoci Afrike

13. Rozvojová pomoc versuszávislosť rozvojových krajín na pomoci • pomoc = úplnú ekonomickú, politickú a humanitárnu katastrofu vo väčšine častí rozvojového sveta. (Dambisa Moyo) • Rozvojové politiky vybudovali závislosť rozvojových krajín na pomoci a tie sa chytili do pasce, z ktorej je veľmi ťažké vyjsť von. • začarovaný kruh korupcie, trhovej deformácie a hlbokej chudoby = „ potreby“ pre viac pomoci = Afrika sa stala závislou od pomoci, • Pomoc = živnou pôdou pre korupciu, sebaobohacovanie, kradnutie a nekonečné možnosti pre osobné zbohatnutie, vlastný prospech a kumuláciu majetku. • Západ našiel v Afrike dokonalého klienta, s ktorým môže počítať. • A vzdať sa závislosti si vyžaduje spoluprácu viacerých, no nikto tu musí nájsť guráž povedať „nie“. Má to byť „klient“ alebo „pomáhajúci“?

14. Nájsť alternatívy k pomoci = obrovské úsilie podpora obchodu, medzinárodný kapitálový trh, podpora exportu, investície, dlhopisy, cenné papiere, rozvoj založený na transparentnosti, neživenie bezuzdných korupčných praktík, nová životná sila, cez ktorú môže sociálny kapitál a ekonomika rozvojových krajín rásť. Zastavenie pomoci? Ako teda máme postupovať, aby sme naozaj rozvojovým krajinám pomohli a nepodporovali len rozsiahle byrokracie, nesamostatnosť a závislosť na pomoci? Vzdanie sa pomoci

15. nami často krát dobre mienená myšlienka môže priniesť nie celkom dobre ovocie ak nezvážime všetky možné riziká, ohrozenia a dopady.. snažiť o čo najväčšiu efektivitu pomoc, ktorá aktivizuje lokálne obyvateľstvo „nehádžme ryby, ale naučme ich chytať“ nestavať do rolí pasívnych prijímateľov pomoci Dobre mienená pomocs nejasným výsledkom SOCIÁLNE, EKONOMICKÉ, PRÁVNE A BEZPEČNOSTNÉ OTÁZKY SÚČASNOSTI  (Česká a Slovenská republika na počiatku milénia) v dňoch 23.-24. 4. 2010

16. Citlivosť pri realizácia rozvojovej pomoci • citlivo zvažovať a posudzovať potreby obyvateľstva pred tým ako vôbec s pomocou začneme. Rozanalyzovať jednotlivé aspekty: • ekonomické, • zdravotné, • komunitné, • politické, • personálne, • sociálne, • = výrazne znížiť isté riziká Mať dobre zmapované potreby (need assesment) je prvým krokom pre uplatnenie efektívnych stratégií pomoci.

17. hľadanie pozitívnych východísk , tzv. „spájače“ s komunitou, kmeňom, oblasťou, spoločné postoje, hodnoty, záujmy, skúsenosti, atď. Uvedomiť si kontext danej krajiny, lokality so všetkými špecifikami a odlišnosťami neopomínať negatívne faktory (lokálne, národné,) či závažné odlišnosti, ktoré môžu pôsobiť ako „rozdeľovače“ pri realizovaní pomoci Realizácia rozvojovej pomoci

18. Dilemy z praxe rozvojovej pomoci • resocializačné centrum pre chlapcov z ulice = poskytnutá celodenná starostlivosť, strava, ubytovanie, výuka, terapia, atď. • vytrhnutie z komunity = riziko oslabenia identity • etický odkaz organizácia vysiela prácou, ktorú robí. • Je vždy to, čo hlásame v súlade s rovnoprávnosťou ľudských práv? • často nerovnaký prístup k zabezpečeniu ochrany a bezpečnosti • Možnosť štúdia na „západe“ = problémy s integráciou doma • pomoc zo západu, ktorá predstavuje formu niečoho čoho sa v rozvinutých krajinách potrebujeme zbaviť,(prebytočné obilie či iné potraviny, sušené mlieko pred expiráciou a pod.)

