Rad: Kurotvaré

1. Rad: Kurotvaré Jarabica poľná – potrava sú najmä semená rastlín, menej hmyz (najmä mláďatá), hniezdi v pároch. Obýva polia, vetrolamy, medze a pod.

2. Bažant poľovný – samce sú polygamné, samica sa stará o mladé sama. Potrava podobná ako jarabice. K nám bol bažant introdukovaný starými Rimanmi, t.j. nie je náš pôvodný druh. Samica Samec

3. Prepelica poľná je polygamná, jej stavy klesajú. Hniezdi na lúkach, najlepšie s pôvodným spôsobom hospodárenia, aj na poliach.

4. Tetrov hlucháň – tokajúci samec – je polygamný, samce zvádzajú o samice súboje. Výskyt: ihličnaté a zmiešané lesy. Potrava: hmyz, semená, obľubuje bolule.

5. Rad: Holubotvaré Hrdlička poľná Potrava rastlinná (semená), hniezdi v pároch v lužných lesoch, hájoch a pod.

6. Hrdlička záhradná – dostala sa k nám z Ázie a Balkánskeho polostrova, odkiaľ sa v 30.tych rokoch 20. stor. začala šíriť. Synantropný druh (len v blízkosti človeka), potrava rastlinná (semená).

7. Holub hrivnák Obýva lesy, v poslednom období synantropizuje (parky, záhrady a pod.). Potrava rastlinná (semená).

8. Rad: Žeriavotvaré Chrapkáč/chriašteľ poľný Výskyt: podmáčané lúky, polia. Polygamný druh, o mladé sa stará samica. Potravou sú drobné bezstavovce. U nás čoraz zriedkavejší druh. Samce sa ozývajú zvukom podobným treniu hrebeňa o tvrdý podklad.

9. Lyska čierna obýva jazerá, rybníky a močiare, pomerne bežná. O mladé sa starajú obaja rodičia (aj starší súrodenci), potrava najmä vodné bezstavovce, menej rastliny.

10. Drop fúzatý – najväčší európsky vták (samec počas toku). Potrava: semená, drobné hlodavce a pod. Je polygymný, o mladé sa stará samica. Obýva stepi a poľnohospodársku krajinu. Na Slovensku takmer úplne vymizol, častejší je napr. v Maďarsku. Ohrozujú ho najmä stĺpy vysokého napätia, intenzifikácia poľnohospodárstva a pod.

11. Rad: Kulíkotvaré Cíbik chochlatý Výskyt: podmáčané lúky, polia v blízkosti vody. Potrava živočíšna, o mladé sa starajú obaja.

12. Čajka smejivá – hniezdi obvykle na ostrovčekoch v kolóniách, o mladé sa starajú obaja. Potrava: drobné bezstavovce, rybky.

13. Rad: Potápkotvaré Potápka chochlatá – vodný druh, o mladé sa starajú obaja rodičia, potrava rybky a bezstavovce. Hniezdo je z tlejúcich rastlín.

14. Rad: Pelikánotvaré Kormorán veľký Hniezdi v kolóniách na stromoch. Potrava: ryby. Výskyt značne súvisí s ochotou rybárov tolerovať jeho prítomnosť.

15. Rad: Husotvaré Labuť hrbozobá – v minulosti vzácny druh, dnes bežný. O mladé sa starajú obaja, potrava rastlinná.

16. Hus divá Pomerne vzácna, hniezdi pri/ stojatých vodách. O mladé sa starajú obaja rodičia, potrava rastlinná.

17. Kačica divá – je polygýnna, samec je so samicou len pred a na začiatku inkubácie, potom tvoria samce staromládenecké kŕdliky. Potrava: drobné rastliny a živočíchy. Občas hniezdi v bútľavinách a starých hniezdach dravcov.

18. Rad: Bocianotvaré Bocian biely – obýva mestá a dediny blízko vôd. Loví najmä obojživelníky, plazy, ryby, drobné cicavce, hmyz.

