160 likes | 417 Views
SOVIETSKI SPISOVATELIA 20. STOROČIA. Kohútová Denisa, 3.A, 2011. Svetová literatúra druhej poloice 20. storočia. Spoločensko – historické pomery. Témy v dielach:. I. vojna hlavne 2.svetová vojna na Východe a v Japonsku, vojna zobrazená s prvkami absurdity II. individuálne problémy
E N D
SOVIETSKI SPISOVATELIA 20. STOROČIA Kohútová Denisa, 3.A, 2011
Svetová literatúra druhej poloice 20. storočia Spoločensko – historické pomery Témy v dielach: I. vojna hlavne 2.svetová vojna na Východe a v Japonsku, vojna zobrazená s prvkami absurdity II. individuálne problémy individualita literatúry, prvky existencionalistické, prvky morbídnosti vojna narušila medziľudské vzťahy = téma • 2. sv. vojna ovplyvnila spoločenský, politický i umelecký vývoj celej druhej polovice 20. storočia • dvojplárnosť – kapitalizmus (USA), socializmus (Rusko) – rozdelenie zasiahlo aj literatúru • obdobie tzv. studenej vojny sa predĺžilo až do začiatku 90-tych rokov, kedy bol dovŕšený proces postupného rozvratu hospodárskych a politických systémov sovietskych satelitov a rozpadu samotného Sovietskeho zväzu • globálne problémy – ekologické problémy, epidémie AIDS, civilizačné choroby, medzinárodný terorizmus.
Rozdelenie literatúry A. Západná literatúra B . Literatúra východného bloku ruská a sovietska literatúra – literatúra totalitných režimov nedochádza k prirodzenému ovplyvňovaniu sa literatúr východného a západného bloku iný vývoj ako v západných krajinách oficiálne vyhlásený za jediný prijateľný umelecký smer: Socialistický realizmus - zobrazoval všedný život v krajine socialistického bloku bez prvkov absurdity každý pokus o experimentovanie s formou literárneho diela bol odsúdený ako dekadentný. • národná literatúra(každá mala svoje špecifiká) Nové literárne prúdy a smery: • Existencionalizmus • Neorealizmus(v Taliansku) • Nový román (vo Francúzsku) • Beatgeneration(USA, 60. roky) • Postmoderna a magický realizmus (USA, všetky krajiny)
základným znakom v literatúre východného bloku bola ideológiou obmedzená autorská sloboda v témach a forme • pokúšali sa literatúru unifikovať (literatúra mala mať rovnakú formu) • ideovo nepresvedčení autori to nemohli prijať a preto vzniklo viacero „prúdov“: 1. Oficiálna literatúra– mala podporu strany i štátu – spisovatelia, ktorí sem patrili sa väčšinou hlásili k princípom socialistického realizmu ( M. Šolochov ) 2. Polooficiálna literatúra– autori boli vydávený po cenzúre, niektoré diela im nevydali, využívali alegóriu ( B.Pasternak ) 3. Neoficiálna literatúraa) Exilová– vydávali ju emigranti v zahraničí b) Samizdatová– čítať, písať i prepisovať ju bolo zakázané a trestné
Boris LeonidovičPasternak ( 1890 – 1960 ) Jeho tvorba: • ľúbostná, spoločenská a prírodná lyrika - Nad bariérami, Život je mojou sestrou, Témy a variácie, Druhé zrodenie • poémy - Rok tisícdeväťstopäť, Poručík Šmidt (pri týchto poémach sa priblížil k historickej konkrétnosti najmä v 20.storočí) • lyrické prózy - Malá Luversová, Glejt • román- Doktor Živago • autobiografia- Môj život • významné sú aj jeho preklady Shakespeara, Goetheho, Petofiho, Verlaina a gruzínskych básnikov • ruský básnik, prozaik a prekladateľ • držiteľ Nobelovej ceny za literatúru • narodil sa v Moskve v rodine významného maliara LeonidaPasternaka • študoval kompozíciu, neskôr filozofiu • mal hudobné aj výtvarné schopnosti, ktoré uplatnil v literatúre, ktorej sa venoval celý svoj život. • z umeleckých smerov je mu najbližší futurizmus a symbolizmus
za celoživotnú tvorbu ho navrhli v roku 1958 na Nobelovu cenu • 23.októbra 1958 dostal Nobelovu cenu za literatúru, ktorú najskôr prijal. Bolo to za román Doktor Živago • ceny sa musel zrieknuť pod tlakom štvavej kampane ZSSR (dal súhlas k publikovaniu diela v zahraničí) • cenu prevzal až v r. 1989 jeho syn • napriek tomuto všetkému je považovaný za jedného z najväčších ruských spisovateľov.
