Sviatosť pokánia

1. Sviatosť pokánia Tí, čo pristupujú k sviatosti pokánia, dostávajú od milosrdného Boha odpustenie urážok, ktorými sa proti nemu previnili a súčasne sa zmierujú s Cirkvou, ktorej svojimi hriechmi ublížili a ktorá spolupracuje na ich obrátení láskou, príkladom a modlitbami. (Lumen gentium)

2. Názov sviatosti • Sviatosť obrátenia • Návrat k Otcovi • Sviatosť pokánia • Sviatosť vyznania (spoveď) • Vyznanie hriechov patrí k podstate sviatosti • Sviatosť odpustenia • Kajúcnik dostáva odpustenie hriechov • Sviatosť zmierenia

3. Odpustenie po krste • Prvotné obrátenie, zmierenie, odpustenie, pokánie zažíva kresťan v krste: • "Obmyli ste sa, boli ste posvätení, boli ste ospravodlivení v mene Pána Ježiša Krista a v Duchu nášho Boha" (1 Kor 6,11). • Musíme si uvedomiť veľkosť Božieho daru, ktorý sa nám dáva vo sviatostiach uvádzania do kresťanského života, aby sme pochopili, do akej miery je hriech neprípustný pre toho, kto si "obliekol Krista" (Gal 3,27). • Po krste už netreba pokánie? • "Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda" (l Jn 1,8). A sám Pán nás naučil modliť sa: "odpusť nám naše hriechy" (Lk 11,4). „Deti moje, toto vám píšem, aby ste nehrešili. A keby niekto zhrešil, máme u Otca zástancu: Ježiša Krista, spravodlivého.“ (1Jn 2, 1)

4. Potrebuje kresťan obrátenie? • Nový život, prijatý pri uvádzaní do kresťanského života, neodstránil krehkosť a slabosť ľudskej prirodzenosti, ani náklonnosť k hriechu, ktorú tradícia nazýva žiadostivosťou (concupiscentia). Táto u pokrstených zostáva, aby sa za pomoci Kristovej milosti osvedčili v boji kresťanského života. • Je to boj obrátenia sa pre dosiahnutie svätosti a večného života, ku ktorému nás Pán neprestáva pozývať.

5. Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu! • Druhé obrátenie • Cirkev "zahrňuje vo svojom lone hriešnikov", a ktorá "svätá zároveň a vždy potrebujúca očistenie sa ustavične oddáva pokániu a sebaobnove". • Sv. Ambróz • V Cirkvi, "je voda a slzy: voda krstu a slzy pokánia".

6. Obrátenie sv. Petra • Petrovo trojnásobné zapretie • Slzy ľútosti • Ježišov dialóg s Petrom po zmŕtvychvstaní • Trojnásobné vyznanie lásky • LÁSKA - pokánie spočíva v obnovení si lásky. • Hriechom strácam alebo oslabujem lásku (posväcujúcu milosť) a preto ju potrebujem obnoviť v moci Ducha Svätého

7. Pokánie sa deje v srdci • Vnútorné pokánie • Radikálne preorientovanie celého života, návrat, obrátenie celého nášho srdca k Bohu, skoncovanie s hriechom, zavrhnutie zla spolu s odporom ku zlým skutkom, ktorých sme sa dopustili. • Zároveň zahrnuje túžbu a rozhodnutie zmeniť život s nádejou na Božie milosrdenstvo a s dôverou v pomoc jeho milosti. • Compunctio cordis (Sk 2) • Petrova kázeň: „vy ste ho ukrižovali!“ • „Bolesť im prenikla srdce“ • Obrátenie srdca je sprevádzané spásonosnou bolesťou a zármutkom.

8. Obrátenie – dielo Božej lásky • Začiatkom obrátenia je viera v Božiu lásku. • Srdce človeka je ťažkopádne a zatvrdnuté. Je potrebné, aby Boh dal človekovi nové srdce. • Keď naše srdce odhalí veľkosť Božej lásky, trasie sa pred hrôzou a ťarchou hriechu a začína sa báť urážať Boha hriechom a odlúčenia od neho. • Ľudské srdce sa obracia pri pohľade na toho, ktorého naše hriechy prebodli. • Sv. Tomáš Akvinský: • Majme oči upreté na Kristovu krv a pochopíme , aká je vzácna jeho Otcovi, lebo vyliata za našu spásu poskytla celému svetu milosť obrátenia.