19. Bocian čierny (na rozdiel od predošlého hniezdi v hustých lesoch). Je oveľa vzácnejší ako predošlý druh.

20. Volavka popolavá – hniezdi obvykle v kolóniách pri vode, potrava sú najmä ryby, na poliach zvyknú loviť hlodavce.

21. Orol kráľovský – u nás sa rozšíril po II. svetovej vojne, výskyt najmä v horách (Malé Karpaty). Znáša 2-3 vajcia. Ohrozujú ho poľovníci, priekupníci a pod. Rad: Sokolotvaré Potrava: menšie cicavce (časté sú sysle).

22. Orol skalný – vysoké pohoria, potrava do veľkosti srnčiat. Znáša iba 2 vajcia, obvykle prežíva 1 mláďa (tzv. kainizmus). Vzácny podobne ako iné dravce.

23. Myšiak lesný – jeden z našich najbežnejších dravcov. Obýva hory a lesy rôznych typov, potrava najmä drobné hlodavce. Znáša 3- 5 vajec. Nie je využívaný sokoliarmi. Česky sa volá „káně“, ľudia si ho mýlia s kaňou.

24. Jastrab lesný – znáša 3-4 vajcia, výskyt v súvislých lesoch. Potravu tvoria najmä vtáky strednej veľkosti. Cvičené samice dokážu uloviť zajaca.

25. Kaňa močiarna – výskyt najmä na močiaroch a rybníkoch. Potrava menšie stavovce (vtáky, obojživelníky), hmyz. Sokoliarsky sa nevyužíva.

26. Sokol rároh, druhý najviac cenený sokol v sokoliarstve a náš najohrozenejší druh sokola. Hniezdi na skalách či v opustených hniezdach dravcov. Potravou sokolov sú najmä vtáky – v tomto príp. často holuby a pod., príp menšie/ stredne veľké cicavce.

27. Sokol sťahovavý Dokáže pri strmhlavom lete za korisťou vyvinúť rýchlosť až 250 km/hod. Hniezdi na skalách či v opustených hniezdach dravcov. Potrava najmä vtáky, ktoré lovia za letu do veľkosti bažanta.

28. Sokol myšiar, náš najbežnejší sokol. Hniezdi v opustených hniezdach, v skalných výklenkoch, na kostolných vežiach a pod. Potrava: drobné hlodavce.

29. Rad: Sovotvaré Plamienka driemavá – živí sa drobnými hlodavcami, výnimočne vtákmi. Stavy plamienok a ďalších sov klesajú. Žiadna z našich sov si nevie postaviť hniezdo. Sovy vidia cez deň lepšie ako v noci, v úplnej tme nevidia nič, riadia sa sluchom. Potravu hltajú vcelku a nestrávené zvyšky vyvrhujú v podobe vývržkov (perie, kosti a pod.).

30. Myšiarka ušatá Častejší druh sovy, v súčasnosti aj v mestách. Potrava: drobné hlodavce, v zime sa združujú do kŕdľov a prespávajú najmä na ihličnanoch, často v záhradách.

31. Výr skalný – loví vtáky a cicavce do veľkosti zajaca. Je naša najväčšia sova (70 cm). Obýva najmä opustené kameňolomy a pod.

32. Kuvik plačlivý/obyčajný – často loví aj cez deň. Loví drobné cicavce a hmyz. Je stále zriedkavejší. Povera, že keď pri okne zakuviká, tak niekto umrie vznikla tak, že chorí ľudia mali často zažatý lampáš pri posteli a ten lákal hmyz, ktorý kuviky chytajú. Hniezdi v dutinách, búdkach, na kostolných vežiach, starých majeroch a pod.

33. Sova lesná – obýva lesy všetkých typov, väčšie parky, cintoríny a pod. Loví najmä drobné hlodavce.

34. Sova dlhochvostá – druhá najväčšia sova u nás, výskyt najmä na východnom Slovensku, často v búdkach. Veľmi agresívna pri vyrušovaní na hniezde.