19. efektívne, transparentne, zmysluplne, neoslabovať lokálne trhy podporovať ducha podnikavosti, aktivizovať, osamostatňovať, Pomáhať, no nerobiť ľudí závislých od našej pomoci. Ako realizovať rozvojovú pomoc?

20. „V najbližších desaťročiach zarobí Američan za život stokrát viac než jeho rovesník zo Zambie a prežije ho o celých 30 rokov“ (Svetová banka: World Development Report 2009)

21. Humanitárna pomoc • Podstata - prejav solidarity s ľuďmi v núdzi, prostredníctvom pomoci, podpory a záchranných operácií, ktoré majú pomôcť ľuďom bez ohľadu na etnický pôvod, náboženské vyznanie alebo politické presvedčenie

22. Humanitárna pomoc • KOMU? • najzraniteľnejším obyvateľom rozvojových krajín, • obetiam prírodných katastrôf, kríz spôsobených človekom, • stavu nedostatku potravín alebo porovnateľných núdzových situácií

23. humanita, nestrannosť neutralita nediskriminácia Princípy HP

24. Preventívne a pohotovostné programy, najmä v obzvlášť rizikových oblastiach Čo je humanitárna pomoc?

25. Forma humanitárnej pomoci • zriadenie efektívnej inštitucionálnej pomoci • posilnenie systémov včasného varovania • a iných opatrení na ochranu obyvateľstva

26. Humanitárna pomoc • osobitými druhmi humanitárnej pomoci - pomoc utečencom na území SR a pomoc v rámci EU • pomoc v rámci EU nie je súčasťou oficiálnej rozvojovej pomoci a nie je považovaná za “humanitárnu”, napriek mnohým podobným črtám. Takáto pomoc je poskytovaná v rámci tzv. „pomocných zásahov civilnej ochrany“.

27. Humanitárna pomoc • Patrí pod oficiálnu rozvojovú pomoc • HP je poskytovaná ako reakcia na mimoriadne udalosti, ktoré väčšinou nie je možné predvídať a je spravidla krátkodobá

28. Cieľ humanitárnej pomoci • rýchlo a efektívne riešiť aktuálne úlohy súvisiace s núdzovými situáciami • je dočasná a trvá po dobu priameho ohrozenia

29. Rozvojová pomoc • RP sa koncipuje s určitým dlhodobým zámerom do oblasti sociálnej a ekonomickej infraštruktúry, do oblasti životného prostredia a ako pomoc pri formovaní štátnej správy a samosprávy

30. Základné hľadisko HP • adresnosť a celkový dopad poskytnutej pomoci, t.j. jej aktuálna potreba, • rýchlosť, • vhodný obsah v závislosti na potrebách postihnutého obyvateľstva, • efektívnosť využitia dostupných zdrojov

31. Základné hľadisko HP • primeranosť finančných a technických prostriedkov i ľudských zdrojov, • využitie medzinárodnej koordinačnej pomoci a koordinácia s ďalšími humanitárnymi organizáciami

32. Pokračovanie humanitárnej pomoci • v prípade potreby sa realizuje vo forme tzv. rehabilitačnej (post-humanitárnej) pomoci • Tento proces má nadväzujúci charakter, pričom je potrebné využiť skúsenosti z humanitárnej a rehabilitačnej pomoci pre tvorbu rozvojového programu

33. Rozvojová pomoc a spolupráca • Vznik oficiálnej rozvojovej pomoci SR ORP alebo ODA - Official Development Assistance ovplyvnili dve dôležité okolnosti: členstvo SR v OECD a v EU

34. Rozvojová pomoc a spolupráca • EU • Slovenská republika od roku 2005 riadnym členom EÚ  • profiluje sa ako súčasť donorskej komunity a svet ju tak aj vníma • Od Slovenska sa preto očakáva, že aktívne prispeje k celosvetovému snaženiu v oblasti rozvojovej pomoci nielen finančne, ale aj odborne a intelektuálne