9. Kristova krv – moc odpustenia • Sv. Katarína Sienská: • Potopte sa teda do krvi Ukrižovaného Krista a okúpte sa v krvi, opíjajte sa krvou, nabažte sa krvi a oblečte sa do krvi. A keby ste sa stali neverným, prekrstite sa v krvi. Keby vám diabol zakalil intelektuálny zrak, umyte si ho krvou. Keby ste upadli do nevďačnosti za nepoznané dary, buďte vďačný v krvi. Keby ste boli zbabelým pastierom bez palice spravodlivosti, okorenenej rozvážnosťou a milosrdenstvom, získajte ju z krvi. A viďte ju okom rozumu v krvi, rukou lásky ju vytiahnite, a dychtivou túžbou ju zovierajte. V horúčave krvi rozpustite vlažnosť a vo svetle krvi nech ustúpi temnota. A v tomto všetkom buďte ženíchom Pravdy a pravým pastierom a vodcom ovečiek, ktoré vám boli dané do náručia.

10. Rozličné formy pokánia • Existujú aj mimosviatostné formy pokánia: • pôst, modlitba a almužna • prejavmi zmierenia, starostlivosťou o chudobných, vykonávaním a obranou spravodlivosti a práva, vyznaním svojich vín bratom, bratským napomínaním, revíziou života, spytovaním svedomia, duchovným vedením, prijímaním utrpení, vytrvalosťou v znášaní prenasledovania pre spravodlivosť • každodenný kríž • Každodenné obrátenie a pokánie majú svoj prameň a svoj pokrm v Eucharistii. • Čítanie Svätého písma, modlitba liturgie hodín a modlitba Pána (Otče náš), každý úprimný prejav kultu.

11. Podobenstvo o márnotratnom synovi • okúzlenie klamlivou slobodou, opustenie otcovského domu, • bieda, v ktorej sa syn nachádza, keď premárni svoj majetok, hlboké poníženie, keď sa vidí donútený pásť svine a ešte horšie, keď túži nasýtiť sa strukmi, čo žrali svine, • uvažovanie nad tým, čo stratil, ľútosť a rozhodnutie priznať pred otcom svoju vinu, návrat, veľkodušné otcovo prijatie, otcova radosť • Krásne šaty, prsteň a slávnostná hostina sú symbolmi nového, čistého, dôstojného, radostného života človeka, ktorý sa vracia k Bohu a do náručia jeho rodiny, ktorou je Cirkev. • Jedine Kristovo srdce, ktoré pozná hĺbku lásky svojho Otca, mohlo nám odhaliť priepasť jeho milosrdenstva takýmto jednoduchým a krásnym spôsobom

12. Sviatosť pokánia a zmierenia • Kristus ustanovil sviatosť pokánia pre všetkých hriešnych členov svojej Cirkvi, predovšetkým pre tých, ktorí po krste upadli do ťažkého hriechu a tak stratili krstnú milosť a ranili kresťanské spoločenstvo. Im sviatosť pokánia ponúka novú možnosť obrátiť sa a znovu získať milosť ospravodlivenia. • Cirkevní Otcovia predstavujú túto sviatosť ako "druhú (záchrannú) dosku po stroskotaní, ktorým je strata milosti".

13. Zmierenie s Bohom a Cirkvou • Hriech je predovšetkým urážkou Boha, prerušením spoločenstva s ním. Súčasne postihuje aj spoločenstvo s Cirkvou. • Jedine Boh odpúšťa hriech • Hriechy odpúšťa iba Boh. Ježiš je sám o sebe hovorí: "Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy" (Mk 2,10). Vykonávanie moci rozhrešenia zveril však apoštolskému úradu. • Zmierenie s Cirkvou • "Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi" (Mt 16,19). Slová "zväzovať" a "rozväzovať" znamenajú: koho vylúčite zo svojho spoločenstva, bude vylúčený aj zo spoločenstva s Bohom; koho opäť prijmete do svojho spoločenstva, aj Boh ho príjme do svojho. • Zmierenie s Cirkvou je neoddeliteľné od zmierenia s Bohom.

