Ohybnosť

1. Jozef Švec Ohybnosť

2. Všeobecne pokladáme ohybnosť za schopnosť organizmu vykonávať pohyby celého tela a jeho jednotlivých častí vo vežkom rozsahu - amplitúde. Závisí predovšetkým od anatomickej stavby jednotlivých kĺbov, pružnosti väzív, šliach a svalov, ako aj od ich sily. • Ohybnosť rozdežujeme zvyčajne na statickú a dynamickú. Statickú ohybnosť určujú krajné polohy pohybu, v ktorých možno zotrvať dlhší čas. Dynamickú ohybnosť určuje krajná poloha, ktorej trvanie je obmedzené len na vežmi krátky čas. Najčastejšie sa do krajnej polohy prejde hmitom, otáčaním, krúžením a pod. • Každý športovec sa dostane do situácie, keď následkom prílišného natiahnutia svalov pocíti bolesť, najmä pri extrémnych pohyboch. Najčastejšou príčinou takýchto zranení je zanedbanie cvičení ohybnosti v priebehu športového rastu jednotlivca.

3. Cvičenia ohybnosti zvyšujú pružnosť svalstva. Treba ich vykonávať vo vežkom pohybovom rozsahu - doviesť pohyb až do krajných polôh. Krajnou polohou rozumieme polohu, ktorú dovolí pasívny odpor tkanív (svalstva, väziva, šliach). • Ako sa rozdeľuje strečing: • 1. Statická ohybnosť – je daná rozsahom pohybu bez ohľadu na rýchlosť predvedenia cvičenia (napr. predklon v sede roznožmo). • 2. Dynamická ohybnosť – väčšinou sa spája s rytmickým pohybom, či skákaním. Najčastejšie sa používa pri rozcvičení. • 3. Funkčná ohybnosť – je schopnosť využiť rozsah kĺbovej pohyblivosti pri pohybovej aktivite normálnou, alebo zvýšenou rýchlosťou. • 4. Aktívna ohybnosť – označuje rozsah pohybu bez vonkajšej/cudzej dopomoci (napr. ak v prednožení vystierame a krčíme nohu).

4. Strečingové cvičenia

6. Svoje uplatnenie si strečing našiel vo vrcholovom športe, v rekreačnom športe, ale taktiež u ľudí so zníženou ohybnosťou. • Význam strečingu je najmä kompenzačný a regeneračný: • ako kompenzačné cvičenie je vhodnou prevenciou proti zraneniam (pri zanedbaní cvičení na ohybnosť dochádza k skracovaniu svalstva a pravdepodobnosť zranenia sa výrazne zvýši) • je aktívnou formou regenerácie.