Alexander IsajevičSolženicyn ( 1918 – 2008) Jeho tvorba: • trilógia- Rok 1945: Banket víťazov, Zajatci, Republika práce • novela- Jeden deň Ivana Denisovača • poviedky- Matriotina chalupa, Prípad na stanici Krečetovka, • trojdielny dokumentárny spis- Súostrovie Gulag • romány- Rakovina, V prvom kruhu, Červené koleso • autobiografia- Klalo sa teľa s dubom • hry- Sviečka vo vetre, Ťuťko a táborová šľapka • významné filozofické a politické eseje- List IV. zjazdu sovietskych spisovateľov, Prejav k Nobelovej cene, Nežiť v lži, Spod balvanov. Ako by sme mohli usporiadať Rusko • ruský prozaik, dramatik a publicista, držiteľ Nobelovej ceny za literatúru • narodil sa v Kislovodskuv roľníckej rodine • pôsobil ako stredoškolský učiteľ • v roku 1941 odišiel na front, kde bol delostreleckým dôstojníkom • vo februári 1945 ho zatkli za kritiku Stalina v cenzurovanom liste a odsúdili na osem rokov, dva a pol roka strávil v gulagu(v deň Stalinovej smrti ho prepustili a deportovali do doživotného vyhnanstva v Kazachstane) • v roku 1967 poslal list 4. zjazdu Zväzu sovietskych spisovateľov, v ktorom žiadal, aby bola zrušená cenzúra umeleckej literatúry (Reakciou na list bola kampaň proti nemu a jeho vylúčenie zo zväzu. Vtedy sa už jeho diela publikovali len v samizdate a v zahraničí.)
v roku 1970 mu udelili Nobelovu cenu za literatúru a v roku 1974 v Paríži vyšla prvá časť jeho diela Súostrovie Gulag. • bol vyhlásený za zradcu a v roku 1974 vysídlený zo ZSSR. • od roku 1962 začal verejne publikovať • v roku 1970 nesmel prevziať Nobelovu cenu • desaťročie strávil v pracovnom tábore a zdokumentoval život v týchto táboroch, v jeho najznámejších dielach „Jeden zo života Ivana Denisoviča“ a trilógii „Súostrovie Gulag“. • žil v USA vo Vermonte a venoval sa literatúre. • po páde komunizmu v strednej a východnej Európe sa vrátil do Ruska
MichailAlexandrovičŠolochov (1905 – 1984) Jeho tvorba: • poviedky- Donské poviedky, Azúrová step, Škola nenávisti, Osud človeka • románová epopeja - Tichý Don • dvojdielny román- Rozoraná celina • román, ktorý nedokončil - Bojovali za vlasť • ruský prozaik • držiteľ Nobelovej ceny • pochádzal z dediny na Done • rieka Don ho následne sprevádzala po celý život a jej venoval najkrajšie stránky svojho epického diela • začal študovať na gymnáziu, ale nedokončil ho • do literatúry vstúpil zbierkami Donské poviedky a Azúrová step. Práve v nich čerpal z obdobia občianskej vojny, ktorej sa i on sám musel zúčastniť
Nobelovu cenu mu udelili v roku 1965 • zásluhu na tom mali najmä francúzski ľavicoví intelektuáli na čele s J. P. Sartrom, ktorí boli presvedčení, že nová spoločnosť vyžaduje obete a že diktatúra J. V. Stalina je nesmierne krutá, ale ospravedlniteľná v mene novej spoločnosti, ktorá bude určite lepšia ako zahnívajúci kapitalizmus.
