140 likes | 358 Views
Bratia Christian, Johann a Samuel Genersichovci.
E N D
Bratia Christian, Johann a Samuel Genersichovci Prvým najsilnejším motívom na vzkriesenie úcty k bratom Genersichovcom v Kežmarku bola pred 9 rokmi úprimná slza , ktorá vypadla z oka univ. prof. Ondreja Hronca nad lavicou Bratia Christian, Johann a Samuel Genersichovci dreveného evanjelického kostola v Kežmarku.(obr.č.1)
Odhaľovali sme vtedy pamätnú tabuľu Jurovi Hroncovi zakladateľovi 7 vysokých škôl na Slovensku a trochu neskôr Pavlovi Jozefovi Šafaríkovi, podľa ktorého je pomenovaná univerzita v Košiciach. (obr.č.2)
Onedlho 22.-25.5.2004 sme v rámci medzinárodného vzdelávacieho projektu škôl pod názvom NILS HOLGERSSON z nemeckého Boppardu, švédskej Lulei, fínskeho Oulu, maďarskej Keszthelyi, ruského Saratova, kežmarskej základnej školy Nižná Brána a stredných škôl v Kežmarku zorganizovali Švédske Wahlenbergove dni, kde sa odhalila aj pamätná tabuľa bratom Genersichovcom na ich rodnom dome, Hlavné námestie č.40(obr.č.3)
Spoločnou niťou pri spolupráci žiakov a učiteľov škôl boli výtvarné práce v oblasti botaniky, geografie a geológie Tatier, pričom sa hľadali spoločné prvky z histórie spoločných prírodovedných výskumov Tatier. O rok neskôr sme uzavreli túto projektovú úlohu odhalením pamätnej tabule Göranovi Wahlenbergovi v Belianskych Tatrách, kde je azda najviac druhov tatranských vzácnych rastlín. Toto miesto často navštevovali aj bratia Genersichovci (obr.č.4)
Christian, Johan a Samuel Genersich sa narodili v spišsko-nemeckej obchodníckej rodine Christiana Genersicha a Anny Zuzany Rojkovej v troj a sedemročnom odstupe počnúc naradením prírodovedca, historika, evanjelického kňaza a seniora Christiana v roku 1759. Ich študijné miesta boli takmer identické . Všetci študovali na nemeckom evanjelickom lýceu v Kežmarku. Slovensky sa naučili vo Vyšnej Slanej, v maďarčine sa zdokonaľovali na reformovanom gymnáziu v Debrécene a až na Samuela obaja bratia Christián a Johann študovali v Jene. Christian si ešte doplňoval vysokoškolské štúdia na univerzite v Göttingene a v Utrechte. Potom vyučoval na latinskom gymnáziu v Šajavskom Gemeri pri Tornali. Tam je aj uvedené jeho meno na pamätnej tabuli tejto školy. V Šajavskom Gemeri sa zdokonaľoval v príprave na univerzite štúdia aj brat Johann. Obaja starší bratia potom vyučovali na evanjelickom lýceu v Kežmarku. Johan učil na kežmarskom lýceu filozofiu, filológiu a históriu 33 rokov. Dokonca bol aj 2 roky rektorom kežmarského lýcea. Christian učil teológiu a cirkevné dejiny 3 roky na lýceu. Stal sa však v Kežmarku evanjelickým kňazom, neskôr dokonca seniorom. Johann zomrel ako 63 ročný profesor cirkevných dejín a práva vo Viedni, kde pôsobil ako vysokoškolský učiteľ na Teologickom evanjelickom inštitúte. Tam ja aj pochovaný. Býval vo svojom rodinnom dome na Hlavnej ulici č.51, kde dnes odhalíme pamätnú tabuľu jeho vnukovi Antalovi Genersichovi(ob.č.5)
Hrob Christiana Genersicha sa nám doposiaľ v Kežmarku nepodarilo nájsť. Kežmarský archeológ inq. Kiefer Ladislav našiel síce v hrobke rodiny Stenczel fragment jeho náhrobného kameňa. Prepokladá sa však že je pochovaný v tažko prístupnej hrobke pod dreveným evanjelickým kostolom.(obr.č.6)
Spoločnou vlastnosťou 3 bratov bola láska k Tatrám. Christian napísal výskumné dielo: Cesta do Karpát s osobitným zreteľom na Tatry na 232 stranách. Bolo to priekopnícke dielo najmä v oblasti geológie, klímy, rastlinstva a geografie celých Tatier. Tato práca je tiež v kežmarskej lyceálnej knižnici(obr.č.7)