35. Rad: Kukučkotvaré Kukučka jarabá

36. Rad: Dážďovníkotvaré Dážďovník tmavý – väčšinu života strávi vo vzduchu (aj sa pári za letu!). Potrava hmyz, Synantropný druh, hniezdi na vežiach, vo výklenkoch budov a pod. Sťahovavý.

37. Rad: Krakľotvaré Hniezdi v dierach, ktoré si vydlabáva v hlinitých brehoch, najmä pri vode- Potrava rybky, na ktoré striehne na konároch a ponára sa za nimi do vody. Zriedkavý. Rybárik riečny

38. Dudok chochlatý Hniezdi v opustených dutinách v blízkosti lúka a pasienkov najmä na južnom a východnom Slovensku. Príčinou ústupu je znižovanie stavov pasúceho dobytka – živí sa larvami a hmyzom na výkaloch. Zriedkavý.

39. Včelárik zlatý – hniezdi v hlinitých a ílovitých brehoch, kde vy vyhrabáva diery. Potrava je hmyz. Zriedkavý kvôli nedostatku hniezdnych možností, často prenasledovaný včelármi.

40. Rad: Ďatľotvaré Ďateľ veľký Pomerne bežný druh, častý v parkoch a cintorínoch. Potravou je podkôrny hmyz a jeho larvy, na jeseň aj semená a bolule. Niekedy vyberá mláďatá z hniezd spevavcov.

41. Ďateľ/tesár čierny Veľký ďateľ (46 cm) obýva staré ihličnaté, listnaté, menej listnaté lesy. Ozýva sa nápadným kvílením. Pomerne zriedkavý.

42. Krutihlav hnedý – ďateľ, ktorý si nevie vydlabať dutinu, využíva dutiny iných ďatľov. Potrava sú najmä mravce, ich kukly a pod. Hniezdi listnatých lesíkoch, v parkoch s dostatkom starých stromov a pod. Nehojný.

43. Rad: Vrabcotvaré Krkavec čierny Hniezdi najmä na skalách, príp. vysokých stromoch. Zásadne hniezdi v pároch, nevytvára kolónie, hniezdi skoro na jar. Potrava je zmiešaná od plodov cez drobné hlodavce po mŕtvoly. Tak ako iné krkavcovité a dravce, aj tento druh je protizákonne prenasledovaný poľovníkmi.

44. Sojka škriekavá obýva lesy všetkých typov, potrava zmiešaná. Na jeseň a v zime si ukrýva žalude a bukvice, čím prispieva k rozširovaniu stromov. Je známa tým, že upozorňuje na prítomnosť predátorov (vrátane človeka) nepríjemným prerývaným hlasom.

45. Straka čiernozobá – hniezdi na okrajoch lesov, v stromoradiach, cintorínoch a pod. Hniezdo je zhora kryté strieškou, ktorá chráni násadu pred predátormi. Násada je najväčšia v porovnaní s inými krkavcovitými (5 – 8 vajec). Potrava zmiešaná.

46. Havran čierny – družný koloniálny druh, často si ho mýlia s vranou. U nás najbližšie v staničnom parku v Trnave. Potrava zmiešaná, v zimnom období vytvára kŕdle.

47. Vrana túlavá – samotársky druh, hniezdenie skoro na jar na vysokých stromoch. V poslednom období je častejšia aj v mestách. Potrava zmiešaná.

48. Kavka tmavá – jediný krkavcovitý druh u nás hniezdiaci v dutinách, búdkach či kostolných vežiach. Potrava zmiešaná, darí sa jej aj v mestách.

49. Vlha hájová (samec s mláďatami) – sťahovavý druh, hniezdi v máji, znáša 3 – 4 vajíčka. Vyskytuje sa v svetlých listnatých lesoch a väčších parkoch. Známy stavbou košíkovitého hniezda umiestneného na vidlici konárov. Má nápadný flautovitý hlas, potrava prevažne bezstavovce, v lete aj bobule a pod. Nehojný.

50. Pipíška chochlatá – synantropný druh, hniezdi na zemi najmä na násypoch, rumoviskách, opustených miestach a pod. Potrava zmiešaná (hmyz prevláda v čase kŕmenia mláďat).