Michail A. Šolochov: Osud človeka • Literárny druh :epika • Literárny žáner:poviedka • Téma: Príbeh obyčajného človeka Andreja Sokolova, ktorý prežil hrôzy vojny. • Časové zaradenie diela a jeho prostredie: na Sibíri od rána až po večierku • Idea:Človek by sa nemal nikdy vzdávať a ovládnuť smútkom a zúfalstvom, pretože vždy je v živote človeka niekto/niečo pre čo sa oplatí žiť. Treba mať len otvorené srdce pre to, čo nám život ponúka. Postavy: • ŠOLOCHOV- samotný autor, vojenský korešpondent • ANDREJ SOKOLOV- povolaním šofér, rozpráva Šolochovovi svoj životný príbeh • IRINA - Sokolova žena • ANATOLIJ, OĽUŠKA, NASTENKA - Sokolove deti • VÁŇA - chlapec, ktorého stretol keď býval u svojho priateľa
Grafické znázornenie manželia deti sirota autor – písateľ Pravdy Andrej Sokolov Irina Sokolova • syn - Anatolij • 2 dcéry - Oľuška, Nastenka Ivanko Šolochov
Dej: Šolochov na brehu rieky stretáva Andreja Sokolova a malého chlapca Váňu. Dajú sa spolu do reči a Sokolov mu začne rozprávať svoj životný príbeh. Spočiatku žil celkom obyčajný život, pracoval ako tesár, oženil s Irinou - narodili sa im 3 deti - Anatolij, Oľuška a Nastenka. No prišla vojna a on musel narukovať. Na fronte bol niekoľko krát ranený, neskôr sa pri výbuchu dostal do bezvedomia a zároveň do nemeckého zajatia. Nemci ho chceli už aj odstreliť za slová, ktoré povedal na útok proti Nemcom, ale vďaka jeho hrdosti a zmužilosti mu nechali život a dokonca sa mu dali aj poriadne najesť. Neskôr vozil majora a vďaka tomu sa dostal zo zajatia. Našiel Rusov a pridal sa k nim. Liečil sa na nemocnici, bol navrhnutý na vyznamenanie a snažil sa skontaktovať so svojou rodinou, no o pár mesiacov mu prišla správa, že jeho žena a dcéry sú mŕtve. Jeho syn mu onedlho na to napísal, že sa dobrovoľne prihlásil na front. Sokolov sa nevedel dočkať, kedy sa s ním stretne. No nestalo sa tak, lebo krátko na to mu prišla ďalšia správa, že je mŕtvy. A tak Sokolov pochoval syna a demobilizovali ho. Rozhodol sa, že pôjde bývať ku priateľovi, kde sa stretol s malým chlapcom Váňou, ktorý tiež stratil oboch rodičov a tak sa rozhodol stať sa mu druhým otcom. Príbeh sa končí rozlúčkou Šolochova so Sokolovom. A pri pozeraní sa Šolochova do diaľky za odchádzajúcim Sokolovom a malým chlapcom sa Šolochov zamýšľa nad kontrastom bezstarostného správania sa dieťaťa a krutého sveta plného útrap dospelého človeka, ktorý dojíma až k slzám.
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV 1. Kolektív autorov: Zmaturuj z literatúry 1. Bratislava: Didaktis, 2004. ISBN 80-89160-02-6 2. Kolektív autorov: Zmaturuj z literatúry 2-obsahy diel. Bratislava: Didaktis, 2005. ISBN 80-89160-13-2 3. http://referaty.atlas.sk/prakticke-pomocky/maturitne-otazky/16506/svetova-literatura-po-roku-1945 (2011-05-07) 4. http://referaty.atlas.sk/prakticke-pomocky/maturitne-otazky/33087/ruska-a-americka-literatura-po-roku-1945 (2011-05-07) 5. http://tahak.webgarden.cz/literatura-od-a-po-z/22-svetova-literatura-po-r-1945-2.html(2011-05-07)