35. Rozvojová pomoc a spolupráca • OECD: Organisation for Economic and Co-operation and development • 1994 Vláda SR oficiálnu žiadosť o členstvo v OECD spolu s ostatnými krajinami V4 • Júl 2000 SR obdržala pozvánku na členstvo • 14.12.2000 uložením ratifikačnej listiny o pristúpení SR ku Konvencii OECD u depozitára (vláda Francúzskej republiky) sa SR stala oficiálnym 30. členom OECD

36. SlovakAid - SLOVENSKÁ OFICIÁLNA ROZVOJOVÁ POMOC • je štandardnou súčasťou a nástrojom slovenskej zahraničnej politiky od roku 2003 • MZV SR každoročne pripravuje  Národný program ORP na nastávajúci rok  • koordinuje medzirezortný program pre ORP v SR prostredníctvom svojho  odboru rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci • Tento program figuruje v štátnom rozpočte ako samostatná rozpočtová položka 05T

37. Štandardné delenie ORP bilaterálna rozvojová pomoc - realizuje sa cez projekty vo vybraných tzv. prioritných a programových krajinách (zúčasňujú sa jej 2 subjekty (bilaterálna): slovenský subjekt a partner v rozvojovej krajine; alebo tiež 3 subjekty (trilaterálna): slovenský subjekt, ďalší partner a partner z rozvojovej krajiny). V súčasnosti tvorí len 10 % celkovej ORP SR. V štatistikách OECD zahŕňa taktiež výdavky spojené s odpúšťaním dlhov rozvojovým krajinám

38. Štandardné delenie ORP • multilaterálna rozvojová pomoc -pozostáva z odvodov a príspevkov do medzinárodných fondov • V súčasnosti tvorí 72% celkovej ORP SR

39. Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu • MZV SR 1.1. 2007 ako svoju rozpočtovú organizáciu • vznikla v súlade so zámerom MZV SR schváleným vládou SR inštitucionalizovať systém slovenskej rozvojovej pomoci

40. Cieľ SAMRS • zefektívnenie poskytovania oficiálnej rozvojovej pomoci a vytvorenie podmienok pre plnenie medzinárodných záväzkov SR v oblasti poskytovania rozvojovej pomoci • účinnejšie a pružnejšie zapájanie mimovládnych organizácií, akademického sektora, podnikateľských subjektov, štátnej a verejnej správy do programov a projektov slovenskej rozvojovej pomoci • Pod túto agentúru prechádzajú aj všetky budúce aktivity fondov: Fondu Bratislava-Belehrad a UNDP trastový fond

41. Prioritné krajiny bilaterálnej ODA SR • využívajúc tak tzv. komparatívne výhody oproti donorom z EÚ (skúsenosť SR s prechodom od socializmu k demokracii a skúsenosť s celým reformným procesom) • MZV v spolupráci s Platformou MVRO pripravilo dokument tzv. Contry Strategy Paper, • zachytené politicko-ekonomicko-sociálno–kultúrne pozadie krajiny s načrtnutými problémami a ponukou čiastočných riešení v spolupráci so slovenskými subjektami

42. Programové a projektové krajiny r. 2010 • Afganistan, Keňa a Srbsko namiesto predchádzajúceho Srbska a Čiernej Hory. • projektové krajiny (zo 150) sú definované Albánsko, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Etiópia, Gruzínsko, Kazachstan, Kirgizsko, Macedónsko (FYR), Moldavsko, Mongolsko, Sudán, Tadžikistan, Ukrajina, Uzbekistan a Vietnam.

43. Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci SR na rok 2011 • Z geografického hľadiska budú v roku 2011 podporené nasledujúce krajiny: • 1. v rámci rozvojovej spolupráce: Keňa, Sudán, Afganistan, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Moldavsko; • 2. v rámci technickej pomoci: región západného Balkánu a krajiny Východného partnerstva EÚ (Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina).

44. Keňa – • pomerne bohatú tradíciu vzájomných vzťahov a aktivity slovenských subjektov prebiehajúce od roku 2003. • mimovládne organizácie, ale aj slovenské vedecké a vzdelávacie inštitúcie sú dobre etablované • v oblasti zdravotníctva a školstva • potenciál pre pôsobenie podnikateľského sektora Keni sústredí na: • - sociálny rozvoj s dôrazom na zdravotníctvo a vzdelávanie; • - životné prostredie a poľnohospodárstvo.