14. Sviatosť v praxi • V prvých storočiach sa zmierenie kresťanov, ktorí sa po svojom krste dopustili osobitne ťažkých hriechov (napr. modloslužobníctva, vraždy, alebo cudzoložstva), viazalo na veľmi prísnu disciplínu, podľa ktorej kajúcnici museli konať za svoje hriechy často dlhoročné verejné pokánie prv než mohli prijať zmierenie. Do tohto "stavu kajúcnikov", (ktorý sa týkal iba určitých ťažkých hriechov) mohol byť hriešnik pripustený len zriedka a v niektorých krajoch len raz za života. • Írski misionári, inšpirovaní mníšskou tradíciou Východu, priniesli v 7. storočí do kontinentálnej Európy "súkromný" spôsob pokánia, ktorý nevyžaduje verejné a dlhotrvajúce vykonávanie kajúcnych skutkov pred prijatím zmierenia s Cirkvou. • Odvtedy sa sviatosť uskutočňuje tajnejším spôsobom medzi kajúcnikom a kňazom. Táto nová prax predvídala možnosť opakovania a tak otvorila cestu k pravidelnému prijímaniu tejto sviatosti. Umožnila začleniť do jedného sviatostného slávenia odpustenie ťažkých i všedných hriechov. Túto formu pokánia Cirkev v hlavných črtách praktizuje až dodnes.

15. Základná štruktúra • Na jednej strane úkony človeka, ktorý sa obracia pod vplyvom Ducha Svätého: • ľútosť, vyznanie hriechov a zadosťučinenie • Na druhej strane pôsobenie Boha skrze Cirkev: • prostredníctvom biskupa a jeho kňazov udeľuje v mene Ježiša Krista odpustenie hriechov a určuje spôsob zadosťučinenia, za hriešnika sa tiež modlí a koná s ním pokánie

16. Úkony kajúcnika • Ľútosť - "bolesť duše nad spáchaným hriechom a jeho zavrhnutie s predsavzatím viac nehrešiť". • Nedokonalá (attritio), dokonalá (contritio) • Príprava – spytovanie svedomia. • Vyznanie hriechov • vyznať všetky smrteľné hriechy, ktorých sú si vedomí po dôkladnom spytovaní svedomia, hoci by to boli hriechy veľmi skryté • Vedome niektoré z nich zataja, nepredkladajú Božej dobrote nič, čo by im mohla prostredníctvom kňaza odpustiť. Lebo "ak sa nemocný hanbí odhaliť lekárovi svoju ranu, lekár nemôže ošetriť to, čo nepozná". • Nemožnosť vyznať hriech – fyzická, morálna. • Povinnoť aspoň raz do roka sa úprimne vyspovedať z ťažkých hriechov. • Spovedať sa z každodenných previnení (všedné hriechy) nie je povinné v úzkom slova zmysle, ale Cirkev to veľmi doporučuje. • Pravidelne sa vyspovedať z našich všedných hriechov nám totiž pomáha formovať si svedomie, bojovať proti zlým náklonnostiam, nechať sa uzdraviť Kristom a napredovať v duchovnom živote. • Zadosťučinenie • Náprava krívd blížnemu, uzdravenie zranení hriešnika (duchovná „rekonvalescencia“). Má zodpovedať závažnosti a povahe spáchaných hriechov.

17. Eucharistia a pokánie • Eucharistia sa neudeľuje na odpustenie smrteľných hriechov. Túto moc má sviatosť zmierenia. Eucharistia je sviatosťou tých, ktorí sú v plnom spoločenstve s Cirkvou. • Milosť odpustenia vo sviatosti zmierenia však prúdi z Krista prítomného v Eucharistii. • Kto si je vedomý, že sa dopustil ťažkého hriechu, nesmie pristúpiť k svätému prijímaniu bez prijatia sviatostného sviatostného rozhrešenia, hoci by aj pociťoval veľkú ľútosť, (iba ak by mal vážny dôvod na prijímanie a nebolo by mu možné sa vyspovedať. • „Contritio“ a „votum confessionis“.