Aj ostatné jeho články a štúdie sa venujú Tatrám, najmä ich histórie v oblasti kežmarsko-belianskeho chotára. Dokonca v jeho doposiaľ neprekonanej monografii: Pozoruhodnosti slobodného kráľovského mesta Kežmarok v Hornom Uhorsku na úpätí Karpát. Vlastní ho tiež kežmarská lyceálna knižnica.(obr.č.8)
Aj Johan Genersich hoci vychýrený pedagóg a historik opisuje Tatry v dievčenskom románe Wilhelmína- čítanka pre dievčatá od 10 do 15 rokov. Spolu s románom Alfréd- čítanka pre chlapcov od 15 do 20 rokov, Ema- život šťastnej matky, Príspevky k pedagogike sú vynikajúce pedagogické diela a napísané sú väčšinou pútavou románovou tvorbou. Dodnes sú predmetom záujmu historikov pedagogiky na Slovensku, najmä Evy Pleškovej z Múzea školstva a pedagogiky Slovenska. V kežmarskej lyceálnej knižnici sa nachádza Genersichov pedagogický román Wilhelmína (obr.č.9)
Pozornosť je tiež zasluhujú Johannove rozsiahle diela z histórie našej monarchie. Osemzväzkové dejiny Rakúskej monarchie od jej vzniku po Viedenský mierový kongres trojzväzkové Krátke všeobecné dejiny sveta, Krátky náčrt dejín Rakúsku, Čechách a Uhorsku ale aj kniha O láske k vlasti. Boli vydané väčšinou vo Viedni, v meste jeho posledného pôsobiska, ktoré ho preslávilo ako jedného z najvzdelanejších mužov svojej doby v rakúskej monarchii.(obr.č.10)
Osobitnú kapitolu tvorí ním založená literárna spoločnosť v ktorej združoval viacero vynikajúcich vzdelancov. Sú to K.G. Rumy, Asbóth, Mihalik, Benedikti, Chalupka, Kraľovanský, Berzeviczy, Glatz, Kazinci, Podkonický, ale aj študent P. J. Šafárik a ďalší. Svojimi humanistickými aktivitami svoju školu pretváral na skutočnú európsku školu národov a konfésii, ktorá sa už dávno zasluhuje štatút UNESCA.(obr.č11)
Samuel Genersich, Dr- Lekár a botanik (15.2.1768, Kežmarok-2.9.1844, Levoča) Študoval na evanjelickom lýceu v Kežmarku a potom medicínu vo Viedni. Krátko pôsobil ako prakticky lekár v Kežmarku, avšak potom celý život prežil v Levoči ako mestský lekár. Bol popredným znalcom spišskej a tatranskej kveteny. Vo svojej práci Zoznam spišskej flóry uviedol 950 zriedkavých druhov rastlín. Bolo to prvé regionálne dielo napísané podľa Linného systému. A však ani v Katalógu rozličných rastlín Spiša , ani v herbári neuvádzal miesta nálezu, takže švédsky bádateľ G.Wahleberg predpokladal, že ich uvádzal spamäti.(obr. č.12)
S Wahlenbergom v roku 1813 počas výskumov tatranskej flóry Samuel Genersich spolupracoval. Náš rodák bol od roku 1806 čestným členom botanickej spoločnosti v Regensburgu. Podľa neho bolo začiatkom 20. storočia pomenované terajšie Dlhé pleso vo Veľkej Studenej Doline vo Vysokých Tatrách (obr.č. 13)
Počas Švédskych Wahlenbergových dní 22-25..2004 členovia vzdelávacieho projekt Nils Holgersson vzdali hold Samuelovi Genersichovi pri jeho hrobe na evanjelickom cintoríne a boli milo prijatí magistrátom mesta Levoča. Vďaka Dr. Tankó Atillovi sa náhrobný kameň revitalizoval. Pamiatka na bratov Genersichovcov najmä vďaka nemu začína ožívať a na Spiši sa pretvára najmä do podoby spolupráce škôl a rozvoja cestovného ruchu. Treba už len veriť, že Genersichovské heslo: Iná národnosť, či iné náboženstvo nech je predmetom obdivu a nie pohŕdania neostane len mŕtvym historickým postulátom nemeckého kežmarského evanjelického lýcea. Milan Choma