45. Sudán – • jednu z najmenej rozvinutých krajín sveta, • V zložitej vnútropolitickej situácii. • existuje riziko prepuknutia násilností a vzniku zložitých humanitárnych situácií, a to najmä v južnej časti krajin • prebieha viacero úspešných projektov. • Sudáne podporené nasledujúce sektory: • - sociálny rozvoj s dôrazom na zdravotníctvo a vzdelávanie; • - poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

46. Afganistan • špecifickú bezpečnostno-rozvojovú prioritu SR. • Vláda SR dlhodobo podporuje úsilie afgánskej vlády o politickú, bezpečnostnú a ekonomickú stabilitu krajiny. • projekty pre nasledujúce sektorové priority v súlade s Afganskou národnou stratégiou: • - sociálny rozvoj s dôrazom na zdravotníctvo a vzdelávanie; • - poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka.

47. Krajiny západného Balkánu a Východného partnerstva EÚ (Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Moldavsko) • Podpora všestranného rozvoja a európskej integrácie krajín západného Balkánu a Východného partnerstva EÚ patrí k dlhodobým prioritám slovenskej zahraničnej politiky. • budovanie administratívnych kapacít štátnej správy a samospráv, posilňovanie občianskej spoločnosti, podporu multietnických komunít a rozvoja vidieka, najmä v oblasti približovania k technickým, sociálnym a environmentálnym štandardom EÚ.

48. Bosna a Hercegovina • –postkonfliktná krajina troch štátotvorných národov predstavuje najväčšiu výzvu pri stabilizácii, európskej integrácii a budovaní funkčných štátov v regióne západného Balkánu. • Zameriavame sa na dve oblasti: • - postkonfliktná obnova (návraty utečencov, reintegrácia príslušníkov znevýhodnených skupín); • - sektor vodného hospodárstva s dôrazom na obnoviteľné zdroje energie.

49. Čierna Hora • – Pokrok v transformácii a približovaní sa členstvu v integračných zoskupeniach bude stále viac vyžadovať plnenie štandardov EÚ v dôležitých sektoroch vrátane životného prostredia. • V súlade so zámermi medzinárodnej donorskej komunity sa ODA SR v r. 2011 v Čiernej Hore zameria na sektor životného prostredia na vidieku a reguláciu vodných tokov, aj vzhľadom na potrebu zabrániť novým škodám, ku ktorým došlo pri katastrofálnych záplavách v decembri 2010. Prioritou ODA SR pre Čiernu Horu v roku 2011 bude: • - ochrana životného prostredia; • - sektor vodného hospodárstva s dôrazom na protipovodňovú ochranu, ako aj rehabilitáciu zdrojov a rozvodov pitnej vody.

50. Moldavsko • – Táto najchudobnejšia krajina Európy s pretrvávajúcim nevyriešeným konfliktom v podnesterskej časti bola v poslednom čase zároveň najdynamickejšou krajinou Východného partnerstva EÚ s ambíciou výrazných reforiem približujúcich krajinu k EÚ a znižujúcich jej sociálno-ekonomické zaostávanie. • výzvu v oblasti nastolenia fungujúcich demokratických inštitúcií, budovania občianskej spoločnosti, uskutočnenia sektorových reforiem, zastavenia početnej migrácie moldavskej populácie (najmä mladých ľudí) a riešenia jej dôsledkov. Aj keď SR nemôže objemom poskytnutej rozvojovej pomoci konkurovať tradičným silným donorom (napr. USA, Švédsko), je príspevok SR vysoko cenený zo strany moldavskej strany, vrátane efektívne realizovaných mikrograntov v najchudobnejších regiónoch Moldavska. • V roku 2011 budú podporené projekty pre nasledujúce sektorové priority: • - oblasť vodného hospodárstva s dôrazom na protipovodňovú ochranu a rehabilitáciu zdrojov pitnej vody a rozvodov pitnej vody; • - sociálny rozvoj s dôrazom na zdravotníctvo a vzdelávanie.