18. Vysluhovateľ tejto sviatosti • Pápež – prípady vyhradenia rozhrešenia • cirkevné tresty exkomunikácie – je ich šesť • Biskup,viditeľná hlava partikulárnej Cirkvi, je považovaný od najstarších čias za toho, kto hlavne má moc a službu zmierenia: je správcom disciplíny pokánia. • prípady vyhradenia rozhrešenia biskupovi • Kňaz – s jurisdikciou biskupa – nároky • Spovedné tajomstvo – sviatostná pečať • Absolútne tajomstvo, čo sa týka hriechov, z ktorých sa mu kajúcnici spovedali. Nesmie tiež hovoriť o tom, čo pri spovedi poznal o živote kajúcnikov.

19. Účinky sviatosti pokánia • Obnovenie spoločenstva s Bohom • opravdivé "duchovné vzkriesenie", prinavracia dôstojnosť a hodnoty (dobrá) života Božích detí • zvykne nasledovať "pokoj a spokojnosť svedomia spolu so silnou duchovnou útechou" – nie je však meradlom platnosti sv. spovede! • Obnovenie spoločenstva s Cirkvou • Návrat do spoločenstva Cirkvi. Ozdravenie Cirkvi. • Anticipuje osobný súd • Tým, že sa hriešnik vierou a pokáním obráti ku Kristovi, prejde zo smrti do života a už "nepôjde na súd" (Jn 5,24).

20. Odpustky • Odpustky sú odpustením časného trestu za hriechy pred Bohom, ktorých vina už bola odpustená. Toto odpustenie náležite pripravený veriaci dosiahne za určitých stanovených podmienok prostredníctvom Cirkvi, ktorá ako služobníčka vykúpenia svojou autoritou rozdáva a aplikuje poklad zadosťučinení, ktorý nadobudol Kristus a svätí. • Odpustky sú čiastočné alebo úplné podľa toho, či oslobodzujú čiastočne alebo celkom od časných trestov za hriechy. Odpustky sa môžu aplikovať za živých alebo za mŕtvych.

21. Tresty za hriech • Hriech má dvojaký následok. • Ťažký hriech nám odníma spoločenstvo s Bohom, a tým nás robí neschopnými večného života, ktorého strata sa nazýva "večným trestom" za hriech. (duchovná smrť) • Na druhej strane, každý hriech, aj ľahký, zapríčiňuje nezdravé pripútanie k stvoreniam, ktoré potrebuje očisťovanie tak tu na zemi ako aj po smrti, v stave, ktorý nazývame očistec. Toto očisťovanie oslobodzuje od takzvaného "časného trestu" za hriech. (vnútorné zranenie ako dôsledok hriechu) • Oba tieto tresty sa nemajú chápať ako nejaký druh pomsty, ktorú Boh ukladá zvonku, ale ako čosi, čo vyplýva zo samej povahy hriechu. Obrátenia, ktoré pochádzajú z vrúcnej lásky, môže dosiahnuť úplné očistenie hriešnika, takže už niet nijakého trestu.

22. Skúšky – cesta k uzdraveniu • Odpustenie hriechu a obnovenie spoločenstva s Bohom má za následok odpustenie večných trestov za hriech. Ale časné tresty za hriech zostávajú. Kresťan sa má snažiť, aby trpezlivým znášaním utrpení a skúšok každého druhu, a keď príde deň, pokojným čelením smrti, prijímal tieto časné tresty za hriech ako milosť. Má sa snažiť, aby sa skutkami lásky a milosrdenstva, ako aj modlitbou a rozličnými skutkami pokánia úplne zbavil "starého človeka" a obliekol si "nového človeka".

23. Individuálne slávenie sviatosti pokánia • pozdravenie a požehnanie kňaza • Pochválený buď Ježiš Kristus. V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. • čítanie Božieho slova • na osvietenie svedomia a vzbudenie ľútosti, povzbudenie ku kajúcnosti • spoveď • sa priznávajú hriechy a vyznávajú sa kňazovi • Spovedám sa Pánu Bohu i Vám Otče, že som od poslednej spovede spáchal tieto hriechy (kedy bola posledná spoveď?) • Na záver: na viac sa nepamätám. • Poučenie, uloženie a prijatie pokánia • kňazovo rozhrešenie • Na znak prijatia sa prežehnám... • chvála so vzdávaním vďaky a prepustenie s kňazským požehnaním • Ďakujme Pánovi, lebo je dobrý. Lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky. • Boh ti odpustil, choď v pokoji. Bohu vďaka. Sbohom.